Viera v dokonalú lásku

    Viera v dokonalú lásku

Tys’ prameň lásky čistej,

ó, Pane Bože náš,

veď prv, jak sme znali

už miloval si nás.

Ó, bár by sme Ťa, Otče,

tiež prave milovali

a v láske k blížnym – lásku Tebe

na zemi dokázali. Amen  (M.R.)

1 J 4, 16 – 21:

“A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. (17) V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dúfanlivosť v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. V láske nieto bázne, (18) ale dokonalá láska vyháňa bázeň, pretože príčinou bázne sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. (19) My milujeme, lebo On prv miloval nás. (20) Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je luhár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? (21) A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata”. Amen

                          Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

     Naše deti sa v škole na hodine náboženstva môžu naučiť takúto poučnú historku: “Pohanský kráľ sa opýtal gréckeho mudrca: povedz mi, čo je Boh? Mudrc si žiadal deň, potom dva dni, štyri dni na rozmyslenie a konečne povedal: Pane, čím viac o tejto otázke rozmýšľam, tým menej viem na ňu odpovedať”. Pohan, hoci bol mudrc (filozof), Boha nepoznal. Kresťanské dieťa by odpovedalo na túto otázku slovami Písma: “Boh je Duch a Boh je láska”.

    Mnohí učenci a filozofi napísali početné a rozsiahle diela na túto tému. Snažili sa nájsť akúsi definíciu Boha, ale možno povedať, že ani jedna z nich nevystihuje dostatočne podstatu Božej bytosti. Človek sám zo seba, zo svojho rozumu nemôže vystihnúť veľkosť  a moc “Pána pánov a Kráľa kráľov”. To, čo o Pánu Bohu vieme, vieme len z Jeho zjavenia, ktoré je nám dané v Jeho slove. Toto poznanie si môže osvojiť každý veriaci kresťan a každé dieťa.

     1. Boh je láska. To nie je len obyčajné slovo, alebo hlboká myšlienka. To je životná skúsenosť veriacich ľudí a aj svedectvo apoštola Jána, Pánovho najmladšieho učeníka. Samozrejme, je to aj skúsenosť a poznanie ostatných apoštolov, ale aj všetkých, ktorí sa stretli s Božím vyjavením. Ono sa najdokonalejšie udialo v Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom sa “ zjavila milosť Božia, spásonosná všetkému ľudu.”  (Tít 2,11)

    Na začiatku prvého Jánovho listu, z ktorého sme čítali dnešné slovo, je tento výrok: ” Čo od počiatku bolo, čo sme počuli, čo na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme…”. (1 J 1, 1) Preto keď Ján svedčí: Boh je láska – nejde o nejaké slovo, alebo myšlienku, ale o celé dielo, život, smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista”.

   Bratia a sestry v Pánovi!

   O Pánu Bohu, ktorý je láska, sme vyspievali pravdivé slová: 

” On z lásky stvoril, spravuje svet,

  kde nieto Jeho, života niet…!” (ESP 229, v.1)

    Všetko stvorenstvo je prejavom a dokladom Božej lásky. Ale tým najväčším prejavom a dokladom Jeho lásky je dar Syna, Záchrancu k večnému životu. 

    O tomto dare a Jeho diele nám hovorila celá pominulá polovica cirkevného roku. Ale aj dnes si znovu pripomíname, že ten, kto prijíma tento Dar Božej lásky a milosti, prijíma s Ním to najväčšie a najcennejšie dobrodenie: život večný.

    O tomto tajomsve veľkej Božej lásky rozpráva krásnym spôsobom podobenstvo slávneho ruského spisovateľa L.N.Tolstého: “Istý ruský kráľ, ktorý dobre vychádza s ľudom a bol obľúbený, chcel v pokoji zomrieť, ale ešte skôr chcel poznať odpovede na tri otázky o Pánu Bohu. Nikto mu nevedel uspokojivo odpovedať, až prišiel jeden pastier.  – Posledná z tých otázok bola: Čo robí s nami Boh? Čo robí s nami, ľuďmi? – Pastier odpovedal: To je prosté, ľahké, ale musíš zísť kráľu dolu z trónu a vymeniť si so mnou šaty. – Keď to kráľ urobil, sám už pochopil: “Ach, už rozumiem. Pán Boh to robí práve tak, ako ja teraz! Zostupuje zo svojho večného trónu a prijíma šat a podobu človeka. Slúži ľuďom a robí z nich kráľov – kráľovské deti!”

