Dokážme kresťanskú múdrosť

                     Dokážme kresťanskú múdrosť

Ten zákon, jak ho známe,

daj, nech ho zachováme.

ó, Pane Bože náš!

Nechže nás učí cnosti,

privedie ku milosti,

k spaseniu vo večnosti,

kde, čo si sľúbil verným,

-my veríme – i dáš!  Amen (M.R.)

Jk 3, 13 – 18: 

   “Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým obcovaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti! (14)  Ale ak máte horkú vášnivosť a svárlivosť v srdci, nevychvaľujte sa a neklamte proti pravde. (15) Toto nie je múdrosť zhora, ale pozemská, zmyslová, démonská. (16) Lebo kde je vášnivosť a svárlivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. (17) Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. (18) A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj”. Amen

    Bratia a sestry v Pánovi!

   Spomeňme si na časy nie tak dávne, keď mnohí rodičia neprinášali deti ku Krstu, neprihlasovali ich na náboženskú výchovu a výučbu, ani na konfirmačnú prípravu. Ak sme sa pýtali: prečo sa tak rozhodli – najčastejšie ospravedlňovali svoje rozhodnutie a počínanie nasledovne: “Viete, my nechceme svojmu synovi – dcére škodiť! Keby sme to urobili, nemohlo by naše dieťa ďalej študovať na strednej, alebo na vysokej škole, a my chceme, aby naše dieťa bolo vzdelané a múdre. Preto sa aj musíme správať rozumne.”  

    Rodičia sa preto správali “rozumne” – nechceli ísť hlavou proti múru, neriskovali prípadný posudok dieťaťa, v  ktorom by bolo uvedené, že chodilo na náboženstvo v škole, alebo bolo konfirmované.

    Vždy človeka napadla otázka: Chce azda niekto deťom škodiť? Môže im škodiť duchovné vzdelávanie a viera v Ježiša? Škola tvrdila, že deťom nechce škodiť a presviedčala všetkých, že viera je škodlivá, lebo ako klasik povedal: “Náboženstvo je ópium ľudu”.

Ale chcel a chce škodiť deťom Ježiš Kristus, keď povedal rodičom: “Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im…”? 

    Na arumenty, že Kristus Pán neškodí nikomu a ani viera v Neho neškodila nikomu a neškodí ani dnes neodpovedali, iba sklopili oči a mlčali. Žili sme v ateistickej spoločnosti a dobe, keď sa “viera nenosila” a opustenie náboženstva i cirkvi sa stalo bežnou, “normálnou“ vecou. Spoločnosť bola “znormalizovaná”, školstvo preferovlo ateizmus v presvedčení, že ľudia budú múdrejší, rozumnejší a preto aj lepší.

  Mnohí síce vedeli svoje, ale postupne sa prestali stavať na akýkoľvek odpor, lebo plávať proti prúdu nebolo múdre. Tých “nemúdrych”, ktorí sa nedali ani presvedčiť, an zlomiť a “nesklonili kolená pre Baálom”, bolo stále menej.

   Mohli by sme povedať, že sme prešli dlhý úsek cesty, ktorý možno nazvať životom: “bez Boha na svete” . Ako pokračuje tento experiment a ako skončí? Naša krajina má skutočne mnoho stredoškolsky i vysokoškolsky vzdelaných a múdrych ľudí. Vedecko-technický pokrok rýchlo napreduje, všeobecné vzdelanie rastie a verejnosť očakáva stále ľahší a bohatší život.

   Lenže vieme aj tom, že dnešná spoločnosť, i celý svet, má aj veľké a boľavé nemoce. Náboženstvo už nie je ópium ľudu, čiže veriacich ľudí ubudlo. Dnes môžeme povedať opak: ópiume iné drogy sú náboženstvom ľudí a najmä mladých ľudí. 

