Nasledujme Svetlo národov

                         Nasledujme Svetlo národov

Iz 49, 1 – 6: “Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno.(2) Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeneým šípom, schoval ma do svojho tulca. (3) Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. (4) Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. (5) Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma za sluhu sformoval od života matky, aby som obrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou. (6) A riekol mi: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.” Amen

    Bratia  a sestry v Kristu Ježiši!

   Príchod Božieho syna v Dieťaťku v Betleheme je trvalou výzvou. Výzvou pre samotný Izrael, SZ ľud Boží, pre potomkov Jákobových, ktorých Hospodin kedysi vyslobodil z Egypta, ale je výzvou aj pre všetky ostatné národy, aby prijali Ježiša ako pravého Služobníka Hospodinovho. Ježiš vždy plnil vôľu svojho nebeského Otca. Ako dvanásťročný to pripomenul aj pozemským rodičom Márii a Jozefovi: ”Či ste nevedeli, že ja musím zostať vo veciach svojho Otca”? Ježiš to pripomína aj všetkým národom pochádzajúcim z pohanstva: ”Počúvajte ma ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy: Hospodin ma povolal už od života matky…” a pripomína to aj nám.   

     Ponúka nám tým svoju službu a svoju pomoc. Nechce, aby sme zostávali v tme rôznych bludov, v tme falošnej viery, ale ani v tme hriechov. Jedno i druhé, hriechy i falošná viera, alebo povera vedie k smrti. Najskôr k smrti duchovnej, potom telesnej a napokon, čo je najhoršie, aj k smrti večnej. Aby sme sa jej vyhli, dal sa nám Pán Boh poznať vo svojom Synovi a o Jeho zámeroch nemajme nijakú pochybnosť.

    Boží Syn sa aj nám prihovára: ”Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno”. Na aké meno máme v tomto súvise myslieť? Apoštol Pavel o Pánovi Ježišovi povedal: ” …mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho Boh aj nadmieru povýšil a dal mu meno nad každé meno”. (F 2, 5- 9) Podobne apoštol Peter vyznal: ”A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia”. ( Sk 4,12) Je v podstate jedno, ktoré z Jeho mien si pripomenieme, vždy vyjadruje Jeho jedinečnosť, hodnotu a vyvýšenosť. Takým menom je meno Ježiš – Hospodin je Spása, Kristus – Mesiáš, Pomazaný, alebo meno Imanuel – Boh s nami.

   Jeho služba je vždy viazaná na Jeho slovo. Výstižne hovorí prorok Izaiáš: “Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca. Riekol mi: Si mojím službníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim”. (v.2-3) Je to Ježiš, ktorý nás učí správne rozumieť Božiemu zákonu, Desatoru, a súčasne priniesol aj nové posolstvo o ospravedlnení hriešneho človeka. Slová radostnej zvesti a Jeho evanjelium prevyšuje akékoľvek ľudské filozofie a náboženstvá. 

   Kristove slová, raz ako meč prerážajú pancier ľudskej pýchy, tvrdosti, alebo samospravodlivosti, a zároveň Jeho evanjelium preniká ako vyhladený šíp do ľudských sŕdc, prinášajúc posolstvo o veľkej Božej milosti a ponuke spásy hriešnikom.  

    Súčasne však práve slovo o charaktere človeka, ktorý je  zatvrdilým hriešnikom je vysvetlením skutočnosti, že aj Ježišova úloha, podobne ako úloha Mojžiša, alebo úloha prorokov nebola jednoduchá a priamočiara. Toho si máme byť vedomí aj my, žijúci v Kristovej cirkvi a konajúci Jeho misiu uprostred tohoto sveta. Každý hlásateľ Jeho evanjelia okúsi a je nútený vyznať to, čo sám Ježiš povedal o tvrdošijnom ľud Jeruzalema:…” nechceli ste!” V duši Kristových nasledovníkov sa teda môže vynoriť pochybnosť: 

“Darmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť som strávil svoju silu,…”.(v.4) Realita hriechu a hĺbka pádu, temnota a pýcha človeka je taká silná, že žiadne priamočiare misijné úspechy nemôže nikto, ani celok cirkvi očakávať. Tak, ako nepriateľstvo od vlastných skúsili proroci, alebo Mojžiš, okúsil ho aj Boží Syn a Boží Služobník. Ľudia sa ľahkoverne a ľahkovážne utiekajú neraz skôr pod krídla “supov a jastrabov tohoto sveta”, ako pod krídla “sliepky, ktorá volá pod krídla svoje kuriatka”. Je preto dôležitá pevná dôvera v Božiu milosť a vo víťazstvo nášho Spasiteľa.Toho, ktorý hovorí: ”Moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha.

   Dnešná 2.nedeľa po Zjavení Krista Pána nás vyzýva aj slovami matky Ježišovej Márie: “Urobte všetko, čo vám povie!”. V týchto slovách je obsiahnutá dôvera, ktorá premáha svet. V Ježišových slovách je sila, ktorá sa nakoniec presadí proti všetkým zlým silám a mocnostiam. Ježišova cesta, smerujúca ku krížu je cesta víťazná, cesta záchrany a spásy nielen pre ľud Izraela, ale pre celý svet. 

Boží zámer je jasný: “Málo mi, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených Izraela. Urobím ťa svetlom národov…”. (v. 6)

     Ponuka Kristovej služby, ponuka chodenia v Jeho svetle je ponukou pre všetkých ľudí a všetky národy. Tak, ako radosť z narodenia Spasiteľa bola ponukou radosti pre všetkých, tak je ponukou pre všetkých aj cesta Jeho nasledovania, chodenia v Jeho svetle a prebývania v Jeho večnom svetle. Na Božej vernosti sa nič nemení. Povzbuďme sa opäť a znova v pravde Božieho zasľúbenia: “Urobím ťa svetlom národov”. Choďme vo svetle Kristovej moci a lásky, a dosiahneme spasenie, ktoré je nám pripravené od stvorenia sveta. Amen

                  2.nedeľa po Zjavení 2021 – CZ Myjava    – Ľubomír Batka st.

 Pieseň (modlitba)  Mikuláša Hermana, v prevode Daniela Stránskeho:

    Nuž všetci verní kresťania, chváľme Hospodina, 

    Ktorý otvára brány neba, darujúc nám Syna.

    Otcom od vekov splodený, dieťaťom sa stal,

    Prišiel malý a chudobný, a v jasliach si ustlal.

    Prepustil slávu Božiu, trónu nebeského 

    a človekom sa stal, Stvoriteľ všetkého.

   V náručí matky spočíva, tvárička anjelská

   materský pokrm prijíma, je z kmeňa Dávida.

   Vyrástol z jeho koreňov, výhonok v tento čas,

   kráľovstvo večné prináša, duchovne vládne v nás.

   Divne sa spája s nami, prijal krv a telo 

   kráľovstvo nám privlastňuje, života večného.

  My sme páni, On služobník, aká to premena,

  Nemôže byť väčšej lásky, nad tohoto Pána.

  Keďže sa Pán všetkých vecí, veľmi chudobným stal

  Ním sme zbohatli všetci, dar hojnosti poprial

  Dnes znovu dvere otvára, raja rozkošného,

  cherub je odvolaný, chváľme Boha svojho. Amen

Komentovať