Sviatok apoštolov Petra a Pavla
Za pravdu Tvoju, Bože,
tak mnohý žil i mrel,
by sme ju aj my znali
a našli žitia cieľ.
Ó, posilň, Bože, ľud svoj –
tú pravdu milovať
a keby bolo ísť v boj,
vždy vieru zachovať! Amen (M.R.)
Gal 1, 18 – 19; 2, 1 – 2, 11:
“Potom, po troch rokoch, odišiel som do Jeruzalema, aby som poznal Petra, a pätnásť dní zostal som uňho. (19) Iného z apoštolov som nevidel, ak len nie Jakuba, brata Pánovho. – (1) Potom po štrnástich rokoch vyšiel som znovu do Jeruzalema s Barnabášom a pojal som so sebou aj Títa. (2) A pohnutý zjavením šiel som a vyložil som im a osobitne tým, ktorých pokladajú za niečo, evanjelium, ktoré zvestujem medzi pohanmi, či nebežím alebo či om nebežal nadarmo”. – (11) Ale keď potom Kéfas prišiel do Antiochie, osobne som sa postavil proti nemu, lebo zaslúžil si odsúdenie”. Amen
Milí bratia a sestry!
V živote nášho národa a našej cirkvi sú viaceré mená, ktoré vyslovujeme akoby jedným dychom, pretože žili a pracovali na spoločnej veci. Ako príklad môžeme spomenúť mená: Hurban, Štúr, a Hodža, alebo Konštantín a Metod. V duchovných bojoch a zápasoch stáli v jednom šíku, bok po boku a keď spomenieme meno jedného, súčasne myslíme aj jeho spoluslužobníka. Takými menami sú aj mená apoštolov Petra a Pavla, ktorých službu a pamiatku ako mučeníkov cirkvi si dnes pripomíname.
Neznamená to, že obaja boli vo všetkom rovnakí, že mali rovnaké obdarovanie, alebo úplne rovnaké názory na všetky otázky. Možno povedať, že aj apoštolovia Peter a Pavol boli v mnohm rozdielni. Každý z nich bol iný, každý obdarený inými hrivnami a duchovnými darmi. Na druhej strane boli obaja stáli vo viere v Ježiša a v službe Jeho evanjelia. Každý slúžil cirkvi iným spôsobom, ale napriek tomu kresťanská cirkev ich pamiatku slávi v jeden deň. Najmä preto, že miesto ich mučeníckej smrti bolo rovnaké, totiž pohanský Rím.
Pred viacerými rokmi navštívil senický spevácky zbor Cantilena Taliansko a zavítal aj do Ríma, do chrámu sv.Petra. Jeden člen zboru, ktorý sa zhodou okolností volal Pavol sa opýtal kolegov:
“A kto to bol vlastne ten Peter? “ Zrejme by sme dnes podobnú otázku počuli od viacerých ľudí. Sme si vedomí, že mnohí ľudia dnešný deň nevnímajú ako sviatok a ani netušia, prečo majú dnes meniny spoločne práve Peter a Pavol.
Možno povedať, že mená týchto apoštolov sú v cirkvi symbolom jednoty v rôznosti. Apoštol Peter bol pôvodne obyčajný galilejský rybár, ktorého Pán Ježiš povolal do svojej služby spolu s bratom Ondrejom a bratmi Jakubom a Jánom Zebedeovcami. Ježiš vtedy Petrovi povedal: “Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť!”. ( L 5, 10) Jeho pôvodné meno bolo: Šimon, syn Jonášov a meno Peter (skala) mu dal sám Ježiš.
Peter sa neskôr svojou horlivosťou stal významným apoštolom v kruhu dvanástich, do ktorého Pavol pôvodne vôbec nepatril. Pavol, pôvodným menom Saul bol povolaný Pánom až po Jeho nabovstúpení, tak že osobne Ježiša nevidel a nepoznal. Bol veľmi vzdelaným teológom zo školy slávneho Gamaliela. Čo je však zvlášť pozoruhodné, je to, že bol pôvodne veľkým nepriateľom kresťanskej cirkvi ktorú prenasledoval. Nemal rád kresťanov a vieru v Ježiša, ktorú vyznávali. Jeho obrátenie na ceste do Damašku je príslovečné a pomerne známe.
Skutočnosťou je, že aj Peter potreboval obrátenie, to znamená skutočne úprimnú a silnú vieru v Ježiša ako Spasiteľa a Víťaza nad smrťou. Preto mu Jažiš osobne kládol na srdce: “ A ty, Peter, časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov!”.
Z povedaného jasne vyplýva, že na týchto mužov, aj keď ich právom voláme svätými apoštolomi, netreba pozerať ako na bezhriešnych ľudí. Peter pri svojom povolaní vyznal:” Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek”. (L 5, 8) Ani Petra, ani Pavla preto nevzývame a k nim sa nemodlíme, ale len a výlučne Ježiša Krista, ktorý bol ich a je i naším Pánom, Synom Božím a Spasiteľom.
Bratia a sestry!
