Anna Batková: Spomienky nad kolískou

Anna Batková: Spomienky nad kolískou

Keď povila som prvé dieťa

do našej kolísky, čo nebola už nová,

len čistá radosť, šťastie

napĺňali srdce i dom

každý deň znova a znova.

Keď šieste dieťa kládla som už do kolísky, 

cítila som, že aj iný pocit mi je blízky.

A šťastie moje, moje lásky

spravili na mojom čele prvé vrásky.

Pribudlo detí, ubudlo chleba,

lež neubudlo v mojom srdci lásky –

dvanástim dopriala som žiť.

Len Pán Boh vybral koho mi nechá

a s kým sa musím rozlúčiť.

A ľudu môjmu vďala nemalá,

veď sama by som ich ešte ťažšie chovala.

Pestúnke mojej, aj tým čo priniesli

k nám poživeň, hoc sami toho veľa nemali,

aj tým, čo milé slovo povedali

a deti moje pohladkali.

Tým všetkým ďakujem.

(Báseň venovaná spomienke na matku Milana Rastislava Štefánika, pani farárku Albertínu Štefánikovú rod.Jurenkovú. 

Uverejnil: Sinokvet, občasník rodákov M.R.Štefánika, teraz aj v knihe: Tu sú jeho korene)

Komentovať