Adventné bdenie

             Adventné bdenie

L 12, 35 – 40: “ Majte bedrá opásané a sviece horiace (36) a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. (37) Blahoslavení sluhovia, ktorých Pán, keď príde, nájde bdieť; amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. (38) A keby prišiel o druhej stráži alebo o tretej a nájde ich bdieť, blahoslavení sú. (39) Uvedomte si: keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, iste by bdel a nedal by sa mu vlámať do domu. (40) Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človek príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte”. Amen

    Advetný čas je pre nás kresťanov predovšetkým spomienkou na prvý príchod Ježiša Krista v ľudskom tele, ktorý sa udial v konkrétnom okamihu ľudských dejín. Samozrejme, advent je aj prípravou na oslavu Kristovho narodenia počas Vianoc. Advent je aj začiatok nového cirkevného roku a začiatkom nového úseku našej životnej cesty. Okrem toho je advent súčasťou trvalého radostného očakávania druhého Pánovho príchodu. Na životnej ceste nás môže všeličo zaujať a odviesť našu pozornosť od konečného cieľa života o ktorom síce vieme, že sa približuje, ale nevieme dňa, ani hodiny, kedy náš Pán príde. Preto je stále aktuálna výzva apoštola, ktorý putujúcej cirkvi pripomína: “Je čas prebudiť sa zo sna, lebo teraz je nám spasenie je bližšie, ako keď sme uverili ”. (R 13) AjJežiš Kristus nám hovorí: ”Majte bedrá opásané a sviece horiace a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána…”.

      Duchovne sa prebudiť a “zažať lampy” na privítanie nášho Pána nie je vždy jednoduché. Pripomína nám to problém raňajšieho vstávania, keď máme z teplej postele vstať a vykročiť do studeného rána. Okrem toho práve dlhé očakávanie neraz otupuje našu bdelosť, pôsobí duchovnú únavu a prináša možno aj nervozitu. Cirkev môže niekedy pripomínať skupinu ľudí čakajúcich na mestskú dopravu. Väčšinou všetci prídu načas a trpezlivo čakajú na príchod dopravného prostriedku, ako je napísaný v cestovnom poriadku. Ak sa však čakanie predlžuje, začínajú sa prejavovať aj pochybnosti, ba aj šomranie.

    Očakávanie Pána vyžaduje trvalé bdenie a sústredenosť na určité prejavy a znaky Jeho blížiaceho sa príchodu. Je to náročný spôsob života, ktorý znamená aj stále “sebazapieranie”. (Mt 11, 28-29) Je potrebné mať stále “bedrá opásané a horiace lampy”. – Istý môj dobrý známy ktorý bol veliteľom hasičov, chodieval s kolegami v čase žatvy robiť kontroly nočných strážnikov – vartášov na JRD, aby zistili, či bdejú a sú pripravení spozorovať a nahlásiť možný požiar. Výsledok kontrol bol alarmujúci. Situácia bola taká, že okolo  2 – 3 hodiny po polnoci vartáši obyčajne spali “spánkom spravodlivých”. 

    Dnes vidíme v rôznych objektoch, najmä v bankách tzv.čiernych šerifov, príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb. Zdanlivo iba ledabolo postávajú pri dverách bánk. Ak si bližšie všimneme týchto ľudí, musíme ich aj poľutovať. Je iste namáhavé ustavične bdieť a sledovať pohyb ľudí naokolo. Ak by si zdriemli, každý by to videl. Navyše je známe, že práve v predsviatočnom čase sa množia pokusy nezákonného konania ľudí, v snahe pripraviť si “šťastné a veselé” sviatky. Ich služba je pomerne jednotvárna a preto je únavná.

    Niekedy aj my kresťania pôsobíme takýmto dojmom. Ako ospalí, unavení a driemajúci strážcovia. Po rokoch aktívneho života v cirkvi, možno dokonca po rokoch v rozličných funkciach, alebo v službe cirkevných zborov, mnohí sú isteže unavení, možno aj driemajúci a preto pôsobíme nedôveryhodne. Nezdá sa, že by sme boli blahoslavení, alebo šťastnejší ako ostatní ľudia. Preto nás sám Pán cirkvi vyzýva k ustavičnému bdeniu a k novej službe. 

    Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktoré hovorí, že bdie na modlitbách.  Pán Ježiš svoju pomoc zasľúbil všetkým, ktorí Ho prosia s vierou. Keď sa modlíme, očakávame, že Pán Boh skoro naplní naše modlitby a prosby, že sa nás skoro zaujme v našich skúškach a zápasoch. Rovnako očakáva aj náš Pán, že aj On nás nájde bdieť v každom čase. Že sme podobní ľuďom pripraveným na jeho príchod. Že sme a budeme pripravení otvoriť Mu dvere našich sŕdc a príbytkov, len čo príde a zaklope. To sa deje vždy, keď Pán dáva zvestovať svoje slovo a oznamuje evanjelium tomuto svetu. “Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou” (Zj 3, 20)  Nábožný pevec sa preto s odvahou viery pýta: 

“Prečo stojíš vonku, Pane, oddávna zasľúbený? 

Teba Ježiši čakáme, príď k nám, Pán požehnaný! /

Daj do srdca radosti, pomôž v každej úzkosti,/

zahoj všetky srdca rany, Pane drahý, milovaný!” (ESP 17,1) 

    To je veľký objav adventnej bdelosti a očakávania, že naša služba a pripravenosť prijať Pána Ježiša vždy nanovo v slove a v sviatostiach je vždy odmenená Jeho službou nám. “ Amen , hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať”. Počuť oslovenie a klopanie Ježiša, neznamená prijať tyrana, ale Služobníka, ktorí nám slúži vzácnymi darmi pokoja, nádeje a radosti. On sa preto prvý ponížil, aby nám mohol slúžiť už tu v časnosti a potom dokonale vo večnosti. Skúsili sme to už mnohí a mnohokrát: Počuť Pánove klopanie a oslovenie prináša vždy blahoslavenstvo pre naše srdcia. Preto nie je adventné bdenie a zapálenie sviec ťažkým bremenom, vyčerpávajúcou službou, ale vždy novým osviežením a obnovením nášho života Jeho vernosťou, milosťou a láskou. Je darom a blahoslavenstvom, ktoré sa smerom do budúcnosti neumenšuje, ale rastie do plného dňa a života. Advent tak prináša obnovené zasľúbenie večného spoločenstva s Kristom Pánom. 

    Očakávanie blahoslavenej nádeje skrze Kristov sľub a príchod má dosah aj na vzťahy k našim blížnym. Sú nám vždy vzácne chvíle pri adventných rozjímaniach, adventné prosby: ”Príď, Pane Ježiši” i pôsobivé a silne emotívne adventé piesne a melódie. 

K adventnej bdelosti a pripravenosti však patrí aj to, že sa obnovuje naša vnímavosť k ľuďom okolo nás. 

    Klasicky to vyjadruje  známa poviedka o žene, ktorá mala živý sen, že do mestečka kde žila, zavíta Kristus Pán a navštívi aj jej domácnosť. Žena potešená touto správou hneď ráno začala veľké upratovanie a chystanie pre vzácnu návštevu. Potom už len netrpezlivo vyčkávala, kedy Ježiš vstúpi do jej príbytku. Medzitým zaklopal na jej dvere žobrák, ktorý pýtal nejakú almužnu. Ale ona ho s krikom odohnala s odôvodnením, že to, čo má prichystané, je pre vzácneho Hosťa, ktorého čaká vo svojom dome. Potom cez okno videla, ako na ulici pred jej domom spadlo dieťa a s plačom volalo o pomoc. Ale ona mu nechcela ošetriť rozbité kolienko a tiež ho odohnala s tým istým odovôdnením. Prišla k nej aj susedka a prosila, aby jej niečo požičala a pomohla jej, ale aj ju poslala preč. Takto čakala až do večera, ale Ježiš neprišiel. Pred spaním sa modlila a vyčítala Pánovi, že nenavšívil jej dom, keď ona mala všetko pripravené pre Neho a túžobne Ho čakala. Pán jej odpovedal: Žena, tri krát som dnes navštívil tvoj dom a vždy si ma odohnala! – Pán Ježiš povedal: ”Ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, v pravde vám hovorím: neminie ho odplata”. (Mk 9, 41)

    Preto sú blahoslavení tí, ktorí majú “bedrá opásané a sviece horiace” aj vnímavosťou a citlivosťou k blížnym, pretože “Pán, keď príde – opáše sa a pristúpiac, bude im posluhovať”. Jeho druhý príchod bude príchodom “v moci a sláve”, ale aj ponukou trvalej radosti a blaženosti pre všetkých bdejúcich. Závdavok večnej radosti prijímame v adventnom čase aj vtedy, keď Pán obnovuje naše spoločenstvá i spoločenstvo s Ním pozvaním k Jeho svätej Večeri. Aj my teda bdejme a buďme pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáme. Amen

                                                                          Ľubomír Batka st.

     (Kázeň upravená do Evanj.posla a na www.evanjelik.sk)

Komentovať