   Tak ako kráľ v tejto legende, tak videli pred dvoma tisícročiami ľudia Pána Boha. V Ježišovi Kristovi sa Boh stal človekom. Ján hovorí: “A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám…”. O Pánu Bohu sa teda nedozvieme z kníh filozofov, ani Ho nenájdeme v kozmických hlbinách, ale stačí, aby sme si otvorili evanjelium a prijali jeho svedectvo a potom nasledovali Ježiša Krista a tak prichádzali k Otcovi.

   Bratia a sestry!

   Prijatie lásky Božej skrze vieru v Ježiša Krista znamená pre veriacich radostný výhľad do budúcnosti a prekonanie strachu z Božieho súdu. “V tom sa stala láska dokonalou pri nás, aby sme mali dúfanlivosť v deň súdu”. Pred Božím súdom obstojí iba to, čo je z Boha, to, čo je sväté. 

Nábožná pevkyňa o tom hovorí:

“Boh náš je láska od večnosti, / 

no neuzrieš Ho bez svätosti./

Ó, v čarokrásny, nadhviezdny svet/

bez rúcha slávy prístupu niet!/…”

    Toto “rúcho slávy” je rúcho milosti, ktoré nám Pán Boh dáva v Ježišovi a skrze neho. V Neho “máme byť oblečení” a tak pripravení na budúce stretnutie s naším Otcom. Preto máme s láskou nasledovať Krista Pána a tak kráčať cestou posvätenia. “Aký je On, takí sme aj my v tomto svete”, hovorí apoštol a upozorňuje na cestu nasledovania Krista Pána. 

    On sám v nás obnovuje pôvodný obraz Boží, na ktorý sme boli stvorení, ale ktorý sme pre hriech stratili. Hriech robí z ľudí karikatúry Božieho stvorenstva, ale aj tieto obnovuje Božia láska. Nie je to hocijaká láska, ale tá, o ktorej hovorí aj apoštol Peter: 

“Na vlastnom tele vynieosl na drevo naše hriechy, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti. Jeho krvavé rany vás uzdravili”. ( 1 Pt 2, 24)

    O tejto láske sám Pán Ježiš povedal: ” Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď dušu položí za bratov”. Prijatie Jeho lásky znamená prijatie útechy, zdroj občerstvenia a posilnenia proti každej úzkosti a strachu či už z vlastného tela, duše, či svedomia.

   “V láske nieto bázne, lebo dokonalá láska vyháňa bázeň…”, privolána nám veriacim apoštol Ján. V tomo je teda to bohatstvo viery v Krista Pána a prijatie Jeho lásky. O láske inak nie je možné hovoriť, nemožno sa s ňou stretnúť v živote medzi ľuďmi – iba ak ju prijímamem od Pána Boha, z jej nevyčerpateľného zdroja.  “My milujeme, lebo On prv miloval nás”- svedčí apoštol Ján o tom, čo je prvotné, základné a pravdivé.

   Preto, milí bratia a sestry,

   či už chceme vidieť a dokázať lásku bratsko-sesterskú, lásku manželskú, rodičovskú, alebo lásku k blížnym a tým viac aj lásku k nepriateľom – musíme zostať v Bohu, čiže v Láske a Boh v nás.

   Na druhej strane: nemožno hovoriť o pravej a živej viere v Boha, o zakotvenosti v Bohu, ak láska v našom živote chýba, absentuje a nie je prítomná. Kto nenávidí brata a pritom hovorí: “milujem Boha” – je podľa apoštolského slova – “luhár”.     

    Prosme o milosť, aby toto slovo neplatilo o nás, dnešných kresťanoch. Svet síce pohŕda vierou v Pána Boha, ale pritom zúfalo potrebuje a čaká na lásku. V tom je naša úloha a šanca. Dokázať pochybujúcim, hľadajúcim a zatvrdilým hriešnikom, že Pán Boh je Láska. Dokazujme to celým naším spôsobom života, pretože: “Toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata”. Naša odplata bude potom hojná v nebesiach. Amen

            1.nedeľa po Svätej Trojici (83)     – Myjava  –    Ľubomír Batka st.

Komentovať