Daniel Miloslav Bachát — Detstvo, hovoríš, bol tvoj raj

Daniel Miloslav Bachát — Detstvo, hovoríš, bol tvoj raj

Detstvo, hovoríš, bol tvoj raj,
ako dieťa bols’ blažený?
teraz . . . starosť, neresť morí
ťa v každom okamžení.

Škoda tej bezstarostnej doby,
že rýchlo nám uletí!
Na tom svete bedár každý:
Blažené sú len deti!

Dieťa sa na svet usmieva
veď o zlosti nič nevie,
nestará sa, nesužuje;
rodičom v dôvere je.

Prečo nečiníš podobne?
Načo srdce strasť ti množí?
Ži život svoj po detinsky.
Buď pravé — dieťa Božie!

Zachovaj srdca čistotu
nepoznaj sveta zlostvo:
„Ak nebudete ako dietky
nevojdete v kráľovstvo!“

A potom dieťa vie, že rodič
zná jeho všetky potreby . . .
Načo sa staráš? I tvoje tiež zná
dobrý tvoj Otec v nebi!

Že dobrá mať každý žiaľ
dieťaťa si ukojí?
Ó nesmúť! Slovo Božie tiež
rany srdca zahojí!

A tak prečo sa staráš, smútiš?
Načo srdce strasť ti množí?
Časné i večné máš blaho
ak si len — dieťa Božie!




Komentáre k “Daniel Miloslav Bachát — Detstvo, hovoríš, bol tvoj raj

Komentovať