Viera vo vzkriesenie tela

                Viera vo vzkriesenie tela                             

Kriste, keď si z mŕtvych vstal –

buď Ti sláva, drahý Pane.

Nádej si nám zachoval:

vieru v naše zmŕtvychvstanie! Amen (M.R.)

L 24, 36 – 39:

“Keď o tomto hovorili, postavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Pokoj vám! (37) Poľakaní a zdesení domnievali sa, že vidia ducha. (38) I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo vám vznikajú v srdci pochybnosti? (39) Pozrite mi ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a viďte, že duch nemá kosti a telo, ako vidíte, že ja mám.” Amen

   Milí bratia a sestry v Pánovi!

   Vzkriesený Ježiš pozdravil učeníkov známym pozdravom: Pokoj vám! V tomto prípade nešlo iba o zdvorilosť, ale o dar veľmi dôležitý a potrebný.Úvodný text pripomína a približuje prvé reakcie a pocity učeníkov pri stretnutí so vzkrieseným Pánom. “Poľakaní a zdesení domnievali sa, že vidia ducha”. Evanjelista ďalej svedčí, že boli priamo prestrašení a plní pochybností. Akoby sa sami pýtali: Je pravda to, čo vidíme? Z pochybností a omylu ich musel vyviesť sám Pán. Priniesol im pokoj, “ktorý prevyšuje každý rozum”, ale aj správne videnie a poznanie. Vzkriesený bol nie iba “duch Ježišov”, ale aj Jeho telo, ktoré bolo Bohom “oslávené a premenené”. Nové telo, v ktorom je duša a duch Ježišov.

    Dodnes majú ľudia rôzne, spravidla svoje vlastné predstavy o vzkriesenom Ježišovi. Niektorí si Jeho vzkriesenie predstavujú len ako znovuoživenie Jeho tela, ktoré prijal pri inkarnácii (vtelení). Predstavujú si Ho ako znovu oživeného človeka, ktorý má to isté telo, aké mal pri ukrižovaní a smrti, so všetkými jeho typickými prejavmi a vlastnosťami. Ale od počiatku je zrejmé, že jeho telo je teraz už iné a nesie iné znaky a prejavy. Ani samotní učeníci ich nevedeli a nemohli popísať nejakým presným slovným a výrazovými prostriedkami, ktoré mali k dispozícii. 

    V konečnom dôsledku ich Pán nepozýva, aby sa dotýkali a skúmali Jeho vzriesené a oslávené telo. Môžu Ježiša vidieť, počuť, ale nie skúmať to, čo beztak nemohli pochopiť svojím rozumom, práve tak, ako to nedokáže nikto z ľudí. Pán Ježiš mal pre učeníkov inú úlohu a poslanie. Spočívalo v prijatí a hlásaní Božieho diela zmierenia a vykúpenia skrze Ježiša Krista.

   Aj my sa v mnohom podobáme učeníkom, najmä keď ide o vzkrieseného Ježiša. Mnohí si Ho predstavujú podobne ako oni: ako ducha. Tento pocit sa často spája u ľudí s predstavou, že po smrti sa každý človek sa “zmení” na ducha tým, že je oslobodený od tela a všetkého, čo nejako súvisí s hmotou, alebo materiálnym svetom. Vieme, že najmä v Anglicku, ale aj v iných krajinách západnej Európy takéto predstavy pestujú mnohí. 

       Keďže veria v samotnú existenciu duše, či ducha, niektorí sa aj venujú tzv. vyvolávaniu duchov zomrelých a chcú sa s nimi skontaktovať. Obyčajne preto, aby sa dozvedeli niečo nielen o nich samých, ale hlavne aj o sebe a svojom budúcom údele. Vyvolávanie duchov sa volá odborne : špiritizmus (od: spiritus). Mohli by sme ho nazvať aj mágiou, čarením, alebo falošným proroctvom. 

     Toto všetko bolo pre veriacich v Hospodina zakázané už v SZ a toto Božie slovo platí aj pre nás. Takáto viera a snaha nemá nič spoločné s vierou vo vzkriesenie, ale naopak, je to s vierou v Pána Boha v priamej protive. V 2 M 22,18 dokonca čítame: ” Čarodejnice nenecháš na žive”. Podobne sa o dopytovaní na duchov mŕtvych hovorí v 3 M 20, 27. Všeobecne platilo a platí: “Lebo je Hospodinu ohavný každý, kto činí takéto veci.” Tento Mojžišov zákon sa najmä v stredoveku tvrdo presadzoval aj cirkvou a treba priznať, že sa v kresťanstve nielen využíval, ale aj zneužíval. 

      Pán Ježiš nechcel, aby Jeho učeníci pestvali, alebo konali akékoľvek špiritistické seansy, alebo čarodejníctva pre ich duchovnú prázdnotu a možné diabolské zvody. Kristov nasledovník má dať pokoj živým, ale aj mŕtvym.

    Vzkriesenie a dar nového tela je darom Božím a prevyšuje všetky naše predstavy. Preto je správne, ak na hroboch našich zosnulých je nápis: ” Odpočívaj v pokoji!”, alebo “Spi v pokoji do dňa vzkiesneia”. Viera v Ježiša Krista nie je kontakt a spoločenstvo s nejakým duchom, alebo duchmi, ale so živým a osláveným Pánom. Od Neho máme zasľúbenie, na ktoré môžeme odpovedať slovami apoštolského vierovyznania: “Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v  život večný”.

   Kým žijeme, vieme, že vzkriesený Pán Ježiš nás sprevádza svojou mocou, láskou a darmi Ducha Svätého, preto sa nemusíme a nemáme báť nijakých iných duchov, ani duchov zomretých. Dokonca sa nemusíme báť ani zlého ducha, totiž diabla. Pre nás má platiť apoštoslké slovo: ”Vzoprite sa mu, pevní vo viere a utečie od vás”. 

   Preto i nám vzkriesený Pán prináša a ponúka svoj pokoj. Dáva nám tak pokoj duše v živote i v umieraní. Svojím pokojom chce obohatiť každého z nás a cez nás i svet, plný nepkoja. Takto obdaril darom pokoja a novým životom aj svojich učeníkov. Preto neostali preľaknutí, zdesení a v strachu, ale do ich sŕdc a duší prišla s Ježišovým slovom nová radosť a istota, že Pán Ježiš je a bude  nimi. Prosme aj my, aby sme našli pravý cieľ a zmysel svojho života v Kristovom pokoji časnom i večnom. Amen 

             Veľkonočná úvaha     Ž 16, 5 – 11         Ľubomír Batka st.   

Komentovať