Ján Pravoslav Leška

Spolok Martina Rázusa

Dnes si pripomíname 190. výročie narodenia evanjelického kňaza, spisovateľa, novinára, prekladateľa a národovca-Jána Pravoslava Lešku. Narodil sa 7. mája 1831 vo Vrbovciach do rodiny pytlikára Jána Lešku a jeho manželky Alžbety rod. Neúročnej. Mal sestru a brata. Rodičia ho vychovávali skromne a dbali na jeho duševný vývin, čo sa u neho prejavilo počas celého jeho života.V roku 1844 začal študovať evanjelické gymnázium v Modre, kde boli jeho profesormi Karol Štúr a Ján Kalinčiak. Po otcovej smrti mu bol veľkou oporou jeho strýko staropazovský farár Štefan Leška, ktorý ho finančne i morálne veľmi podporoval. Po skončení štúdia v Modre absolvoval v rokoch 1849-54 teologické štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave a rok študoval na teologickej fakulte vo Viedni.20. januára 1855 nastúpil na kaplánske miesto v Myjave a to do služby farárovi Pavlovi Hajnóczymu. Obdobie v Myjave je pre neho najkrajšia časť života. Tu spozná svoju celoživotnú lásku Kristínu Martešíkovú s ktorou sa zasnúbil, ale nikdy si ju nevzal za manželku. Leška hneď od začiatku svojej duchovnej služby preukázal svoj neobyčajný kazateľský talent. Keď boli svätodušné sviatky v roku 1855 kázal na Bukovci. Ešte v tom istom roku si ho Bukovčania povolali do služby za farára. Počas piatich rokov svojho pôsobenia v Bukovci zveľadil po hospodárskej i kultúrnej stránke obec i cirkevný zbor. Chýr o jeho zvučných kázňach sa niesli celým podbradlianskym a podjavorinským krajom. Ako národne uvedomelý kňaz a vlastenec zaujal aj samotného Jozefa Miloslava Hurbana, s ktorým po boku ďaľších národne uvedomelých evanjelických kňazov ostro vysúpil v roku 1859 proti snahe spojiť do jednej cirkvi evanjelikov v Uhorsku, z ktorých bolo 80% Slovákov medzi ktorými bolo aj niekoľko maďarských kalvínov. Tímto spôsobom zjednotenia evanjelikov v Uhorsku, by boli slovenskí evanjelici násilne pomaďarčení. V roku 1860 bol pozvaný za farára do Bziniec pod Javorinou. Hneď sa pustil do rozvoja a zveľaďovania cirkevného zboru. Svojim úsilím a vytrvalosťou vyplatil všetky cirkevné dlhy. V rokoch 1866-67 začal stavať novú faru podľa vlastných plánov. Popritom urobil plány na novú cirkevnú školu aj s bytom pre učiteľa. V Leškovej novej fare v Bzinciach pod Javorinou začal hneď pulzovať nový život. Schádzali sa tu národovci z celého okolia – Holubyovci, Riznerovci, Royovci a mnohí iní.Bol vynikajúci a nadaný spisovateľ, ktorý písal články v národnom a kresťanskom duchu. Svoj talent využil aj pri písaní básní. Jeho diela boli najmä publikované v Hurbanových cirkevných listoch, Koruhovi na Sione, Pešťbudínskych vedomostiach, Sokole, Obzore ale aj v nemeckých a maďarských teologických časopisoch.Pre školskú mládež vydal sám Lutherov Katechizmus. V roku 1879 bol zvolený za konseniora Nitrianskeho seniorátu a v roku 1880 za seniora.Vďaka svojim aktivitám v službe národu a cirkvi sa stal Ján Pravoslav Leška známou a váženou osobnosťou. V roku 1881 sa dostal do duchovnej služby do Brezovej pod Bradlom. Práve obdobie počas jeho pôsobenia v Brezovej bolo jeho najlepšiea nejproduktívnejšie obdobie jeho života. Dokázal spojiť cirkevné ciele s národnými. Ako dlhoročný priateľ a spolubojovník J.M.Hurbana sa na jeho pohrebe lúčil s Hurbanom smutnou rečou. Tak si vážil Hurbana, že na jeho pohrebe sa nezľakol a nedal sa vyprovokovať ani zastrašením prítomných maďarských mocipánov. Pre protesty proti brutálnej maďarizácii presadzovanej budapeštianskou synodou v rokoch 1891-94 bol Leška v roku 1897 násilne a protiprávne zosadený z funkcie seniora.27. apríla 1905 oslávil svoju 50. ročnú duchovnú službu. Žalúdočná choroba spojená s vyšším vekom ho donútila vzdať sa svojej funkcie dňa 16. marca 1909 a odísť na odpočinok do Bziniec pod Javorinu, kde po krátkom čase 5. augusta 1909 zomiera.Čo dodať na záver? Ján Pravoslav Leška bol skromný, obetavý kazateľ a národovec, ktorému patrí čestné miesto medzi velikánmi nášho národa akými boli Ľudovít Štúr, J.M. Hurban alebo Karol Kuzmány. Ako talentovaného a skvelého kazateľa ho prezývali Ján Zlatoústy.

Komentovať