Za ses.farárkou Zorou Kachničovou

Zomrela sestra farárka Zora Kachničová

Zomrela sestra farárka Zora Kachničová

V obci Čelovce v okrese Veľký Krtíš sa odohrala tragédia. Pri požiari fary tam zahynula sestra farárka na dôchodku Zora Kachničová. Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vyjadruje hlbokú a úprimnú sústrasť celej rodine, najmä neteri sestre Júlii Gabčovej z Českého Brezova. „Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ J 11, 25

Sestra Zora Kachničová by o niekoľko dní (15. mája) oslávila 90 rokov. Počas svojho života bola vylúčená zo štúdia a s rodinou vysťahovaná na Oravu. Aj počas vysokoškolských štúdií zažila prenasledovanie a vylúčenie profesorov a študentov Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty, medzi ktorých patrila aj ona. Posledné roky svojho života prežila na fare v Čelovciach s spoločnosti svojich milovaných kníh a hodnotnej literatúry. 

ThMgr.  Zora  KACHNIČOVÁ, rod. Beblavá – evanjelická a. v. duchovná v. v. Narodila sa 15. 05. 1931 v Kaunase na Litve. Jej otcom bolDr. Ján Beblavý, profesor na teologickej fakulte v Bratislave. Vydala sa 27. 01. 1972 v Krompachoch za Jána Kachniča, evanjelického a. v. duchovného, ktorý zomrel: 10. 04. 2019, vo veku 80 rokov. Deti nemali. 

Doplňujúce údaje z materiálu dôstojného brata biskupa Uhorskaia:

Za svoje vyslovene konfesionálne – náboženské postoje na SEBF UK v Bratislave bola tvrdo postihnutá aj Zora Beblavá, vydatá Kachničová. Bola dcérou profesora Dr. Jána Beblavého, ktorý prednášal systematiku na teologickej fakulte v Litve. Keď sa otec v roku 1934 stal profesorom na teologickej fakulte v Bratislave, presťahovala sa celá rodina do Bratislavy. Tu absolvovala sestra farárka ľudovú školu, dievčenské gymnázium a začala študovať na SEBF v Bratislave. Tu ju zastihla éra kultu osobnosti a kultúrnej revolúcie. Po známej („protispoločenskej“ vtedajšieho režimu) afére začiatkom roku 1952 nemohla dokončiť teologické štúdiá. Podobný osud zasiahol viacerých študentov. Skončila tri ročníky, do štvrtého ju už neprijali. Odpoveď na jej žiadosť o povolenie zápisu dostala až po roku. Fakultná rada jej oznámila, že sa jej žiadosti nevyhovuje, keďže to „smerné číslo“ nedovoľuje. To bolo definitívne rozhodnutie. Ešte v lete 1952 si musela hľadať zamestnanie. Zamestnala sa ako lekárenská laborantka, potom ako robotníčka v záhradníctve. Keď bol otec sestry farárky 30. júna 1952 vypovedaný z fakulty a nemohol ostať ani v Bratislave, nakoľko bol ustanovený za námestného kňaza do Jasenovej, presťahovala sa do Jasenovej aj sestra farárka. V lete roku 1953 mala znovu ťažkosti so zamestnaním, až od 01. októbra 1953 nastúpila ako zdravotná sestra v OÚNZ v Dolnom Kubíne, a preto musela v rokoch 1954 – 1955 absolvovať zdravotnícky kurz. Aby dosiahla úplnú kvalifikáciu, musela vyštudovať Strednú zdravotnícku školu v Bratislave, čo sa jej podarilo, študovala externou formou a v roku 1960 zmaturovala. Keďže ju práca zdravotnej sestry neuspokojovala, prihlásila sa v roku 1961 na Lekársku fakultu v Bratislave a podarilo sa jej aj, že ju prijali v roku 1964 na Lekársku fakultu v Prahe. Chcela vyštudovať aj medicínu v Prahe, aj teológiu v Bratislave. Náhla smrť otca 10. apríla 1968 spôsobila, že rodina ostala bez prostriedkov, preto sestra farárka prerušila štúdiá a opäť sa zamestnala. Pracovala v PNS v Dolnom Kubíne. Rok 1968 jej priniesol aj uvoľnenie. Na základe obrodného hnutia v cirkvi zásluhou režimom doby postihnutých farárov bola prijatá do 4. ročníka SEBF UK v Bratislave v šk. roku 1968/69.   

V rokoch 1970 – 1988 pracovala ako duchovná v CZ Čelovce (HOS – ZD), do roku 1996 ako zborová farárka v Čelovciach. Od roku 1997 bola ako dôchodkyňa na mieste seniorátneho kaplána HOS a od januára do augusta 1998 bola námestnou farárkou pracujúcou dôchodkyňou v CZ ECAV Cerovo (HOS – ZD). Do konca roka 1998 bola potom námestnou farárkou – pracujúcou dôchodkyňou na miesto seniorátneho kaplána HOS na 1/2 pracovný úväzok Dňom 31. 12. 1998 dohodou skončila pracovný pomer.

Komentovať