„Teraz mi však priveďte hudca na strunový nástroj. Keď hudec zahral, spočinula na ňom ruka Hospodinova.“ (2Kr 3,15)
Na prvý pohľad sa to zdá byť veľmi zvláštna žiadosť proroka Elízea, keď vraví: „Priveďte mi niekoho, kto by vedel hrať!“ Traja králi, judský, izraelský a edómsky, sa prišli s ním poradiť, a on vraví: „Priveďte mi hudobníka!“ A neobzerajúc sa ďalej na týchto troch kráľov naslúcha zvukom harfy.
Načože si dal zavolať toho harfistu? Čo ten s tým má? Stretnúc sa s modlárskym izraelským kráľom Jóšáfátom, Elízeus vyšiel trochu z vnútornej rovnováhy. Jeho duša nezostala v úplnej tichosti. A predsa sa musí v nás najprv všetko stíšiť, ak má s nami hovoriť Boh. Dokiaľ sa v nás ešte nestíšili hlasité zvuky života, nemáme pre Boha sluch, nemôžeme Jeho rozkazy a nápravy počuť a porozumieť.
A Elízeus vie akú moc má hudba, ako je v stave stíšiť srdce, akú moc má duchovná hudba, pozdvihnúť nás k Bohu. Ako sa stíšil a upokojil kráľ Saul, keď sa Dávid dotkol strún svojej harfy a spieval kráľovi svoje žalmy! Tu odstúpil od neho duch zlý, ktorý ho predtým tak veľmi znepokojoval. Aj tu sa ukázala veľká moc hudby. V tónoch hudby, v zvukoch piesne leží veľká moc. Je to balzam na rozbúrené vlny, keď začne hudba pôsobiť na človeka svojou mocou. Búrka utíchne. Duša sa utíši. Ale hudba môže nielen upokojiť a pozdvihnúť. Ona vie aj oduševniť a nadchnúť. Ona vie rozpútať vášne a rozvlniť najhlbšie útroby srdca. Kto by o tom nevedel? Preto je to s hudbou aj taká nebezpečná vec, keď stojí v službe sveta a hriechu, keď ju používa diabol ako nástroj vo svojej ruke. No ako slávne a vzácne je to, keď vezme Boh hudbu do svojej služby a použije na občerstvenie duší a pozdvihne ich hore ponad obyčajný, každodenný život!
Prečo začíname naše bohoslužby a zhromaždenia spevom piesne? Lebo sa tým duša sústrední z rozptýlenosti, umlčia sa hlasy každodenného zhonu, domácnosti a starosti, a dušu uspôsobí k tomu, aby počúvala Boha. Veľmi by to znemožňovalo a zmenšovalo požehnanie našich zhromaždení, keby sme ich začínali bez spevu. My potrebujeme vždy „toho, kto by vedel hrať na harfu,” aby sme hudbou uzavreli našu dušu pred všetkým, čo prichádza zdola, a otvorili ju všetkému, čo prichádza zhora. A aj v dome, v každodennom živote s jeho pokušeniami a trampotami, s ťažkosťami a ustávaním — ako nás znova posilní nejaká pieseň!
O tom vedel aj apoštol Pavel, píšuc Kolosenským : „učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!“ Vedel, ako môže duchovná pieseň pozdvihnúť dušu a posilniť ju. Zakúsil to sám vo Filipise, ako môže pieseň občerstviť a posmeliť človeka. Uvrhli ho do väzenia spolu s jeho priateľom Sílasom. Snáď to bude posledná noc ich života — kto to mohol vedieť? A hľa — čo robia väzni. Oni sa spolu modlili. A modlitbou sa tak rozveselili, že začali spievať piesne. A čím viac spievali, tým radostnejšie spievali a jasali. Spev naladil struny ich srdca k väčšej vďake a chvále.
Či by sme sa nemohli z toho aj my niečomu naučiť? Keď sa nachádzaš v ťažkostiach, keď zahalili mraky starostí tvoje nebo, takže ani slnce už nemôžeš pre ne vidieť, tak sa vzmuž a začni si spievať ktorúkoľvek pieseň, ktorú poznáš. Napríklad:
„Bohu zver svoje cesty i všetky ťažkosti
utíši ti bolesti z otcovskej milosti
On, ktorý múdro riadi, spravuje celý svet,
On pravicu podá ti, a vyvedie ťa z bied.“(ESP 503/1)
A buďme si istí, že nebudeme musieť dlho spievať, a pieseň rozplaší všetky naše starosti, vyhladí všetky vrásky na našom čele, takže sa naše srdcia zase vymania a rozradostia. Však to môžeme skúsiť! A keď diabol chce vzbudiť pochybnosť o spravodlivosti Božej a Jeho ciest, tak mu spievajme navzdory:
„Ale ja Tebe dôverujem, Hospodine,
hovorím: ty si môj Boh.
Rozjasni tvár nad svojim sluhom,
zachráň ma svojou milosťou.“ (ESP 657/Ž 31)
A odoženieme nepriateľa a jeho šípy nám neuškodia. Je to niečo veľkého a cenného, taká pieseň ku cti a sláve Božej!
Usilujme sa lepšie spievať Mu naše piesne! Svet spieva všade svoje škaredé pouličné piesne a dvojzmyselné verše, — tak nedajme sa umlčať, ale vyznávajme Pána našimi piesňami! Pán bude tak oslávený, my sami občerstvení a iní budú mať tiež z toho požehnanie! Sme tomu veľmi radi, že sa naše zhromaždenia vyznačujú pekným spevom, ktorý i svet priťahuje. Je škoda, že mnohí povesili svoje harfy na vŕby.
Pokoj Vám
Slovak