A máme tu zase 500vku
Bol vydaný aj interdikt – zákaz akejkoľvek cirkevnej činnosti na mieste, kde by sa Luther zdržiaval. No 90 percent obyvateľstva stálo za Lutherom.
Inak bula o exkomunikácii spred 500 rokov je stále platná.
Dnes je 500 rokov od buly pápeža Lea X. k exkomunikácii Martina Luthera.
Pápežská bula exkomunikujúca Martina Luthera, nesie názov prvých troch latinských slov svojho textu. Bola vydana 3. januára 1521 pápežom Levom X. na uskutočnenie exkomunikácie, ktorá hrozila v jeho predchádzajúcej pápežskej bule Exsurge Domine (1520), pretože Luther neustúpil.
Luther spálil svoju kópiu Exsurge Domine 10. decembra 1520 pri Elsterskej bráne vo Wittenbergu.
Existujú najmenej ďalšie dve dôležité pápežské buly s titulom Decet Romanum Pontificem: jedna z 23. februára 1596 vydaná pápežom Klementom VIII. A druhá z 12. marca 1622 vydaná pápežom Gregorom XV.
Na konci 20. storočia evanjelici v dialógu s katolíckou cirkvou požadovali zrušenie tejto exkomunikácie, avšak Rímska kúria odpovedala, že jej praxou je zrušiť exkomunikácie iba u tých, ktorí ešte žijú.
Roland Bainton vo svojom predslove k vydaniu Lutherovej biografie z roku 1978 „Tu stojím po štvrťstoročí“ napísal: „Som šťastný, že Rímska cirkev povolila nejaké rozhovory o odstránení Lutherovej exkomunikácie. Mohlo by sa tak stať. Nikdy nebol kacírom. Dalo by sa lepšie povedať, ako to niekto formuloval, „neochotný rebel.“
Lutherovu rehabilitáciu však Vatikán poprel: „Reči o tom, že Vatikán má rehabilitovať Martina Luthera, vodcu protestantskej reformácie zo 16. storočia, sú neopodstatnené,“ uviedol vatikánsky hovorca jezuita Federico Lombardi.
Slovak