V Ježišovom mene

V Ježišovom mene

„Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. F 2, 9-11

Ten, ktorého meno
má každé koleno
ctiť na večné veky,
i cez pekla vzteky
prevedie nás iste:
veď nás Ty sám, Kriste! (J.G.-Leštinský, 1916)

Nasledujúci obraz, s ktorým sa stretávame nielen na vidieku, nám pripomína istú staršiu paniu. Často navštevovala kostol, posledné roky svojho života mnoho prebývala v chráme, ale prorokyni Anne, dcére Fanuelovej z rodu Ašer, nebola podobná. (L 2, 36—38) Za to bola zbožnou rímskou katolíčkou. Inak ju na ulici nebolo vidieť, než s modlitebnou knižkou v ruke. V čom sa však jej všetka zbožnosť hlboko skrývala, bola povera. Až neskutočne bola poverčivou. Klopala na drevo, aby sa práca vydarila, nosila červené stužky a amulety rozličných „svätých“, vraj pre ochranu a pomoc. Kedykoľvek mala ona, alebo niekto jej blízky pred sebou cestu, nikdy nezabudla povedať; „Daj pozor, nech vykročíš pravou nohou, aby si nemal nešťastie.“— Ale teraz prišla v živote chvíľa, keď si na túto starú rímsku katolíčku treba spomenúť. Nie preto, aby sme dávali pozor, ktorou nohou vykročíme z domu, ale preto, aby sme poznali, akou dôležitou vecou je dobre vykročiť. Vykročiť v šľapajách Hospodinových, po krvavých stopách Kristových.

Vošli sme zase do ďalšieho kalendárneho roku, aký bol náš prvý krok? S osudom a náhodami nepočítajme, ale spoliehajme sa na pomoc Božiu. Ale ak sme urobili prvý krok v mene Hospodinovom, dobrý krok sme učinili a ľutovať ho iste nebudeme.

Keď starý Izraelita spieval žalm 121.: „Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc?“, pri tom asi myslel na hory, na ktorých bol vybudovaný hrad Sion a ktoré obklopovali sväté mesto Jeruzalem. Ale náš zrak sa nesie vyššie, nás nemôžu upútať hory pozemského Jeruzalema, pretože my patríme k Jeruzalemu nebeskému, ktorý je matka všetkých nás. Tam tróni náš Kráľ, tam dlie náš Otec. Blahoslavený ten, kto robí v živote prvý krok v dôvere v pomoc Božiu. Blahoslavený ten, kto začína svoju prácu a všetko v mene Toho, ktorý bol, je a bude.

Čo prinesie nastávajúci rok? Možno radosť a požehnanie, možno žiaľ a stratu. Možnosti sú rôzne. Stojac na prahu Nového roku vidíme len mrákotu a neistotu. A bojíme sa, hľadiac do neznáma, nevediac v koho a v čo dúfať. Ale nebojme sa, veď; „Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.“ (Ž 46, 8) „Mocnejší než zvuk mnohých vôd, mocnejší ako príboj mora, vznešený je Hospodin na výsosti.“ (Ž 93, 4)  Ľakať sa budúcnosti a volať s Mojžišom: „Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto! (2M 33, 15) Ale máme istý sľub Boží: „Moja tvár pôjde pred tebou“ (Roháčkov preklad 2M 33,14), ideme smelo vpred. A poznajúc tú svoju ľudskú krehkosť, smútok na ceste života vzdychnime s apoštolom Pavlom: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (R 7, 24) Ale keď poznáme silu Jeho ramena, zase smieme radostne volať s Pavlom: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4, 13)

Ten Boh, ktorý neskonale riadi
z nadhviezdnych bydlísk sveta končiny,

ktorý osudy spravuje ľudí
a nebies temnomodrej výšiny;
Ten dal nám tiež dožiť to,
že zdraví počali sme nový rok.
Nuž, pochválený nech je Boh za to,
lebo nám doprial nový žitia krok.

Daj Bože, ktorý si nám dal dokonať
už toľko rokov šťastne prežitých,
života nový krok vykonať,
si vážiť milosti dôjdených,
by sme potom života po ceste

dostali sa tam, kde smútku nie je,
si odpočinuli v onom meste,
v ktorom je sladké, večné dlenie.

