Nasleduj ma!

                                            Nasleduj ma!

Mk 2, 13 – 17:

“Potom zase vyšiel k moru a všetok zástup prišiel k Nemu a On ich učil. (14) Idúc, uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. (15) Potom sedel Ježiš v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici prisadli si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho ich bolo, čo Ho nasledovali. (16) Keď Ho zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s hriešnikmi a colníkmi? (17) Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych”. Amen

   Bratia a sestry v Pánovi!

       Dnešné generácie kresťanov chápu naše služby Božie ako niečo, čo je možné prirovnať buď k divadelnému, či filmovému predstaveniu, prípadne k športovému zápasu. Prečo? Mnohí návštevníci služieb Božích sa cítia ako diváci. Sledujú liturgický a kazateľský výkon kňaza, výkon kantora, prípadne spevokolu a chápu počuté slovo a službu Slov tak, že sú povolaní  k tomu, aby oznámkovali a ohodnotili tých, čo tu práve vystupovali.                 

     Dnešní ľudia si už zvykli, že aj cirkev a jej život je výkon a služba malej skupinky ľudí. Jedni tým myslia iba farára a kantora, niektorí si spomenú i na kostolníčku a zvonára a ďalší možno zahrnú do tohto tímu aj presbyterov, ktorí boli do funkcie zvolení a zložili príslušný sľub. Ale stále je to len malá skupinka ľudí, ktorých ostatní iba hodnotia a necítia pri tom nejakú osobnú zodpovednosť, ani nepripúšťajú, že v bohoslužbe cirkvi ide o spoločnú službu a misiu.

   Bratia a sestry!

   Možno si ani my neuvedomujeme, že naše evanjelické Služby Božie sú vlastne obrazom pôsobenia Pána Ježiša Krista na tejto zemi. Sú obrazom toho, čo On hovoril a konal a čo na druhej strane požadoval od svojich nasledovníkov.

     Pán Ježiš Kristus bol poslaný Otcom do tohto sveta, aby zachránil tých, ktorí sa chcú dať zachrániť. Slovo “poslaný” – vyjadrujeme v cirkvi gréckym slovom apoštol. Apoštol je ten, kto má a prijíma nejakú úlohu, čiže poslanie. Pán Ježiš sám je prvý a skutočný apoštol, lebo bol do tohoto sveta poslaný svojím nebeským Otcom. On svoju úlohu prijal a plnil. Necúvol ani pred utrpením a krížom. Vykonal a dokonal dielo, ktoré ako poslaný z neba mal vykonať. Práve na tomto diele stojí cirkev ako na skale a bez Ježiša by nijaká cirkev nebola a neexistovala. Vrcholom Jeho misie a poslania je Jeho slávne vzkriesenie. 

     Avšak aby sa zvesť o víťazstve života nad smrťou dostala do celého sveta, zhromaždil Ježiš okolo seba najskôr učeníkov a svedkov, ktorí Ho videli a poznali aj ako trpiaceho a ukrižovaného Baránka, ale aj ako víťazného Pána. Týchto svedkov a apoštolov potom poslal do sveta niesť radostné posolstvo svetu o odpustení hriechov, ktoré najskôr sami vypočuli a prijali. Poveril ich úlohou byť Jeho vyslancami a apoštolmi po celom svete nie preto, že boli neomylní, alebo morálne lepší ako ostatní ľudia, ale preto, že On im hriechy odpustil a pred Otcom ich ospravedlnil. 

     Na základe tohoto svedectva apoštolov sa cirkev stala skutočnosťou v Jeruzaleme a potom až do posledných končín zeme. Medzi dvanástich apoštolov sa síce nedostal učeník Judáš Iškairotský ktorý Ho zradil, ale aj on určitým spôsobom splnil úlohu svedka, keď pred svojou biednou smrťou vyznal: “Zhrešil som, zradiac krv nevinnú.” Toto svedectvo o Ježišovej krvi, ktorá je svätá a posväcuje  človeka, súhlasí a korešponduje so svedectvom aj ostatných apoštolov. Na Judášovo miesto potom nastúpil iný apoštol. V prvotnej cirkvi sa vykonala známa voľba Mateja v kruhu učeníkov z dvoch kandidátov. Apoštolovia v užšom slova zmysle sú naozaj iba tí učeníci, ktorých si Ježiš vyvolil a ktorých poslal so zvesťou evanjelia jednotlivcom i národom. K dvanástim apotolom však patrí aj ten, ktorý bol zvolený zo širšieho kruhu učeníkov. 

       Bratia a sestry v Pánovi! 

       Zároveň však v cirkvi platí aj to, že všetci tí, ktorí uverili a prijali Krst Pána Ježiša sa tiež stávajú Jeho učeníkmi a a potom tými, ktorí sa stávajú Ježišom poslaní do sveta. Všetci pokrstení sú teda tiež apoštolmi. Samozrejme, my ktorí sme apoštolmi v treťom rade, nemôžeme nič pridať ani ubrať z toho pôvodného poslania, môžeme v ňom iba pevne stáť. Môžeme pozvať svojich poslucháčov k tej istej službe, ktorú sme aj my prijali od Ježiša Krista. Zvesť a služba cirkvi je teda pôvodne Božia a Kristova. Potom skrze pôsobenie Ducha Svätého i tých prvých dvanástich. Zároveň sa má stať úlohou a službou všetkých pokrstených.

