Výklad štyroch potešujúcich žalmov pre uhorskú kráľovnú Máriu
ŽALM 37
Pre potešenie tých, čo sú netrpezliví pri pohľade na zlo páchané bezbožníkmi, ktorým sa so šťastím darí zostať bez trestu
Verš 1: Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nezáviď páchateľom bezprávia.
1. Ako sa prorokovi podarilo hneď v úvode vystihnúť myšlienky vyplývajúce z tohto spochybnenia viery. Poukazuje na jeho príčinu a hovorí najprv: Ó človeče, cítiš v sebe hnev a máš k tomu aj príčinu. Sú tu zlí ľudia, konajú neprávosť a mnoho zlého a predsa sa majú dobre. Z pohľadu prirodzeného človeka je to dostatočný dôvod na hnev. Milé dieťa, no nie takto. Nech nevládne prirodzenosť, ale milosť! Utíš svoj hnev a upokoj sa na krátky čas. Nech si len konajú zlo, nech sa im dobre vodí, počúvaj na mňa a budeš sa mať dobre. Človek sa ale bude pýtať: áno, no kedy to skončí? Kto to má vydržať? Odpoveď:
Verš 2: lebo rýchlo uschnú ako tráva a uvädnú ako zelená bylina.
2. Toto je pekné pripodobnenie, hrozné pre pokrytcov, potešujúce pre trpiacich. Ako účinne nás odvádza od nášho pohľadu na nás samých a prevádza k pohľadu ako nás vidí Boh. Z nášho pohľadu je pokrytec plný mladíckej sily, kvitne a rozrastá sa, je ich stále viac a plný svet. Zdá sa, ako keby okrem nich nič iné nebolo, tak ako tráva pokrýva a zdobí celý svet. Ale čo sú pred Božou tvárou? Seno. Čím vyššie tráva rastie, tým bližšie je jej kosa a vidly. Teda, čím viac sa zlí zelenajú a vznášajú do výšky, tým bližší je ich koniec. Prečo sa chceš hnevať, keď ich zloba a šťastie potrvajú len tak krátko? Teraz si povieš: tak čo mám teda urobiť? Čoho sa mám pridŕžať, aby som tak dokázal konať? Dobre počúvaj veľké zasľúbenie:
Verš 3: Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostríhaj!
3. Takto uchopí všetky negatívne myšlienky, zbaví sa ich a privádza srdce ku pokoju. Ako keby hovoril: Milé dieťa, zahoď svoju netrpezlivosť, nehľadaj a neželaj im nič zlé, sú to len ľudské a zlé myšlienky. Vlož svoje dúfanie na Boha, počkaj ako s tým naloží a ži svoj život. Nedovoľ, aby si kvôli niekomu inému upustil od začatého konania dobra kdekoľvek a komukoľvek si ho už začal preukazovať. Neodplácaj sa za zlé zlým, ale za zlé dobrým.
4. Ak by si ale náhodou zvažoval, že utečieš a presťahuješ sa na iné miesto, aby si sa ich zbavil a od nich odišiel, neuvažuj ani takto. „Bývaj v krajine“, zostaň bývať kde si, nemeň kvôli nim tvoj dom, či krajinu, ale čerpaj silu z viery, pracuj a ži ako doteraz. Ak ti bránia, alebo ti škodia, nechaj tak, zachovaj vieru a nezúfaj, Boh Ťa neopustí. Rob si svoje, pracuj a získavaj obživu a nechaj nech Boh vládne. Neprestávaj žiť, aj keby ti oni sústavne v tom bránili. Boh Ti to vynahradí na inom mieste, ako aj Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, ktorí boli rovnako pokúšaní.
Verš 4: Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži.
5. To znamená: nech Ťa nezarmucuje, že Boh ich nechá, aby sa im darilo. Ty sa uspokoj s takouto dobrou vôľou a opustí ťa nevôľa zo šťastia bezbožných. Nachádzaj potešenie v najlepšej a Božskej vôli. Hľaď na toto potešujúce zasľúbenie: On ti dá všetko, po čom túži tvoje srdce. Čo viac by si chcel mať? Len sa snaž o to, aby si namiesto sklamania ktoré ti spôsobujú, prežíval záujem a záľubu v Božej vôli. Tak ti nielen neuškodia, ale tvoje srdce bude plné pokoja a bude radostne očakávať na naplnenie tohto zasľúbenia Božieho.
