Advent

“Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva.” Kaz 1,8

Takto zvolal múdry Kazateľ nad krásou sveta, keď považoval tie veci, ktoré sa dejú pod slnkom, a hoci vyznával a vedel, že je to márnosť nad márnosti a všetko je iba márnosť, predsa uveličený toľkou krásou, akou rozprestrel priestorom sveta Pán nebies a zeme, predsa tak zvolal vo svojom unesení a velebení. A skutočne sa tak mocne tlačí krása sveta do našich očí, tak krásne a utešene zvučia zvuky polí, lesov našim ušiam takže hlboko dojatí prisvedčíme slovám žalmistu “ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva” (Ž 24, 104). No a keď to, čo pomíňa je niečo slávne, omnoho viac je slávnejšie to, čo zostáva – upozorňuje apoštol Pavel. Či nás ma len pozemská krása dojímať a ku krásam nebeským máme byť necitliví? Či len vo veciach pominuteľných, hoci by boli krásne, sa má kochať naše srdce a vo veciach stálych nemáme mať zaľúbenie? Či len v lahodných zvukoch svetských rozkoší a radostí máme nakláňať svoje ucho a hlas nebeskej spravodlivosti a pravdy nemáme počúvať? Ktorý svet je bohatší, slávnejší, vyšší: či ten pozemský pomíjajúci a či ten nebeský? Kde je viac krásy, pravdy, dobra; či v telesných veciach a či vo veciach duchovných? Ak rozvinie Pán slávy svoju slávu nebeského kráľovstva, ak sa zjaví náš Spasiteľ, sionský Kráľ, vo svojej sláve a velebe, ak nám ukáže krásu milej nádeje, ktorú máme vloženú v ňom, ak nám otvorí poklady svojho slova a povolá nás k sladkostiam svätého evanjelia, ak nás uvedie do svojho chrámu a ak nás uvíta ľúbeznými zvukmi duchovnými piesňami, spevmi a žalmami, tu sa oko nenasýti pohľadom, ucho sa nenaplní počúvaním, nie je možné, aby vrúcne srdce pri duchovných rozkošiach bolo nasýtené, aby pri sladkostiach nebeského života a slávy duša zvolala: “Dosť!” Sám náš Pán, Jeho život, smrť aj vzkriesenie, Jeho slovo a sviatosti, Jeho chrám, piesne, modlitby, spevy a žalmy, krása a velebnosť Jeho služby, nádej budúceho oslávenia v Ňom: to je ten svet slávy, kde sa oko nenasýti videním a ucho sa nenaplní počutím. A čoho nie sme sýti, to si vždy žiadame. Žiadame si vidieť Toho, počuť o Tom, ktorý prichádza a je nám zvestovaný, Ježiša Krista, ktorého slávime advent, ktorého príchod je nám žiadaný po všetky veky.

Raduj sa, dcéra Sionská a plesaj, duša kresťanská,
prichádza k tebe vzácny Hosť, a dobrých darov nesie dosť.
So zástupmi Ho nasleduj, slávneho Kráľa zvelebuj,
oddane si Ho privítaj, v srdci Mu miesto prichystaj!(ESP 23/1)

Požehnaný Advent

Pokoj Vám!!