     V tomto súvise sa zastavujeme pri našich službách Božích a ich význame. My, kresťania, teda my v Krista pokrstení, ktorí prichádzame na služby Božie, nie sme , či nemáme byť iba divákmi. Tu sme všetci vyučovaní slovom Božím, textami SZ, textami a slovami z listov apoštolov, textami a slovom evanjelistov preto, aby sme po tomto vyučovaní odchádzali zo služieb Božích domov ako po- oslaní. Ako apoštolovia, ako misionári, aby sme učili poznať Ježiša ako Spasiteľa sveta ďalších ľudí a aby sme boli pre iných svedkami Ježiša Krista.

      Ako máme a môžeme my všetci svedčiť a konať apoštolské poverenie? Odpovedať možeme celkom jasne a konkrétne. Napríklad  tak, keď ako rodičia privádzame svoje deti viesť k Ježišovi. Keď sa spolu s nimi modlíme, keď ich naučíme znenie i obsah apoštolského vyznania viery a Desatoro. Tiež tak, keď vo svojich rozhovoroch s nimi im  zdôrazníme, že a nehanbíme za evanjelium, ani za to že sme evanjelici. A keďže naše deti pozorme vnímajú naše slová a činy, – už či sú dobré a pozitívne, alebo, žiaľ, niekedy aj negatívne, vždy im dávame príklady správania, ktorá obyčajne sami nasledujú. To isté môžeme povedať o svedectve starých a krstných rodičov, dokonca aj priateľov s ktorými sa stretáme a rozprávame. 

    Nemali by sme na službách Božích iba hodnotiť iných, ale počúvať a prijíma zvesť Písma a zvestovaného slova, posolstvo modlitieb  a všetko toto duchovné posolstvo niesť a podávať ďalším. Je našou spoločnou úlohou osloviť a pozvať ku Kristu váhajúcich, maloverných, či dokonca blúdiacich. Spoločne, slovom i skutkom máme uskutočnovať vôľu nášho Pána, aby boli oslovení a pozvaní čím viacerí. 

    Bratia a sestry v Pánu! 

    V prvotnej cirkvi sa končili služby Božie výrokom biskupa, kňaza či diakona slovami: Choďte omša sa skončila!  Tieto slová: Choďte… boli poverením k spoločnej pokračujúcej misii vo svete po celý ďalší týždeň.

     My máme podľa našej terajšej Agendy v poriadku služieb Božích formulku podobnú: “ Podajme si ruky, rozíďme sa v pokoji,  duchom vrúcim slúžme Pánovi”.     

    Služba Pánovi – to je naša spoločná jedinečná úloha a poslanie, teda apoštolstvo, či kresťanská misia. Nesenie Božieho slova do sveta našim blížnym slovom i spôsobom života, vyznávaním, že sme ako hriešnici ospravedlnení Jeho milosťou, ale aj uskutočňovanie  konkrétnych úloh v cirkevnom zbore je kresťanskou službou.

    Povolanie Pána Ježiša sa týka všetkých. Aj colník Lévy, syn Alfeov, nazývaný aj Matúš, hoci bol v očiach židov obyčajný hriešnik, bol uznaný za hodného niesť evanjelium. Pravda, iba po očistení Pánom Ježišom, Jeho slovom a prítomnosťou v jeho dome. Hostina, ktorú Matúš usporiadal ako stretnutie s priateľmi, mala však v centre osobu a prítomnosť Pána Ježiša Krista! Ježiš tam mal hlavné slovo a Jeho kázeň oslovila aj ostatných prítomných. 

     Bratia a sestry!

    Pozvaním Ježiša Krista do nášho stredu v Jeho slove, v spoločných modlitbách a prosbách, získavame nádej a istotu, že On sám bude s nami. Na začiatku sme povedali, že naše evanjelické služby Božie “kopírujú” pôsobenie Pána Ježiša na tejto zemi. Sú verným obrazom toho, čo On hovoril a konal a čo na druhej strane požadoval. Pozvaní, ale aj poslaní sme všetci, aby sme niesli Jeho evanjelium hriešnikom. „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy – krstiac ich a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”. Teda aj my najskôr počúvame a prijímame Jeho slovo vna službách Božích a potom máme prijať poverenie: Nasleduj ma! Nielen presbyteri a funkcionári cirkvi, ale všetci pokrstení. 

       Ak by sme boli iba diváci, iba kritici a hodnotitelia zopár cirkevných služobníkov, ďaleko sme od Pána. Prijmime Jeho očistenie, uznanie za hodných i uspôsobenie niesť Jeho evanjelium svetu. Tak ako Lévy – Matúš, syn Alfeov, o ktorom dnes počujeme: „A on vstal a nasledoval Ho.“ Urobme aj my podobne. Amen.

           11.nedeľa po Svätej Trojici –  CZ Myjava 2021 –   Ľubomír Batka st.                                                            

Komentovať