Verš 5: Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.
6. Nečakaj nečinne, ale poruč tvoje cesty, dielo, slovo a život Bohu. Neobracaj sa na protivníkov. Nemáme sa správať voči Bohu tak, že nebudeme vykonávať vôbec nič. Naopak, nemáme poľavovať v tom, čo robíme, nech by sa pokrytci nad tým akokoľvek pozastavovali, znevažovali to, posmievali sa, alebo by tomu bránili. Ty však preto nepoľavuj, ani sa nevzdávaj, ale neúnavne pokračuj a oni nech zostávajú vo svojej zlovôli, Boh to zariadi, na oboch stranách vykoná, čo je správne.
Verš 6: Vyvedie tvoju pravdu ako svetlo a tvoje právo ako jasné poludnie.
7. Toto je najväčšia starosť slabých vo viere, že stratia dobrú náladu kvôli bezbožným, keď ich zloba žiari doďaleka a mnohí ju považujú za dobrú. Majú starosť, že ich záležitosť bude zatlačená do úzadia a nebude sa riešiť, keď vidia ako protivníci zúria a naberajú silu a majú navrch. Preto On potešuje a hovorí: milé dieťa, nechaj tak to, že tvoje záležitosti valcujú a nivočia a v očiach sveta obracajú na prach a pochovávajú do tmy, že sa ich veci daria a svietia doďaleka ako slnko. Uvaľ na Boha svoje konanie, dúfaj v Neho a čakaj na Neho a buď si istý, že tvoje právo a spravodlivosť nezostane v tmách. Dostane sa na svetlo a každý ju uvidí ako na jasné poludnie. Všetci tí, čo ťa utláčali a očierňovali zostanú v hanbe. Treba len vyčkať, aby si nebránil Bohu tvojimi zámermi, hnevom, nevôľou a zármutkom. Preto opätovne napomína:
Verš 7: Utíš sa pred Hospodinom a čakaj na Neho, nevzbĺkni hnevom proti tomu, kto má úspech v živote, proti človeku, ktorý strojí úklady.
8. Ako keby chcel povedať: určite ťa zarmucuje, že v správnych veciach zažívaš nešťastie a im sa v ich zlobe darí dobre. Neodplácaj sa, ak by si aj chcel. A predsa vidíš, že nespravodlivým sa darí podľa ich zámerov, že pri nich platí príslovie: čím väčší zloduch, tým väčšie šťastie. Milé dieťa, buď múdre, nepoddaj sa, drž sa Boha, príde čas a naplnia sa v plnosti túžby tvojho srdca. Ešte nenastal pravý čas, najprv sa musí minúť šťastie zlosyna a naplniť čas, pokiaľ to prejde. Dovtedy to musíš poručiť Pánu Bohu, potešovať sa v Ňom, obľubovať Jeho vôľu, aby si neprekážal Jeho vôli pri tebe a pri tvojom nepriateľovi. Tak robia tí, čo sa neprestávajú hnevať, buď prerážajú múr hlavou, alebo všetko obrátia na rumovisko.
9. Používa tu pekné hebrejské slovíčko: [Sile Domino et formare ei] utíš sa a upevni sa. Rovnako ako sa nechá formovať plod v živote matky, rovnako si v tomto prípade počatý v Bohu a On ťa vyformuje do správnej podoby ak budeš ticho čakať.
Verš 8: Zanechaj hnev a opusť zlosť, nevzbĺkni hnevom, to vedie len k zlému.
10. Pozri ako usilovne nás varuje pred tým, aby sme sa odmieňali zlým za zlé, ani aby sme nenasledovali zlých kvôli ich šťastiu, ako nás k tomu pobáda naša prirodzenosť. Čo by prevrátený hnev aj pomohol? Veci to nezlepší, naopak, vovádza to do hlbšieho závozu. A ak by sa to náhodou aj podarilo, že by si vyhral, čo by si získal? Zabránil si Bohu vykonať, stratil si Jeho priazeň a milosť a stal si sa podobným zlému hriešnikovi. Zahynieš s ním rovnako, ako text hovorí:
Verš 9: Lebo zlosynovia budú vyťatí, no dúfajúci v Hospodina vlastniť budú zem.
