Čítam minúty, hodiny, roky,
pozorne kladiem života kroky;
hľadím na jarčok, čo horou tečie,
jako sa nadol pomaly vlečie —
životov našich na rýchle toky.
Aj život náš tak — akoby tiekol,
akoby sa tiež pomaly vliekol, —
však sa nevlečie — lež rýchlo beží;
týždeň sa týždňom za nami leží —
stratí sa — amen akoby riekol.
Pravda — sme mladí, svet sa nám smeje,
vetrík lahodný mysľou nám veje;
srdce sa teší, oko raduje —
načo sa človek mladý sťažuje? —
lež pozor dajme, život náš zreje.
Lež pozor dajme — zvlášť v túto dobu;
o rok sme bližšie k tmavému hrobu;
chopme sa práce na Božom diele,
konajme túto s chuťou a smele.
Zmužilí buďme, nezlomní v boji,
ak sme ranení, Boh rany zhojí,
Dúfajme v Neho, On nám spomôže;
škodiť nám viacej ten svet nemôže.
Všetko sa zdarí: každučká práca,
za prácu bude odmena — pláca:
potom na konci života rokov:
radosť nám skvitne z šľachetných krokov.
Slovak