Cesta, pravda i život
V mene Tvojom, Synu Boží
v tomto našom milom chráme
dnes rok nový otvárame.
Ó, praj, nech ľud nádej zloží
v Tvoju lásku, v milosť Tvoju –
dôjsť k radosti, dôjsť k pokoju…
Posilni nás, žehnaj slovom
a veď k šťastiu v roku novom! Amen.(MR)
J 14, 1- 6:
“Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo Mňa! (2)V dome môjho Otca je mnoho príbytkov, keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto a (3) keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? (4) A cestu kam idem znáte. (5) Povedal Mu Tomáš: Nevieme , Pane kam ideš, akoby sme teda znali cestu? (6) Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánu!
Z Božej milosti sme sa prebudili do nového rána, v ktorom spoločne vstupujeme do brán nového roku Pánovho 2011. Túžime po naplnení slov proroka Simeona, aby Ten, ktorý prišiel ako pravé Svetlo, oslávil ľud Boží Starej i Novej zmluvy. Aby vykúpil všetkých, ktorí by inak zostali pod bremenom Zákona. To znamená, že by museli sami z vlastných síl naplniť celý zákon Boží a tak dosiahnuť spasenie a život večný. Táto cesta je pre človeka prakticky úplne neschodná.
Preto vám, milí bratia a sestry blahoželám v tento deň nielen k Novému roku, ale aj k dnešnému sviatku. Vo sviatok obriezky Krista Pána si pripomíname, ako to zaznelo už z evanjelia spred oltára, že Pán Ježiš bol na ôsmy deň po svojom narodení obrezaný podľa zákona Mojžišovho. Povedané inak, bol podrobený zákonu, ako každý mužský potomok v Izraelskom národe. Ježiš ako pravý človek vzal na svoje plecia bremeno zákona a vyplnil ho hneď v tom prvom bode – v prijatí obriezky. Nešlo iba o púhy náboženský výkon a obrad, ale aj o prijatie Božích zasľúbení, s podmienkou, že človek bude plniť všetky prikázania Božieho zákona.
Je to nesmierne dôležité svedectvo o Kristu, ak si uvedomíme význam tohto okamihu. Pán Ježiš je nielen pravý človek z Márie panny narodený, ale je aj pravý Boh, Otcom od večnosti splodený. Je preto aj Zákonodarca. Ten, ktorý spolu s Otcom zákon vydal. Preto má právo vydávať aj zákony nové, prípadne tie staršie, skôr vydané má právo „novelizovať“.
My už dnes všetci vieme, čo to znamená: novelizovať zákony. Sotva je medzi nami niekto, kto by to slovo nepoznal z diania v parlamente. Toto spomínam len ako príklad na pochopene jedinečného Božieho konania. V ľudskom konaní sme veľmi často svedkami toho, že zákonodarca, alebo zákonodarcovia robia v ľudských zákonoch spústu výnimiek. Spravidla pre samých seba si určia „nadpráva“, tj. výnimky a odsúhlasia si rôzne privilégiá. Už sme si na to temer zvykli…(?)
Pán Ježiš ako najvyšší Zákonodarca však pre seba neuplatňuje nijakú výnimku. Sám sa dobrovoľne, z lásky podrobuje Zákonu vo všetkom. Aj v požiadavke obriezky. Ale pre nás ostatných, pre svoj ľud uzákoňuje jednu veľkú, úžasnú výnimku! Na jednej strane On plní zákon bezo zvyšku, ako to neskôr sám povedal:“ Neprišiel som zrušiť Zákon, ale naplniť!“, aby sme my mohli žiť pod Jeho milosťou. On, jediný spravodlivý „Adam“, človek, a súčasne Syn Boží, svoju spravodlivosť ponúka nám a prenáša na nás svoju spravodlivosť. On nás svojimi zásluhami, svojím prijatím a naplnením zákona so všetkými dôsledkami ospravedlňuje, a očisťuje. „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho narodeného zo ženy,narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo“. (G 4, 4-5) Nám hriešnym dáva a ponúka milosť a tak účať na svojom živote, ako nám to pripomína už dar Krstu svätého. Účasť na živote Boha Otca, Syna a Ducha Svätého, účasť na spoločenstve lásky celej Svätej Trojice.
Preto je dnešný deň nielen sviatkom občianskym, ale aj kresťanským. Sviatkom jedinečným a radostným, ktorý ukazuje, prečo vlastne Boh prišiel k nám. Aký má zámer s nami a s celým svojím stvorenstvom. To je vpravde začiatok hodný pozornosti. Začiatok nového života v Kristu, v Jeho svetle a milosti. Preto nie sme už pod zákonom, ale pod milosťou. Ona je darom, ktorý smieme prijať a potom s Pánom Ježišom žiť. Smieme byť naozaj ľuďmi dobrej vôle a blahoslavenej nádeje. Práve pre túto milosť nám danú a darovanú, pre Ním privlastnené zásluhy môže Pán Ježiš povedať: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa“! To je náš program, to je naša možnosť. Voľba, ktorú smieme dnes urobiť. Ako Józua v Sícheme, keď povedal: „Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť… Ja však a môj dom slúžiť budeme Hospodinu!