11. To by ti nepomohlo, že si nezačal, alebo že ťa vyprovokovali. To je nesprávna úvaha. Ten kto koná zlo, či provokoval alebo nie, bude vyťatý. To vidno pred našimi očami po celom svete, v celých dejinách. Ale kto očakáva na Boha, ten zotrvá a nešľachetník zahynie popri ňom. Kto by mohol tak dlho vytrvať? Zlí ľudia sú zrelí na to, že hoci ich nikto nenúti, sami sa nedokážu zdržať. Napáchajú cielene tak veľa nešťastia, až ich to samých pohltí. Vysoká tráva sa musí stať senom, a to aj tak, že uschne sama pri koreni. Zlý človek totiž neškodí nikomu viac ako sebe. To vidíme na vrahoch, zlodejoch, tyranoch a podobných príkladoch.
Verš 10: Máličko ešte a niet bezbožníka, pozrieš na jeho miesto, a hľa, niet ho.
12. Toto vysvetľuje to, čo bolo povedané vyššie, že sú ako tráva, ktorú treba rýchlo pokosiť. Má to utíšiť našu netrpezlivosť, ktorá sa obáva, že bezbožníci zostávajú príliš dlho.
13. Ty chceš ale namietať: Áno, dobre vidím, že nespravodliví všeobecne dlho vytrvajú a dokonca sú aj pochovávaní s poctami. Odpoveď: to sa určite deje preto, že druhá strana sa neriadila týmto žalmom, ale zabránila riešeniu svojej záležitosti s hnevom, zúrivosťou, zášťou, žalobou a krikom a tak to aj pokazila. Je to preto, že tam nebolo nikoho, kto by svoju vec poručil Bohu a vyčkal na Božiu vôľu, takže sa pri ňom naplnilo slovo 9. verša. Všetci čo konajú zlo budú vyťatí. Ak by sa ale jedna strana obrátila k Bohu, tak by tá druhá rýchlo a určite zahynula sama, tak ako o tom hovorí tento verš. Preto nevidíme vo svete príklad toho, že tento žalm má pravdu. Mnohí totiž zabudnú na Boha vo svojej netrpezlivosti a rozhodnú sa brániť súdnym sporom, alebo bojom. Tým ale zabraňuje Bohu, aby sa stalo to, čo tento žalm tak ospevuje.
Verš 11: Lež pokorní budú vlastniť zem a radovať sa v hojnosti blaha.
14. Aj toto potvrdzuje to, čo bolo povedané vyššie, ako verní vytrvajú aj za záhubu činiteľov zla. Nie že by na zemi zostali naveky ale tak, že dovedú ich záležitosť do dobrého konca v pokoji a so cťou aj tu na zemi. Tento pokoj si zaslúžili utrpením, trpezlivosťou a vnútorným pokojom.
Verš 12: Bezbožný snuje nástrahy proti spravodlivému, zubami škrípe na neho.
15. Toto je povedané na potešenie slabým vo viere, ktorí nechcú strpieť vyčínanie bezbožníkov a sú nespokojní, že ich Boh ešte nepotrestal a že sa im dobre darí. Bezbožného nazývam impium [bez-viery], pretože vlastne Bohu nedôveruje a neverí, žije podľa seba a podľa svojej slobodnej vôle a vo svojej prirodzenosti. Takí sú zvlášť pokrytci, vyučení a vyzdvihovaní svätci, ako v našej dobe pápež, biskupi, kňazi, mnísi, doktori a im podobný národ, ktorý od svojej prirodzenosti musí zúriť proti evanjeliu. Veď vidíme koľko toho robia. Ale čo im všetka tá zúrivosť a zlosť pomôže? Počúvaj, čo nasleduje:
Verš 13 Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, že príde jeho deň.
