Tichá radosť adventu

         Tichá radosť adventu

Úvodná modlitba:

    Skala vekov, Pane Ježiši Kriste, ty zostávaš vždy ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú. My si v každej premene času uvedomujeme plynutie času a svoju pominuteľnosť. Preto aj teraz na začiatku nového cirkevného roku vzhliadame k trónu Tvojej velebnosti.Tvoj príchod k nám, do našej časnosti, bol príchodm Kráľa pokoja, lásky a odpustenia. Ďakujeme, že tak prichádzaš aj k nám, tým viac, že vieme o svojej nehodnosti. Ďakujeme, že Tvoje vtelenie a zníženie sa k nám sa stalo počiatkom nášho vykúpenia v ktoré dúfame. Preto Tvoj druhý príchod v nádeji očakávame a radostne Ťa oslavujeme tichou radosťou na zemi, spolu so všetkými vykúpenými v nebesiach. Amen

Zj 5, 1 – 5:“Na pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zdnu i zvonku, zapečatenú siedmymi pečaťami. (2) Videl som aj mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasm: ”Kto je hoden otvoriť túto knihu a zlomiť jej pečate? (3) Ale nikto na nebi ani na zemi ani pod zemou nemohol otvoriť knihu ani nazrieť do nej. (4) Nato plakal som veľmi, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej. (5) Vtedy povedal mi jeden zo starších: Neplač, ajhľa zvíťazil lev z kmeňa Júdovho, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

    Z Božej milosti sme sa dožili nového cirkevného roku a vstúpili sme do vzácnej a vzrušujúcej adventnej doby. Predovšetkým myslíme na slávne Pánovo vtelenie (inkarnáciu), ktoré predchádzalo Jeho príchod a narodenie. Preto nie je advent primárne časom pôstu, ale zvláštnej, tichej radosti, ktorá má prepuknúť do radostného chorálu oslavy narodenia Krista Pána na Vianoce, ako ho vyjadrujú naše známe vianočné piesne, napríklad obľúbená pieseň: Čas radosti, veselosti, nastal požehnaný…

    Pánov príchod na našu zem mal svoju predohru. Začal sa príchodom Božieho posla, anjela Gabriela, ktorý z Božieho poverenia navštívil Máriu v galilejskom Nazarete. Jeho zvesť znela: “Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Bude veliký, Synom najvyššieho sa bude volať a Boh mu dá trón jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovm naveky”. (L 2, 31-33)     

    Mária prijala Božie vyvolenie a poslanie a vyznala: ”Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova”! Jej súhlas otvoril cestu k príchodu Ducha Svätého a moci Najvyššieho, ktorá ju zatienila. Keď počala Syna, nasledoval jej príchod k príbuznej Alžbete, ktorá tiež spoznala moc Najvyššieho a vedela prijať a pochopiť slová anjela: “Bohu nie je nič nemožné”. Preto sa tieto ženy smeli spolu radovať a oslavovať Pána skôr, ako sa Ježiš na tento svet narodil. “ Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi “- vyznala Mária svoju radosť, ktorej sila sa neumenšuje, ale trvá v srdciach všetkých veriacich.

    Advent je teda predovšetkým spomienkou na prvú veľkú radosť z príhodu Spasiteľa, ku ktorej sa v tichom rozjímaní v týchto krátkych dňoch a dlhých nociach radi vraciame. Pre ľud Boží, ale aj pre každého človeka je dôležité a poučné pozrieť sa do minulosti. Pripomenúť si to, čo sa stalo a rozjímať, čo to znamená pre nás. Evanjelium dnešnej nedele poukazuje na príchod Pána Ježiša do Jeruzalema na osliatku ťažnej oslice, ktorý predpovedali proroci. Prišiel ako kráľ pokoja a nie ako kráľ boja a dobyvateľ. Ježiš potom zomrel a zdalo by sa, že kauza Kristus tým bola uzavretá. Advent však hovorí a ukazuje aj na Jeho druhý príchod v moci a sláve, ktorý vo viere v Neho očakávame.

     Mnohí si možno pomyslia, že by bolo dobre, ak by sme sa smeli pozrieť do budúcnosti a poznať nielen minulé udalosti, ale aj to, čo nás čaká, keďže “Ježišova vec” neskončila. I keď sú určité znaky a znamenia Kristovho druhého príchodu, my sami do budúcnosti jasne preniknúť nevieme a neodkážeme. Nie je to v našej moci a v našich možnostiach. Predsa však máme svedkov a ich svedectvá o tom, ktorí do Božej a Pánovej budúcnosti aspoň čiastočne nahliadli.