Verme v Boha Otca, ktorý nám dáva všetko dobré a svojím deťom zasľubuje svoje požehnanie nielen pre časnosť, ale aj pre večnosť. Chlieb každodenný a iné telesné dobrodenia nám dáva aj bez nášho modlenia. Preto sa nám treba pousmiať, keď niektorí bratia a sestry hovoria: „Ja do kostola nemusím chodiť, ja sa pomodlím aj doma.“ Samozrejme, každý kresťan sa môže modliť všade a na každom mieste a teda aj doma. Pravda, ak sa mu náhodou nechce, alebo zabudne, stáva sa že sa aj nemodlí…No ak sa aj modlí, tak neraz veľmi sebecky a egoisticky: chlieb môj každodenný daj mi, Pane Bože, dnes. Daj mi dobré zdravie, aby som ho mohol jesť, aby som mal aj niečo k nemu…
Ale my sa v chráme učíme modliť inak. Nielen za seba a svoje potreby, ale aj za iných. A najmä: dobrorečíme spoločne! Dvíhame svoje srdcia spoločne k nebu, podopierame sa tu vo viere navzájm, hovoriac: chlieb náš – daj nám...a spoločne aj ďakujeme. Vo sviatosti Krstu svätého si sprítomnujeme Božie zasľúbenie a obnovujeme tu spoločne krstné sľuby. Tu prijímame aj pravý pokrm a nápoj na posilnenie vo svätej Večeri Pánovej!
Skúste vysvetliť, bratia a sestry aj vy tým samospravodlivým súrodencom, že Večeru Pánovu doma nepríjmu a nemôžu prijať. Sám si ju nikto neprislúži (podobne ako Krst svätý). Preto spravidla ani nemôže: „“vďaky vzdávať Hospodinu, z nebeskými zástupami a celou Cirkvou“, ktorá sa realizuje v domácom CZ, v spoločenstve viery…
Naviac: keď tu v chráme spoločne dobrorečíme a ďakujeme, dávame to najavo aj obeťou nejakej „odrobinky“ z toho veľkého „pecňa chleba“, ktorý sme dostali a dostávame od Pána Boha. Aj dnes tak urobíme tradičnou novoročnou oferou okolo oltára. Právom a teda môžeme pýtať: ako ďakujú tí, čo sa modlia iba doma?
Pán Boh, ako Otec nám však najväčší dar dal vo svojom Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý hovorí o sebe: „Ja som cesta, pravda i život“! On je a chce byť našou cesou aj v novom roku. Chce nás viesť, usmerňovať naše kroky smerom k nebu. Nie do zatratenia, ale k požehnanému životu v časnosti i vo večnosti! Pán Ježiš o tom hovorí učeníkom takto:“ V dome mojho Otca je mnoho príbytkov – keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: idem vám pripraviť miesto a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam kde som ja?“ Preto je dôležité, ako my odpovieme na jeho ponuku: „Verte v Boha a verte vo mňa!“ Verte aj v to, že tie nebeské príbytky sú už pripravené a približuje sa čas pre každého z nás, aby sme do nich aj mohli prísť a tak aj prebývať u Neho a s Ním. Želanie „zdravia a všetkého dobrého“ na zemi je oprávnené vo viere v Boha, nášho milého a láskavého Otca. Ale je rovnko oprávenené aj želanie, ako to naši rodičia a starí rodičia ešte dokázali aj v novoročných želaniach povedať:… a po smrti kráľovsvo nebeské, amen!
Výzva: „Verte v Boha a verte vo mňa!“– nie je nejakým novým rozkazom a novým zákonom. Je to, ako sme to jasne videli a povedali, ponuka milosti z Božej strany. Ponuka milosrdného Otca a nášho Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Je to aj ponuka Ducha Svätého, ktorý vychádza od Otca i Syna! On je ten, ktorý nám „osvecuje“, čiže otvára oči, uši i rozum! Ten, ktorý nás povoláva skrze zvestované slovo k nasledovaniu.
Tu opäť kladiem otázku, milí bratia a sestry, či tí, ktorí „ sa modlia počas roka iba doma “, či aj otvárajú Písmo, či čítajú a počúvajú to svedectvo evanjelistov a apoštolov, teda či aj počúvajú to, čo Boh hovorí, alebo či iba sami hovoria? To však potom nie je rozhovor, ale monológ človeka. Nie som si istý a nemôžem s plnou zodpovedosťou tvrdiť, ani dnes ani neskôr, že Pán Boh prijíma iba monológy, ale môžem svedčiť o tom, že je ochotný sa s nami rozprávať. Ak my počúvame Jeho, aj On počúva nás! Ak prijímame Jeho slovo, vníma citlivo a s láskou On naše!
Duch Svätý nás aj dnes chce povolať na cestu, k životu s naším Pánom! Chce nás osvecovať i posväcovať, ako aj celú kresťanskú Cirkev: povoláva a zhromažďuje! Tvorí z jednotlivcov spoločenstvo – Božiu rodinu! „Cestu, kam idem znáte“ – hovorí Pán a túto cestu nám dáva aj poznať. Nebuďme pochybujúci. On aj nás premení na veriacich, ako Tomáša, keď prišiel medzi učeníkov a poznal Ježiša ako živého Spasiteľa o ktorom vyznal: Pán môj a Boh môj!
Preto sme tu, bratia a sestry aj my v dnešné novoročné ráno, aby sme „Hospodinu podali ruky.“ Aby sme sa povzbudili vo viere za príkladom apoštolov a celej Cirkvi. To je naša túžba, možnosť i spoločná prosba. Čas, ktorý je nám darovaný je ponukou milosti a pozvaním do spoločenstva s Otcom, Synom i Duchom Svätým, spoločenstva časného i večného. Amen.
Nový rok Pánov 2011 – Sobotište – Ľ.Batka st.
Slovak