Oslovenie na Štedrý večer
Keď ku večeri zveš nás, Pane,
my vieme – z lásky zveš,
lebo nás veľmi miluješ.
Ó, naplň požehnaním dlane
a srdciam nedaj uvädnúť.
Uč ľud svoj k hodu
vďačne zasadnúť! Amen ( M.R.)
Zj 3,20: “Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou”. Amen
Bohumilí kresťania, milá mládež, milí priatelia!
“Nesiem vám noviny – počúvajte!
Z betlemskej doliny – pozor dajte!
Čujte ich pilne, sú neomylné – rozjímajte!
Želám vám požehnaný Štedrý večer slovami starodávnej koledy a súčasne vás jej slovami pozývam k rozjímaniu nad vianočným evanjeliom, ktoré nám zneje z vianočných piesní, z liturgie a slov Písma svätého. Štedrý večer a Vianoce, ktoré sa ním začínajú sú obzvlášť príhodným časom k rozjímaniu, na ktoré nám inokedy zostáva málo času. Tohtoročné Vianoce nás zastavujú v zvyčajnom rytme života viac ako inokedy a môžeme daný čas využiť aj na to, čo inokedy z rôznych dôvodov zanenedbávame. Štedrý večer a Vianoce sú sviatky stále živé, svieže a oslovujúce. Jedinečnosť dnešného večera je už v tom, že rodiny si bez náhlenia sadajú k štedrovečernému stolu a pri ňom cítime a zdielame spoločnú radosť, ako o nej hovorí detský vinš: ” Teší sa celá rodina, ó, vzácna milá hodina”.
Jedným dychom však chcem dodať, že viac ako inokedy myslíme aj na tých, ktorí sú z rôznych dôvodov sami aj na Štedrý večer, aj počas sviatkov. Mnohí sú chorí, život mnohých dohorieva, ako čmudiaca sviečka na svietniku…Venujme im kúsok miesta v našich modlibách. Prosme, aby počuli aj v osobnom kríži slovo o radosti určenej všetkému ľudu.
Posolstvo Vianoc vekmi nezostarlo. Nikto a nič nemôže ubrať na jeho pravdivosti, jedinečnosti a silového poľa lásky, do ktorého nás vťahuje.My skôr narodení máme ešte v živej pamäti pokusy vymazať posolstvo evanjelia z ľudských sŕdc, duší a myšlienok. Niekdajší prezident A.Zápotocký nám ako deťom odkázal: ”Ježíšek sestářl, narostli mu fousy a stal se z neho Děda mráz”. Boli aj nevyberavejšie spôsoby vymazať meno Božieho Syna, Ježiša Krista zo sŕdc ľudí. Je to až zarážajúce, ako sa znova a znova, v každej novej generácii opakuje to, čo nám zneje z prorockého druhého Žalmu v tento večer:
“ Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?
Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinu a proti Jeho Pomazanému.” Čo o takýchto snahách hovorí Boh? ”Pán sa im vysmieva” a pripomína, že “žiaden strom do neba nerastie”…
Do všetkej ľudskej biedy a tmy hriechu Vianoce hlásajú: “Svetlo prišlo na svet!” V Ježišovi sa zrodila pravá láska a ponúka nám možnosť načerpať z nej novú silu lásky. Božia láska sa chce pretransformovať do našich ľudských sŕdc a duší, aby pôsobila v podobe lásky manželskej, rodičovskej, citlivej ku všetkým núdznym. Toto posolstvo nie je hlučný hlas reklamy, alebo nenávistného hurtovania, aké počuť nielen na bojiskách sveta, ale aj na uliciach našich miest.
Hlas, ktorý sa nám prihovára dnes a treba povedať, že stále znova – je hlas tichý a jemný ako vánok. Je plačom novonarodeniatka, Dieťaťa z Betlehema. Tak ako klopali Jozef a Mária na dvere domov v Betleheme a čakali na odpoveď a pozvanie tehotnej ženy pracujúcej k pôrodu, tak pokojne hovorí nám hlas, na ktorý upozorňuje apoštol Ján. “Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas, otvorí dvere…”.
Milí priatelia, zrejme je nadbytočná otázka: Kto je Ten, čo stojí pred dverami našich dovoma príbytkov, pred dverami našich sŕdc ? Kto sa to ozýva tichým a pokojným hlasom a prosí o prijatie? Kto je ten, kto sa nevlamuje, nekope do dverí, ani nehuláka po uliciach, že chce, aby sme ho prijali a postarali sa o neho? Myslím, že veľká väčšina z nás to vie. Je to klopanie živého Boha, ktorý v Ježiškovi, v Dieťati Božom a ľudskom prichádza, aby vošiel k nám! –
On vojde iba tam, kde sa mu otvoria dvere zdnuká! Kde to urobíme sami a dobrovoľne. Kde Ho neodmietneme a nepovieme: Nemám čas!- ako sa to často deje. O tých tvrdších vyjadreniach tohoto sveta som už niečo naznačil a azda netreba hovoriť viac.