    Takým svedkom, Pánom Bohom vyvoleným a Ježišom povolaným je apoštol Ján, ktorý ako účastník súženia pre vieru v Krista bol na ostrove Patmos a vo zvláštnom duchovnom vytržení videl z Kristoveej milosti viac, ako môže vidieť ktokoľvek z ľudí.

   Ján nahliadol “za oponu” aby nielen sám videl, ale aj celej cirkvi oznámil, ako skončla “causa Kristus”, ktorá sa začala vtelením Božieho Syna. Jánovo svedectvo môžeme zhrnúť do oznamu, ktorý hovorí, že Ježišova úloha sa skončila víťazstvom a pokračuje dnes radostnou oslavou v nebi. 

   Ján totiž uvidel Ježiša ako Sediaceho na tróne, ako víťaza nad smrťou. Videl Ježiša ako živého, hoci bol ako Boží Baránok zabitý pre hriechy sveta. Okolo Neho videl zhromaždená nespočítateľné zástupy anjelov a mučeníkov cirkvi, ale aj všetkých, Ježišom Kristom zachránených a vykúpených. Pri tomto pohľade “za oponu”, apoštol Ján videl v pravici Sediaceho na tróne knihu, s množstvom zapísaných mien tých, ktorí boli vykúpení Jeho krvou. Je však zatiaľ zapečatená siedmymi pečaťami. Ján bol z toho smutný a plakal, že nikto z ľudí nebol hodný toho, aby zlomil jej pečate a čítal v nej mená žijúcich v nebesiach. Toto právo má len Ten, ktorý nad smrťou zvíťazil. On ich zverejní a vyhlási v pravý čas.

    Možno by sme aj my chceli vidieť, alebo aspoň mať istotu, že ten, či onen konkrétny človek na ktorého myslíme, a ktorého meno nosíme v srdci, prebýva už dnes v spoločenstve s Kristom. Právo zlomiť jej pečate a otvoriť knihu života nikto z ľudí, ani anjelov nemá. Je však dôležité poznať Toho Sediaceho na tróne a dôverovať Mu. Potom môžeme mať účasť na Jeho víťazstve. 

Jánovi Jeho meno povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z kmeňa Júdovho”. Poznáme už toto meno? Sme Jeho priatelia a Jeho spolubojovníci v tomto svete? Aby bolo meno Víťaza jasné, jeden zo starších pred trónom Jánovi oznámil o Ňom ešte viac:“…Zvíťazil koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí”.

       Verím, bratia sestry, že tieto dve mená, sú pre nás zrozumiteľné. Lev z kmeňa Júdovho je Ten, ktorý sa narodil v Betleheme. Ten, ktorého príchod na tento svet sa chystáme znova osláviť. Ten, ktorý podľa tela pochádzal z koreňa, teda z rodu Dávidovho, ale jeho skutočný pôvod je vo večnosti. Je to Ježiš, ktorý porazil všetkých najväščích a najťažších nepriateľov ľudstva –  i našich nepriateľov: moc hriechu, diabla a smrti. 

      Udalosť, ktorá začala v judskom Betleheme narodením Ježiša, Syna Božieho a ľudského, sa neskončia smutou tragédiou a smrťou, ale Jeho a tak aj naším víťazstvom. Preto nemáme ani v biede, alebo protivensvách plakať, ani smútiť, ani pochybovať o našej budúcnosti. Ani o budúcnosti všetkých, ktorí vierou prijali Ježiša za svojho Pána a Kráľa. Jeho príchod sa každým dňom približuje. Ale keď príde, príde ako Víťaz nad všetkým čo nás trápi, bolí a znepokojuje. 

     Adventným časom, ktorým otvárame novú etapu životu, sa približuje čas príchodu Toho, ktorý prišiel pre nás a získal nám možnosť návratu k Otcovi. Návratu do plného Svetla a života, do radosti večnej a neskonalej v spoločenstve s Ním a všetkými veriacimi v nebesiach. Posilnime sa aj dnes v tejto nádeji Jeho Slovom i nebeským pokrmom pri Jeho stole, v Jeho svätej Večeri.

Amen

   1.adventná nedeľa (90/ 2020)              Mgr. Ľubomír Batka st.

Komentovať