16. Akú mocnejšiu útechu by sme chceli dostať ako to, že zúriacim nepriateľom spravodlivých, ktorí používajú všetku svoju moc a zlobu a s plným presvedčením si myslia, že spravodlivých (veriacich v Boha) môžu roztrhať v zuboch. A predsa ich Boh prehliada, smeje sa im, lebo vidí ako krátko len budú zúriť a ich deň sa už blíži. Nie, že by sa Boh smial ako človek, ale že je to smiešne vidieť ako sú veci v skutočnosti, že títo blázniví ľudia tak veľmi zúria a majú také veľké plány a pritom toho naozaj mnoho nezmôžu. Je to ako keď by smiešny blázon vzal dlhý oštep a krátku dýku a chcel z neba zhodiť slnko a oslavoval sa, ako keby naozaj zasadil smrteľný úder.
Verš 14: Bezbožníci tasia meč a napínajú luk, aby porazili biedneho a chudobného a pobili tých, ktorí žijú statočne.
17. „Meč“ a „luk“ sú tu zlé a jedovaté jazyky, ktorými sa rúhajú, oklamávajú, prevracajú, obžalúvajú a znesväcujú vec spravodlivých, tak aby veriaci na to upadli do nenávisti, prenasledovania a do smrti a boli vyhladení. Tak hovorí aj Žalm 57, 5: „Ležím uprostred levov, ktorí ohňom sršia po ľuďoch; ich zuby sú oštepy a šípy, ich jazyk je ostrý meč“. Tým útočia na spravodlivého, akoby ho chceli povaliť a poraziť, t.j. nielen zabiť, ale podľa ich zlovôle sa v ňom vŕtať a rýpať.
18. Spravodlivých nazýva aj „biednym a chudobným“, pretože sa proti veľkej a namyslenej okázalosti a nadnesenosti bezbožníkov javia ako nepatrní a maličkí. Ale čo zmôžu? Počúvaj:
Verš 15: Ich vlastný meč im vnikne do srdca, ich luky budú polámané.
19. Svoje zlé reči budú musieť sami zjesť a pre večnosť sa na nich zadusiť, keď ich svedomie v hodine smrti bude nimi prebodnuté a naveky trýznené. Zlomí sa ich luk, všetko bolo zbytočné a oni nič nezmôžu s celou svojou zlosťou, veď sami sebe pripravujú nešťastie pre večnosť, tento biedny, úbohý národ. Preto sa nemusí nikto pohoršovať nad ich nenávisťou a ponižovaním, je to tak, že si sami chystajú svoju vaničku v pekle. Aj keď naša prirodzenosť nepočúva rada takéto ťažké slová výsmechu. No duch, vyučený týmto žalmom sa im s Bohom vysmieva a hľadí na ich koniec.
Verš 16: Lepšie je máličko, čo má spravodlivý, ako nadbytok u mnohých bezbožných.
20. Pre prirodzenosť človeka je to zdrojom nespokojnosti, keď bezbožní majú bohatsvo, je ich mnoho a sú mocní. Spravodlivý je chudobný, sám a má málo. Bezbožní mu ešte aj to málo berú, oberajú ho o pokrm. Duch Svätý potešuje svoje milé dieťa a hovorí: nezúfaj, že máš málo a oni majú veľa, nechaj, nech sú teraz bohatí a sýti, pre teba je lepšie mať málo, ale s Božou priazňou. Je to lepšie ako mať celú horu majetku, nielen od jedného, ale hneď aj od všetkých bezbožných, no pritom s Božím súdom nad nimi. Počúvaj, aké slovo znie k tvojej chudobe a ich bohatstvu:
Verš 17: Lebo ramená bezbožníkov budú polámané, ale spravodlivých podopiera Hospodin.
21. „Ramená“, alebo ruka bezbožníkov, to sú všetci ich nasledovníci. Oni totiž väčšinou držia spolu a preto sú veľkí, mocní a silní. V súčasnosti sú ramenami pápeža králi, kniežatá, biskupi, učení doktori, kňazi, mnísi, na ktorých sa spolieha, no pritom Boha prehliada. Takže každý bezbožník má na svojej strane celú skupinu mnohých násilníkov. Na strane spravodlivých nebolo ešte nikdy bohatstva a moci, a ak bolo, tak len veľmi málo.
22. Čo to ale pomôže? Len sa spoliehaj na Boha, on to všetko premôže, nesmieš sa na tom pohoršovať, ani si zúfať. Boh ťa zachováva, nezahynieš. Jeho pravica a rameno je pri tebe a pevne ťa podopiera.
Slovak