Už SZ prorok o Ňom povedal, že “nepozdvihne svoj hlas”, že “trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí”. Ježiš klope, oslovuje a – čaká! Stvoriteľ a Pán všehomíra hovorí nanovo k svetu, i k nám hlasom plným lásky, aby sme Ho počuli, aby sme Mu otvorili a prijali Ho ako vzácneho Hosťa. – Je známy obraz neznámeho maliara, ktorý zobrazil klopajúceho Ježiša na dvere, ktoré nemajú vonkajšiu kľučku a preto sa dajú otvoriť iba zvnútra. To je výpoveď o nás a našich srdciach. O našich možných odpovediach. Aby sme Mu, prichádzajúcemu v Slove Božom a so Slovom otvorili.
Ak niekto tieto dvere duše neotvorí, ak rodina nemá na štedrovečernom stole pripravený jeden tanier naviac, aby privítal a pozval k stolu Božieho Syna, sám seba ochudobní. Zostane sám so svojou pýchou a so svojím strachom, že jeho čas sa kráti. Ježiš je však Pán a darca aj času – a ponúka nám: večnosť!
Presnejšie, ponúka nám účasť na svoje večnosti. Ako to hovorí klopajúci? –“Ak mi ktokoľvek otvorí – vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou”. Pozvanie Ježiša do nášho srdca a života, znamená, že On sám ako “Darca v daroch bohatý” nás chce obohatiť, obdarovať, rozmnožiť našu radosť tak, ako rozmnožil chlieb a ryby na brehu Genezaretského jazera zástupom. Chce nás zbaviť všetkého strachu, nech sa týka čohokoľvek. Chce posilniť našu vieru, nádej a lásku, lebo je plnosťou života a lásky.
Vieme o mnohých, ktorí sa boja aj šelestia lístia, aj klopania betlehemského Hosťa, aj Jeho hlasu, aj Jeho návštevy a spločenstva. Lenže On nehovorí, iba o tom, že niečo od nás očakáva, ale aj o tom, že my smieme, ak chceme, stolovať s Ním. Stolovať pri stole nielen pozemskom, ale aj nebeskom! On nám chce slúžiť a dať to, čo má v plnosti.
A čo je to, čo Mu my máme dať? Čo také On od nás očakáva? Čo môžeme položiť pred Neho a súčasne na Neho?
Nič iné, iba naše hriechy! Naše pády, slabosti, naše obavy, naše nevyplatené zmenky a dlhy lásky. On prišiel, aby prijal a vzal naše hriechy – a celý hriech sveta na seba – a dal nám na oplátku plnosť milosti, odpustenia, nádeje na nový i večný život s Ním. To je výmena, ktorú už prví veriaci v Ježiša nazvali: radostnou výmenou. Preto prišiel pre nás: Čas radosti, veselosti…
V časoch mojej mladosti chodili po dedinách “handrári”, ktorí za batoh starých šiat a handier, dali gazdinej nový tamier, misu, alebo maľované čerepánky pre deti. Nebol to zlý výmenný obchod a ekologický počin.
Tak aj Ježiš, ktorý sa znížil aj k najbiednejším tejto zeme, čaká na taký “batoh”, ktorý nás iba zaťažuje, aby nám z milosti dal to, čo inak ani nemôžeme získať. Preto stojí aj v dnešný večer pri našich dverách a klope. Nuž počúvajme a rozjímajme.
Ako sa rozhodneme, je len na nás. Chceme počuť Jeho klopanie, Jeho hlas, Jeho slová o radosostnej výmene, ktorú nám ponúka? Rozjímajme dnes a potom vždy nanovo, kým nám trvá čas milosti…Ak otvoríme betlehemskému Hosťovi, príde do nášho domu Boh a Pán. Nie aby nás odsúdil, ale aby nás spasil – zachránil z každej zlej moci k životu večnému. Amen
Štedrý večer Myjava 2020 Mgr.Ľubomír Batka, nám.farár
Dieťa v Betleheme
Keď vôňa jedlíc izbičky naše
zčerstvuje v tomto vianočnom čase,
keď krása našej jedľovej hory
v príbytkoch našich kúzlo krás tvorí-
Prosíme Bože, nech večnou krásou,-
nebeskou vôňou – tou večnou spásou-
zčerství sa srdce človeka zeme,
čo tu prináša Dieťa v Betleheme.
A potom krása tej večnej spásy
nech nám okrasou po večné časy!
I potom, keď už jedlička zvädne,
zeleň halúzok keď časom zbledne,
nech je vždy s nami krása tvoja:
krása spasenia, lásky, pokoja! Amen.
Slovak