    Sme múdri a vzdelaní, podobne ako iné národy, ale nevieme riešiť napríklad ekolgické problémy. Ľudia majú slobodu a môžu nadväzovať vzťahy s inými, ale ubudlo porozumenia v rodinách a v manželstvách. V Európe nie sú štátne hranice – ale sú tu hranice iného druhu, ktoré ľudí rozdeľujú. Dalo by sa iste pokračovať vo vypočítavaní neduhov našej doby, najmä o klesajúcej morálke ľudí, kde často platí, že “mnohí sú múdri, ale, žiaľ, iba pre seba”. Kladieme si otázku, čo je to za múdrosť, ktorú vidíme u ľudí na začiatku 21.storočia? 

   Ako kresťanov nás trápia a zarmucujú aj vzťahy medzi cirkvami a menovite aj vzťahy v našej cirkvi. Práve smerom dovnútra, do našich vzťahov, zaznieva otázka, ktorú apoštol Jakub vyslovil smerom do spoločenstva cirkvi krátko po jej zrode: “Kto je medzi vami múdry a rozumný? – Neváha vysloviť a pomenovať aj vážne problémy v prvotných zboroch, ktoré sa tvorili nielen zo Židov, ale aj z pohanov: “ Ale ak máte horkú vášnivosť a svárlivosť v srdci, nevychvaľujte sa a nekamte proti pravde”! (v.14) – Sú to vážne odhalenia a poukazy na to, čo cirkev ničí nie tak zvonku, ale priamo zvnútra – čo je oveľa nebezpečnejšie pre jej jednotu a duchovný rast. 

     Dnes nám ide o jednotu a rast našej cirkvi a preto sa pýtame:

Ako dokážeme kresťanskú múdrosť?

    V duchu slov apoštola Jakuba odpovedáme:

  1. dobrým konaním a
  2. pokojným spolunažívaním

      Bratia a sestry v Pánovi!

  V tomto roku nás čakajú opakované voľy na celocirkevnej úrovni a zrejme aj na úrovni zborovej. K voľbám patrí aj hľadanie osobností. Nestačí povedať: hľadáme ľudí, my potrebuje aj osobnosti. Z dôb minulých i súčasných vieme, že osobnosťami nemusia byť nutne vysoko vzdelaní ľudia. Často sú to aj ľudia zdanlivo nenápadní, ktorí žijú medzi nami. Možno až keď ich strácame, keď odchádzajú cestou “každého pozemšťana”, pri pozornejšom pohľade na ich život vidíme, že tu vedľa nás žili ľudia skutočne múdri, v mnohom obdivuhodní, aj keď možno nemali vysokú alebo strednú školu. Jednoducho boli vo svojom okolí osobnosťami, lebo sa stali známymi práve dobrým konaním. Neboli múdri iba pre seba, ale ako apoštol hovorí: preukázali sa rozumným a dobrým konaním v múdrej skromnosti, bez vášní a kriku, v skromnosti a vo vernosti pravde.

   Osobnosti potrebujú napr. aj športové kolektívy – to sú tzv.lídri, ktorí dokážu aj iných strhnúť k tomu, aby všetci “ťahali za jeden povraz”, aby odovzdali svoje schopnosti pre kolektív, prípadne aj pre reprezentovanie mesta, alebo krajiny. Pre dobré a zdarné fungovanie cirkvi potrebujeme nájsť a osloviť takýchto ľudí, ktorí majú a požívajú všeobecnú úctu a dôveru.

     V spoločnosti a v svetskej sfére je to často tak, že víťazmi volieb sú tí, ktorí sa presadia neskromnou samochválu, ktorí sa tvária, že sú najmúdrejší a súčasne na iných vylejú množstvo invektív a špiny. Na mnohých to pôsbí presvedčivo a neodolateľne.

    Stará ľudová múdrosť však hovorí, že “samochvála smrdí” a “pýcha –  peklom dýcha”. My sa chceme dať viesť slovom apoštola Jakuba, ktorý hovorí: ” Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech múdrym konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromosti”.

   Pravá múdrosť je vždy skromá. Plné klasy sa vždy klonia k zemi, prázdne trčia dohora. Kritériom pravej múdrosti, ktorá je “zhora”, teda z neba je konanie v skromnosti a pokore. Tu nemôžeme inak, iba ukázať na príklad samotného Pána Ježiša Krista, ktorý – ako evanjeliá svedčia: “Kade chodil, dobre činil”. Uzdravoval a liečil telesné i duchovné neduhy. Prišiel z neba, ponížil sa stal sa poslušný Otcovi až po potupnú smrť na kríži. “Nezlorečil, neotvoril ústa – ako baránok vedený na zabitie”, ale žehnal a prosil aj za posmievačov.

