JEDINE PÍSMO
„Či nie je moje slovo ako …. kladivo, ktoré rozráža skalu?“ Jer 23, 29
Keď Boh vo svojej činnosti nedosiahol cieľ pre prebúdzajúcu dušu tým, že postavil pred človeka svoje Slovo ako zrkadlo, predstavujúce ho v jeho pravej podobe, tak použije toto Slovo ako kladivo. Účinkovanie zrkadla je tiché, bez akéhokoľvek hrmotu; lebo náš Pán človeka najradšej prebúdza z hriechu svojim hlasom lásky. No vie On svoje Slovo použiť aj ako kladivo. Keď raz Dávid tak zatvrdil v hriechu svoje srdce, že sa ho obyčajné počúvanie a čítanie Slova Božieho už ani nedotýkalo, poslal k nemu Hospodin svojho proroka Nátana (2Sam 12.), ktorý s mocným; „Ty si ten muž!“ poukázal na jeho hriech. To bol mocný úder na jeho srdce, ktorý vykonal to, čo bolo Dávidovi treba: prebudil jeho svedomie a rozdrvil jeho srdce. Takýmto mocným spôsobom vie Boh až doteraz používať svoje Slovo. Mnohí ľudia počujú, alebo čítajú kázne kazateľov a nedotýka sa ich srdca buchot kladiva Slova Božieho. Najradšej hovoria: „To platí pre tých druhých, nie pre mňa. Ja predsa nie som taký!“ a nepripúšťajú si to k srdcu. Nejeden čitateľ Biblie, ktorý v nej nevidel a nenašiel svoj hriech, ktorý nebol mocne dotknutý nejakým slovom z tej istej Biblie, ale použitím skrz nejakého Božieho muža, či už v súkromnom rozhovore alebo v zhromaždení, tak že toto Slovo vedené Duchom Svätým sa zarylo ako šíp do ľahostajného, bezcitného svedomia a hlboko ho ranilo. Tu začal človek, predtým tvrdý alebo vlažný, hľadať Pána v opravdivej pokore a vyznávať svoje previnenia, žalovať na seba (Žalm 32, 5). Nevyhováral sa na okolnosti a kamarátov, ale úprimne sa priznal; previnil som sa som proti nebu a proti tebe . . . ako kedysi márnotratný syn, — a dosiahol odpustenie. Áno, Slovo Božie môže prebudiť človeka rôznymi spôsobmi, a niektoré verše sú akoby také údery kladiva na ľudské svedomie a ľudské srdce. Dané je ľuďom raz umrieť, a potom bude súd, — táto nikým nepopretá pravda už na nejedno srdce mocne zatĺkla. „Duša, ktorá hreší, tá umrie“ — zatriaslo mocne už mnohými srdcami. „Prebuď sa ty, kto spíš!“ alebo: „Mládenec, vravím ti, vstaň!“ prebudilo tiež už srdcia zo spánku a smrti hriechu. A kto by vypočítal všetky tie údery kladiva – Slova Božieho, ktorými Boh tlčie na brány mesta duše človeka?
Či sa už podarilo Slovu Božiemu zobudiť aj teba? Poznáš jeho predivnú moc z vlastnej skúsenosti? Zakúsil si ju vo svojom srdci? Je ono už skrúšené a pokorné? Lebo také mocné slová Božie nielenže prebudia hriešnika, ale vyzlečú ho zo všetkej jeho samospravodlivosti a postavia ho do pravého svetla, takže volá ako Dávid v povedomí svojej veľkej viny; „Zmiluj sa nado mnou, Bože,….proti Tebe samému som zhrešil!“ (Ž51, 3, 6.) Volal si už aj ty takto? Je veľa takých ľudí, ktorí by sa hanbili otvoriť ústa pri modlitbe pred inými svedkami — a možno by sa hanbili aj keby ich tak niekto pristihol doma na kolenách, alebo videl skloniť hlavu v modlitbe mimo kostola; — ale keď na nich dopadlo Božie kladivo, volajú verejne pred celým zhromaždením o milosť a zmilovanie neobzerajúc sa na nikoho.
Dokiaľ nepoznáš svoj hriech v pravom svetle, dokiaľ ťa nevyzlečie Slovo Božie z handár tvojej samoľúbosti a domnelej dobroty, spravodlivosti a počestnosti, dotiaľ nemôže ani Duch Svätý naplniť tvoje srdce stálou istotou spasenia, ktorá so sebou privádza aj pokoj a radosť. Preto, ak je tvoj vnútorný život — ak vôbec taký máš — len takým padaním a vstávaním, — ak sa raz vysoko vznášaš vo svojich citoch a potom zase tu stojíš plný nepokoja, tak pravdepodobne ešte nevykonalo Slovo Božie pri tebe tú, síce pre teba bolestnú, ale predsa spasiteľnú činnosť: rozmliaždiť pýchu srdca, zničiť túto diablovu baštu, ktorou on ovláda celé tvoje vnútro, a pripútať ťa jedine na milosť a zásluhy Pána Ježiša. Skúmaj sa, ako si stojíš!
Skúmajme sa, či sa nepodobáme istej princeznej kdesi v Afrike, ktorej nahovorili, že je najkrajšia na celej zemi. Raz počula o jednom podivuhodnom predmete. O zrkadle. I objednala si jedno zrkadlo, aby mohla vidieť svoju krásu. V skutočnosti však táto princezná bola najškaredšia z celého kmeňa. Ako to však mohla vedieť, keď jej hovorili vždy len opak! Vzala zrkadlo a šla s ním do svojej chatrče, aby sa pokochala na svojej kráse. No akonáhle zdvihla sklo a videla akým škaredým je tvorom, aký hrubý a škaredý je každý jej obrys na tvári, rozbila so svojimi kráľovskými rukami zrkadlo a vydala zákon, že žiadne zrkadlo sa nesmie ukázať v jej krajine. Prečo nenávidela táto princezná zrkadlo? Preto, že jej povedalo pravdu, ako v skutočnosti vyzerá, a táto pravda ju rozhnevala. A teraz máme aj odpoveď na otázku: Prečo mnohí ľudia nenávidia Bibliu? Pretože im ukazuje, že ani tá najväčšia dobrota a počestnosť nemôže pred Bohom obstáť a že z ich sŕdc pochádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvo, sváry, nenávisť, hnevy, zvady, dráždenie, rozbroje, závisť, vraždy, opilstvo, hodovanie a im podobné veci. (Gal 5, 19—21.) A keď Biblia ako jasné zrkadlo ukáže ľudí v ich celej hriešnej ošklivosti, zobudí sa v nich nenávisť, takže Bibliu odhodia presne tak, ako to urobila pohanská princezná so zrkadlom.
SOLA SCRIPTURA
Pokoj Vám!!
Slovak