Martin Miloš Braxatoris — A zase …

Martin Miloš Braxatoris — A zase …

… A zase štedrá ruka Božia
k potrebám tela skytla zbožia —
Ó, prijmi, Bože, česť a chválu
za lásku Svoju neskonalú.
Ej, keď Ty zase, i my zase: —
Čuj, v našom precítenom hlase
jak zuní povďak vrelý, živý —
Ó, prijm’ ho, Otče dobrotivý.
Dals’ telu chleba dosť, až mnoho —
Lež čože, Bože, čože z toho,
keď dušiam nieto, čím by žili,
a hynú, hynú — miznú sily …
Oj, dal si zase telu chleba, —
no, iného nám ešte treba,
prosíme tedy vrúcne Teba:
Daj toho chleba — z výšin neba!
Hej, toho, ktorý dušu sýti
tu v tomto časnom živobytí
a zachováva k večnej spáse —
Ó, dávaj nám ho v každom čase!

Komentovať