Kristus nás oslobodil k slobode
V tej pravej slobode
daj nám stáť,
čos ráčil, Kriste, sám
dokázať!
Nie v zvykov istote,
lež v dobrom živote
veď nás sám
a z prachu zdvihni nás
k nebesiam. Amen (M.R.)
G 5, 1 – 6:
“Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma služby! (2) Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. (3) A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon.(4) Úplne ste odlúčení od Krista, ktoríkoľvek chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. (5) Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. (6) V Kristu Ježiši totiž ai obriezka ani neobriezka nemá moci, ale viera činná skrze lásku.” Amen
Bohumilí evanjelickí kresťania!
Približujeme sa k významu sviatku evanjelickej cirkvi, spomienke na začiatok Lutherovej reformácie 31.okóbra 1517. Čo pre nás dnes znamená táto spomienka? Iste znamená novú výzvu, aby sme pevne stáli vo viere v Ježiša Krista a nasledovali Ho ako nášho Pán, Spasiteľa a Vodcu do večnosti. Reformácia bola a je svedectvo o tom, čo Kristus pre nás vykonal a čo máme prijať ako dar milosti od nebeského Otca. Nie ľudské diela, tým menej ľudské názory nás privedú k správnemu kresťanskému životu tu v časnosti a napokon k Pánu Bohu vo večnosti. O diele Kristovom pre nás svedčí aj slovo apoštola Pavla v liste kresťanom do Galácie. Prvá dôležitá veta hovorí: “Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma služby”.
Je to dôležité posolstvo aj pre nás. Svedectvo o tom, že nevera v Krista a nevedomosť z nás robia otrokov. Kto neverí v Toho, ktorý je “cesta, pravda a život”, ide za omylom, alebo za hriechom. Obyčajne verí v človeka, o ktorom si myslí, že je iste múdry a dobrý a nasleduje ho. Ježiš upozorňuje na vážnosť situácie, ak “slepý vedie slepého”. Taká cesta končí sklamaním a pádom. Moderný človek si vo všetkom zakladá na rozume. Všetko, aj slovo samého Krista podriaďuje vlastnému hodnoteniu, svojmu “osvietenému” rozumu, alebo svojmu poznaniu. Aj v túžbe po slobode a jej dosiahnutí sa často spolieha na rozum. Sú tri stupne rozumnosti. Prvý je inštikt. Vidíme a poznáme ho aj u zvierat. Ak sa riadime iba inštiktom, ideme smerom dolu, k zvieracím pudom a nebudeme slobodní. Potom je tu náš vlastný rozum. Nechať sa viesť iba vlastným rozumom, je cesta neistá, pretože každý ľudský rozum je viac, či menej obmedzený a aj každá ľudská pravda je neistá. Každú ľudskú filozofiu podvracia iná, novšia a to sa neustále opakuje.
Mnoho ľudí sa dá “opásať” inými ľuďmi a potom sa dáva nimi viesť. Sloboda nie je v tom, ak ide človek za omylom iných. Mnohí si myslia, že sa “slobodne rozhodujú”, ak sa sami rozhodnú a dôverujú ľuďom, možno skupinám ľudí, ich rôznym izmom a sľubom. Sloboda neznamená, že robím, čo chcem. Aj blázon robí čo chce, ale jeho vôľa i rozum je uväznený v zmätenej mysli, kde niet pravdy. Sloboda nie je ani v tom, ak človek slobodne kráča za hriechom. Hriech je zlo, ktoré nám berie pravú slobodu. Otroctvo hriechu je jedno z najhorších, lebo vedie k otroctvu smrti.
Kristus nás oslobodil k slobode. Chce, aby sme neslúžili moci hriechu, ale ani ľuďom, ktorí sú sami spútaní hriechom, klamstvom, alebo nevedomosťou. Žiaľ, aj prestavitelia stredovekej cirkvi boli často spútaní raz nevedomosťou o Kristu a o svetle Jeho evanjelia. Inokedy zase túžbami po moci nad svetom i mocou nad dušami. Nie je naším cieľom vymenovať dnes všetko to, čo Luther nazval:
” babylonským zajatím cirkvi”. Apoštol však kresťanom hovorí: ”Stojte teda a nedajte sa zapriahnúť zase do jarma služby”. Chce, aby sme verili slovu evanjelia a dielu Kristovmu pre nás.