    Evanjelium dnešnej nedele nám pripomína obsah (sumu) celého zákona Božieho, Destora a jeho praktickú aplikáciu v konaní milosrdného Samaritána. Ježiš iba ticho dokladá: “Choď a rob podobne”. K múdrosti veriaceho kresťana teda nestačí iba množstvo poznania, alebo tituly pred menom a za menm, ale verné nasledovania Pána a tých, ktorí išli a idú aj dnes v Jeho šľapajach. Kiež nám On sám svojím Duchom dáva odvahu viery k nasledovaniu.

     Bratia a sestry!

    Keď hľadáme odpoveď na otázku, ako dokážeme pravú, totiž nebeskú múdrosť, nie pozemskú, zmyslovú, neraz až skutočne démonskú, apoštol pripomína aj ďalšie kritérium tejto kristovskej a kresťanskej múdrosti, keď hovorí: “ Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez pokrytectva”. 

   Všimnime si zvlášť apoštolov dôraz na pokojné spolunažívanie a šírenie pokoja. Pokojnú atmosféru potrebujeme všade: v rodinách, v cirkvi i v spoločnosti. Nestačí po ňom iba volať a pokoj žiadať od iných, ale máme ho aj sami šíriť a priamo tvoriť. Všetci vieme, aká náročná je životná cesta a kroky smerujúce k pokoju a k zmiereniu. Je to cesta pokánia a pripravenosti k odpusteniu.

  Pre mnohých ľudí je toto konanie niečo nepredstaviteľné a úplne cudzie. Kajúcnosť sa dnes “nenosí” – ba, mnohí sa z nej vysmievajú a kajúcnikov odsudzujú. Bez ducha Kristovho je človek neschopný meniť svoje myslenie a konanie a tvoriť pokoj. Opäť možno povedať, že Ježiš Kristus je ten, ktorý priniesol posolstvo o pokoji, o zmierení a stal sa Kniežaťom pokoja. Pokoj ohlasoval i tvoril a dáva ho do ľudských sŕdc aj dnes. On Neho sa môžeme nielen učiť ceste pokoja, ale aj prijať novú silu a odvahu – “schovať meč do pošvy”, ako to pripomenul aj apoštolovi Petrovi v Getsemane. 

  Na druhej strane, jemne napomenul učeníkov Jakuba a Jána, mladých horlivcov – “synov hromu”, ako ich nazval /Boanerges/, keď sa pýtali, či majú prosiť o oheň z neba na samaritánsku dedinu, v ktorej ich neprijali. Pán Ježiš vtedy povedal: “Neviete, čieho ste ducha?”.

    Spomínam si, ako sme pochovávali v jednom zbore staručkého kňaza, ktorý sa narodil práve tu, na Myjave. Brat senior mal kázeň, ja som sa lúčil za seniorátne bratstvo, za farárov. Pred pohrebom sa ma brat senior spýtal, aký text si vybral k príhovoru. Na naše prevapenie sme zistili, že obaja sme si zvolili rovnaký text, slovo z proroka Izaiáša (52, 7): “ Aké vzácne sú na horách nohy blahozvestov, ktorí hlásajú pokoj a zvestujú záchranu”. Jeho život bol totiž výrečným svedectvo toho, čo možno pomenovať “tvorenie pokoja”.

   Príjmime aj my posolstvo evanjelia o dare milosti, pokoja a spáse skrze nášho Pána a Spasiteľa, aby sme sa vedeli dokazovať aj my dobrým konaním a múdrym obcovaním v cirkvi, v rodinách, i vo svete v ktorom žijeme a nasledovalim príklad nášho Pána, ale i tých ktorí prijali Jeho milosť. Amen

           13.nedeľa po Sv.Trojici  – Myjava  – Mgr.Ľubomír Batka st.

Komentovať