Naozaj vstal

Naozaj vstal

„Vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy a uzdravenie pod jeho krídlami.“ Mal 3, 20

Hodilo slniečko svetom záblesk zlatý,
objal Teba v láske otcovskej Boh svätý.
Až vzkriesenia ráno uzrieš zabrodnievať,
započatú pieseň večne budeš spievať. (Kristína Royová)

Mária Magdaléna a ostatné pobožné ženy prišli k hrobu Pána až keď vyšlo slnko. Východ slniečka nám utešene a dôstojne predstavuje 19. žalm: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie. Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas. Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až na okraj sveta. Na nich postavil slnku stan; ono vychádza ako ženích zo svojej izby, teší sa ako hrdina, že pobeží dráhou.“ Slnko je obraz, ale aj prameň svetla a svetlo je život a sláva; slnko je obraz Krista, slnko je obraz večného svetla. Vychádza slniečko a svit svetla sa rozlieva šírinou sveta, modrosťou nebies, priestormi zeme, nebeským priestranstvom. Slniečko vychádza a povstáva život, budí sa rôzne tvorstvo, kvet otvára svoj kalich, vtáčik víta čistým hlasom nový zjav slávy Božej, bylinka skropená rosou dýcha nádhernou prenikavou vôňou. Slniečko vychádza a všetko sa hýbe novým životom, vrie silou, kypí radosťou. Jarné slniečko vychádza a teplými lúčmi vyludzuje novú krásu a nové sily; dúhové farby storakých utešených kvetov sú ustlané na tvári prebudeného sveta. A hľa, utešený obraz slávy Pána! Kristus Pán to večné Svetlo, to Slnko spravodlivosti, života a slávy vychádza z mrákot hrobu. „Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám, Hosť z výsosti; vitaj, k nám zavítaj, Slnko spravodlivosti!“ (ESP 55). Vychádza ako Ženích, vznáša sa ako Hrdina udatný. Kristus vstáva, Víťaz stojí na hrobe, vôkol hľadí jasne, nepriateľ sa pokorí, úplne sa poddáva, padá k nohám Pána, všetku moc, ktorou metá smrť máme porazenú. Kristus, Slniečko naše a naše Svetlo, Svetlo našich očí, blesk našich nádejí vstáva a skvie sa slávou. „Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zasvieti od jedných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; ale prv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením.“ (Lk 17, 24-25). S Kristom vstáva svetlo večného Evanjelia, ten svit večnej, nebeskej milosti a radosti, ten blesk nového života a novej moci, ktorý každého človeka osvecuje, ktorý sa skvie nad národmi zeme, v ktorej chodiac aj my bývame prebúdzaní k radosti a útechy, k životu a nádejou slávy, naozaj: „zdravie bude v jeho lúčoch“ (Mal 3, 20 ekum. preklad). Kristus, Slniečko našich nádejí vstáva: aj my vstaneme. Príde jar nového života a vzíde úsvit večnosti nad mŕtvou zemou, blesk budúceho vzkriesenia prerazí a prelomí naše hroby. A ako na jar klíči zo zeme každé zrniečko a pučí každý kvet; ako na jar „figovník už sfarbil svoje mladé plody a kvitnúci vinič rozdáva vôňu“ (Veľp 2, 13): tak príde aj nám jar večnej mladosti a večnej krásy, zem vydá naše telá a rozvinie sa náš život v novej sláve. „Tak aj pri zmŕtvychvstaní. Rozsieva sa porušiteľné, vzkriesené je neporušiteľné; rozsieva sa neslávne, vzkriesené je slávne; rozsieva sa slabé, vzkriesené je silné; rozsieva sa telo telesné, vzkriesené je telo duchovné. Lebo ako je telesné telo, tak je aj duchovné.“  (1K 15, 42 — 44.) Vstal Kristus, to Slnko spravodlivosti a s Ním vstanú aj tí, ktorí sa boja Jeho mena.

Pokoj Vám!!

Komentovať