Ak chceme byť Božími deťmi a dedičmi Božích a Kristových zasľúbení, nemáme sa nechať poviazať ani židovskou praxou obriezky, ale ani učením, zdanlivo kresťanským, ktoré sa v cirkvi pomaly presadilo, že opravedlnenie pred Pánom Bohom dosiahneme sami naplnením zákona Božieho. Keďže to zjavne z vlastných síl nedokážeme, stredoveká cirkev prišla s ponukou získania zásluh z tzv. ”pokladu cirkvi”, prostredníctvom odpustkov.
M.Luther vzal vážne svedectvá Písma o zásluhách Kristových.
Nie naše zásluhy a náš rozum, ale zásluhy Kristove nás privedú k nádeji spravodlivosti. To bol reformačný objav a odkaz. Opiera sa aj na tie slová, ktoré v liste Galatským kresťanom zdôrazuje apoštol Pavel: ”Úplne ste odlúčení od Krista, ktoríkoľvek chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti”.
Preto ani samotná obriezka, ani snaha naplniť celý zákon Boží, nie je “cestou do neba”, cestou k pravej sobode Božích detí a k spáse. Tou cestou je iba viera v Krista. Preto si znova dnes pripomíname: ” Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti”.
Pod vierou rozumieme vždy plné spoľahnutie sa na Ježišove zasľúbenia a na Jeho zásluhy. Viera neznamená poznanie biblických histórií, života a slov Ježišových, ale dôveru v Neho, že vykonal a zadosťučinil dostatočne za nás a naše hriechy.
Človeku však nepomôže formálna príslušnosť k ľudu Božiemu.
U židov to bolo spoliehnie sa na obriezku, u kresťanov niekedy na formálnu príslušnosť k cirkvi. Apoštol zvestuje skutočnú vieru ako dôveru v Ježiša ako Krista a nášho Spasiteľa. “V Kristu totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moci, ale viera činná skrze lásku”.
Reformačné dielo otcov znovu odhalilo, podčiarklo a zdôraznilo dôležitosť cesty s Kristom a za Kristom a tak možnosť dosiahnúť ospravedlnenie pred Pánom Bohom a spasenie. Ak myslíme na reformáciu, mysíme najmä na to, že nás vedie k plnému spoľahnuiu sa na Ježiša a Jeho zásluhy. Vyznávajme aj dnes s Lutherom: ”Tu stojím, inak nemôžem”.
Luther sa v reformačnom zápase nespoliehal na mocných tohoto sveta, ani na moc zbraní. Keď prišla morová epidémia, nezutekal z mesta, ale vo viere v Božiu moc a pomoc slúžil chorým a ukázal, čo a aká je pravá viera. Plne sa spoľahol na Božiu milosť a ukázal, čo prakticky znamená viera činná skrze lásku.
Bratia a sestry v Pánovi!
Život s Kristom znamená, že sa nebudeme spoliehať na naše inštinkty, na “telo a krv”. Vtedy je ľudská láska iba sebaláskou a egoizmom. Nestačí spoliehať sa len na našu šedú mozgovú kôru, keď ide o mravnosť, dobro a o všeobecné blaho. Kráčať v šľapajach reformácie znamená spoliehať sa vo všetkom na Krista, ktorý je plnosťou lásky. On sám nám pomôže k tomu, aby naša viera bola s pomocou daru Ducha Svätého činná v láske. To je cesta každého verného evanjelického kresťana. Amen
20.nedeľa po Svätej Trojici -predreformačná- Mgr.Ľubomír Batka st.
Kázeň venovaná najmä CZ Myjava 89/2020
Slovak