S nami je Boh silný aj v tomto roku. Keby sme nemali túto istotu, muselo by sa nám pri vstupovaní do ďalšieho roka zavzdychnúť —  kto vie, čo nám prinesie, čo vo svojom lone skrýva? Kto vie, či to nebude nová úzkosť a skľúčenosť — pre našu vlažnosť a nevďačnosť. Tu, keď sa náš duch zamestnáva takýmito myšlienkami, vynára sa na povrch potešenie a zasľúbenie Pána: ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta a my dúfanlivo voláme: S nami je silný Boh!

Ale či sme aj my s Nim? či sme hodní Jeho prítomnosti? či život cirkvi na tejto zemi je odleskom duchovného života skrytého v Bohu? Človeče Boží, premnoho sa ti dostáva, aby si dokázal, že si vážiš povolanie a svoje vyvolenie! Povolaný si ku spaseniu skrze večnú pravdu svätého evanjelia. Miluješ ju? Čo je múdrym skryté, to je tebe dané bohato. Svet pravdu Božiu tupí, blúdi a hynie: ty však máš sviecu pre svoje nohy, aby si nezablúdil; a keď sa vôkol teba všetko mení: pravda Hospodinova je tím najjasnejším slnkom, z ktorého svetlo nikdy neubúda, je vždy rovnako zohrievajúce a k novému životu rodí mladé sily.

Nové žitie — človeče Boží— to je život posvätený v Bohu, skrytý v Pánovi; je to žitie založené na viere, posilnené láskou, povznesené nádejou; a to dáva vylúčenie zo života nepravosti a hriech. Skúmaj teda svoju vieru, či je živá, jasne svietiaca v ctnosti a dokonalosti; s ňou premáhaj vo svojom lone pýchu a sebectvo, bujnosť i lakomstvo, rozbroj i zlosť; lebo hriech je na tvoje pohanenie, ale spravodlivosť ťa vyvýši. Zaostruj svoje svedomie pred Hospodinom, ktorý vidí, aký si otupený, zvedený, obkľúčený svetom i telom, a utekajúc od všetkého, čo by škodilo tvojej duši, s bázňou a s trasením ver a pracuj! Tvoj Pán vie, že ti to spôsobí veľkú námahu, ťažký boj. A preto ti do tvojej ruky tlačí meč, síce starý, však oslobodzujúci, ak si ním ozbrojený, budeš činiť divy. Je to meč tej starej, vernej a večnej pravdy Božej, meč Ducha Hospodinovho, zbroj výborná i sila. Nuž nech nehrdzavie v pošve! Ber ho často s radosťou aj v tomto roku. Nech slovo Pána zaujíma u teba opäť prvé miesto! Nehanbi sa za evanjelium Kristovo, lebo dodnes je Božia moc na spasenie, a kde ono je, tam je Pán s darmi svojho Ducha, tam víťazstvo aj veniec.

Novú lásku k pravde starej,
k novému žitiu sily mladej,
k nepravosti ošklivosť
a k Bohu vrúcnu dôvernosť.
Starý meč v nové sekanie,
novému zdar, zlému zmarenie!

To meno „Ježiš“, v ktorom sme vstúpili do nového roku, je pre nás zárukou, že Pán Boh bude pri nás uskutočňovať svoju dobrú vôľu, dokonca i cez zlé rozhodnutia ľudí aj v tomto novom roku. Tak Ho prosme o to, aby sa Božia svätá vôľa diala na zemi – v našom národe a v cirkvi, aj medzi nami. Prosme Ho, aby zmaril a prevracal zlé rozhodnutia ľudí (politikov, biskupov, seniorov, dozorcov, presbyterov a aj nás samých) a naopak požehnal rozhodnutia, plány, ktoré sú v súlade s Jeho vôľou.

O tom nech vážne premýšľajú naše zbory, naše spoločenstvá, naša mládež, cirkev aj ty. A aký bol, milá sestra, milý brat, ten tvoj prvý krok v novom roku?

Pokoj Vám!!

Komentovať