V deň spomienky na apoštolov Petra a Pavla sa však môžme naučiť od nich viacerým dôležitým veciam. Na základe slov z listu Galatským vidíme ich vzájomný rešpekt jedného voči druhému, vzájomné uznávanie ich služby, ale aj tolerovanie prípadných chýb a nedostatkov. Apoštol Pavol galatským píše nasledovné slová: “Ale potom, po troch rokoch – tj. po svojom obrátení – “odišiel som do Jeruzalamen, aby som poznal Petra a pätnásť dní som zostal uňho. Iného z apoštolov som nevidel, ak len nie Jakuba, brata Pánovho”.
Tu je jasne vidieť, ako Pavol rešpektoval postavenie Petra medzi dvanástimi a svoje “prvé účty” z misijnej práce predkladá na posúdenie apoštolom v Jeruzaleme. Rozhovor, alebo diskusia s Petrom, ktorý najskôr pôsobil v Jeruzaleme a Judsku sa týkala ich spoločnej služby, konanej na rôznych miestach. Táto situácia sa zopakovala aj po 14 rokoch, keď Pavol hovorí, že sa opäť vybral k Petrovi do Jeruzalema spolu so svojimi spolupracovníkmi Barnabášom a Títom a vyložil apoštolom v Jeruzaleme spôsob hlásania evanjelia, ktorý uplatnil medzi pohanmi. Sám o tom napísal: aby sa u týhto jeruzalemských autorít presvedčil, “či nebežím, alebo či som nebežal nadarmo”.
Pre nás z toho plynie dôležité poznanie, že spôsob hlásania evanjelia može byť čiastočne odlišný. Závisí na okolnostiach, totiž na duchovnom stave a kultúrnom a vzdelanostnom pozadí poslucháčov.
Apoštol Peter dokázal Pavla aj jemne kritizovať, ako učenca a možno povedať teológa, keď napísal, že niektorým veciam v jeho listoch je ťažko rozumieť, lebo “Pavol píše podľa múdrosti Pánom mu danej”…Je isté, že človek práce akým bol rybár Peter používal jednoduchšie vyjadrovanie a jednodzchší spôsob zvestovania evanjelia.
Aj z druhej strany, totiž zo strany Pavla nechýbala aj otvorená kritika, keď Pavol napísal: ”Keď prišiel Peter do Antiochie, osobne som sa postavil proti nemu, lebo zaslúžil si odsúdenie”. Peter totiž najskôr aj sám stoloval s pohanmi a nevyžadoval od nich obriezku, ani prestup na židovskú vieru. Ale pod vplyvom iných, najmä Jakuba a jeho žiakov túto cestu priamosti a slobody opustil. To mu Pavol otvorene vyčítal, pretože to bolo v záujme úspešnosti zvesti evanjelia.
Bratia a sestry v Pánovi!
Dodnes je v cirkvi všeobecnej kresťanskej, ale aj v našej evajelickej cirkvi mnoho teologických diskusií o spôsobe hlásania evanjelia, ale aj o iných otvorenýchotázkach. Poznáme aj mnohé kontraverzné diskusie i rozličné spôsoby práce. Sami o sebe nie sú niečím mimoriadym a zvláštnym. Vždy je však dôležitéa rozhodujce to, ab rôznosť názorov a pohľadov nesmerovala k nevraživosti, polarizácii a rozkolu v cirkvi, alebo v cirkevnom zbore. Ak nám ide o poslušnosť našej “hlave”, ktorou je sám Pán, ak nám ide o budovanie Jeho cirkvi a duchovné obživenie a “rozvlaženie” cirkvi, alebo cirkevného zboru, otvorenosť a priamosť, i keď znamená niekedy kritiku, je oprávnená. Vždy je dôležité, aby sa v cirkvi, alebo v zbore “všetko dialo slušne a v poriadku”. Jednota “tela Kristovho” má byť naším najvyšším záujmom, lebo je to záujem Pána a Hlavy cirkvi.
Vidíme, že aj apoštolovia mali niekedy rozličné názory, alebo postoje, ale vždy mali na mysli vernosť Tomu, ktorý je skutočnou “Skalou” cirkvi a “Skalou vekov”.
Naši Slováci na Dolnej zemi majú príslovie: “Ninto takého kochu, z ktorého by sa občas nezakedilo”. Príslovie sa vzťahuje najmä na domácnosť, manželstvo, alebo rodinu, ale platí aj o rodine Božích detí. To znamená, že napätia a rôzne postoje sa môžu vyskytnúť aj medzi kresťanmi, ale služba a práca pre cirkev nás má viesť k zodpovednosti a láska Kristova nás vždy spája, ak On zostaváva naším skutočným Pánom.
Nech je aj pre nás, tak ako pre apoštolov Ježiš Pánom a Skalou, na ktorej vždy stojíme a iste aj obstojíme v Jeho službe, ku ktorej aj nás a našich bratov a sestry povoláva. Sviatok a príklad apoštolov Petra a Pavla je preto vzácnym odkazom a svedectvom pre nás i výzvou k nasledovaniu Kristových verných svedkov a mučeníkov. Amen
Sviatol Petra a Pavla – Myjava 2021 – Mgr.Ľubomír Batka st.
Slovak