Poďakujme za úrody zeme
Bože, Ty si požehnal
ľudu svojmu v ťažkej práci,
úrody si zachoval –
v láske čistej vývodiaci…
Preto s vďakou hľadíme
ta k výšinám Tvojho neba –
zachovaj nás prosíme,
v pravde, keds’ nám doprial chleba. Amen (M.R.)
Ž 145, 15 – 21:
“Na Teba sa upínajú oči všetkých, a Ty im načas dávaš pokrm.
(16) Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti.
(17) Spravodlivý je Hospodin vo všetkých svojich cestách, a milostivý vo všetkých svojich skutkoch. (18) Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde.
(19) Plní želania tým, ktorí sa Ho boja, čuje ich volanie a pomáha im. (20) Hospodin chráni všetkých, ktorí Ho milujú, vyhladzuje však všetkých bezbožných. (21) Ústa mi budú ohlasovať chválu Hospodinovu a nech každé telo dobrorečí Jeho svätému menu na večné veky.”Amen
Sestry a bratia, ktorí upínate svoje oči na Hospodina, ktorí Ho vzývate, ctíte, milujete a dobrorečíte Jeho svätému menu!
Dožinky sú slávnosťou roľníkov a družstevníkov, teda všetkých tých, ktorí pracujú na poliach, viniciach a sadoch. Poďakovanie za úrody zeme je sviatok nás všetkých, ktorí prijímame dary zeme, lebo všetci ich potrebujeme a z nich žijeme. Ako kresťania pri ich prijímaní chceme myslieť nielen na zemské dary, ale aj na Darcu. Vždy, keď si sadáme k prestretému stolu a berieme do ruky chlieb každodenný, ale aj v takýto deň, keď spoločne v cirkevnom zbore “dobrorečíme Jeho svätému menu, lebo nezabúdame na žiadne z Jeho dobrodení”.(Ž 103) Uvedomujeme si, ako predivne sa prejavuje Božia dobrota voči všetkému stvorenstvu a to každý rok a každý deň. Ako “úžasne predivne” Pán Boh všetko utvoril a tvorí stále na Zemi, ktorú nazývame Modrá planéta.
V Žalme 90-tom čítame, že Pán Boh “má v pamäti, že sme prach”. Človek je na zemi pominuteľný, je ako prach, zdanlivo úplne ničotný a predsa Pán Boh na nás vždy myslí a pamätá. Pisateľ listu Židom spomína údiv žalmistu, ktorý napísal: ”Čo je človek, že naňho pamätáš?” ( Žd 2, 5b) Pre nás dal aj svojho Syna:, keď Ho “ Menším od anjelov načas učinil” a vydal Ho poníženiu, aby nám daroval život v plnosti. Ľudia sa však radšej zháňajú za senzáciami o tom, že niekde v priestore nad zemou objavilo UFO. Unudený človek dneška sa rád zháňa za takýmito neserióznymi správami a verí im skôr, ako posolstve o tom, že Boh poslal na svet svojho Syna ako Spasiteľa.
Hoci naša zem je tiež len zrnkom prachu v nekonečnom vesmíre, je naším domom a domovom. Nie je to nejaký zabudnutý, ani stratený ostrovček uprostred mnohých veľkých a obrovských galaxií, často väčších ako je tá naša. Napriek všetkému je Zem spoľahlivo “fungujúca” a vo vesmíre putujúca planéta, na ktorej ako jedinej existuje div zo všetkých divov najväčší: život. Ľudia vynakladajú obrovské prostriedky na to, aby našli vo vesmíre iný život, ale zatiaľ sa im to nepodarilo. Oveľa väčším objavom ale je nájsť a spoznať Toho, ktorý o sebe povedal: “Ja som cesta, pravda i život”.
Žalmista svedčí, že nielen človek je predmetom Božej starostlivosti, ale aj všetko ostatné stvorenstvo, ktorému Boh dal život a ktoré neprestajne zachováva. “Na teba sa upínajú oči všetkých, a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti”.( v.15-16) Ten, ktorý stvoril rozličné stvorenstvo a zabezpečil mu pokrm na zemi, tým viac pamätá na nás ľudí ako korunu tvorstva. Preto aj človek by mal slovom i spôsobom svojho života pamätať na Božiu štedrú ruku a Mu ďakovať.
Hoci už prví ľudia zhrešili tým že prejavili nedôveru voči Božiemu slovu a zasľúbeniu a hriech sa vždy ako rakovina rozmáha a šíri v každom čase, sme pozvaní dnešným sviatkom k novej dôvere v milostivého Pána Boha, ktorý nám denne skrze svojho Syna hriechy odpúšťa a pomáha nám. Žalmista o tom hovorí: ”Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde. Plní želania tým, ktorí sa Ho boja, čuje ich volanie a pomáha im”.(v.18-19) Ak nás predsa pre našu malovernosť premáha strach z budúcnosti, strach z hladu z nejakej katastrofy na planéte, alebo nejakej krízy, chce nás Pán Boh povzbudiť svojím slovom a zasľúbením, ktoré vyslovil po potope Nóachovi a jeho potomstvu:”Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ni žatva, chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú”. (1 M 8, 22)
Pán Boh nám teda nielen vytvoril, ale aj stále zachováva podmienky pre život na zemi. Zem sa otáča okolo vlastnej osi a súčasne obieha okolo slnka, ktoré je trvalým zdrojom energie pre život na zemi. Striedajú sa tu ročné obdobia a zem je chránená pred ničivým žiarením jej vzdušným obalom, atmosférou. To všetko a množstvo iných vecí ktoré môžeme poznať a objavovať svedčí o nekonečnej Božej múdrosti a milosti. “Milostivý je Hospodin vo všetkých svojich skutkoch”. (v.17 b.)
Je neraz až divné, keď všetky tieto veci človek nechce vidieť a všetko pripisuje slepej náhode, prípadne len sebe. Ani jeden vedecký objav, ktorí ľudia urobili, nie je – a ani nebude- dôkazom proti Božej moci, múdrosti a tým menej voči Božej láske a milosti. Zle vidí ten, kto nechce za tým všetkým vidieť Božiu dobrotu a za zákonmi prírody Zákonodárcu, ktorého Ježiš nazval naším Otcom nebeským. Pritom Ježiš o Božej milosti svedčil a zvestoval, že “On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých”( Mt 5, 45) Pán Boh teda pamätá na všetkých a svojou láskou a dobrotou predchádza všetkých ľudí.
Slovo žalmistu nám pripomína, že sa Pána Boha nemusíme báť, že nie je ďaleko od nikoho z nás a počuje nás vtedy, keď Ho vzývame ” v pravde” a dôvere v našich potrebách. Smieme Ho vzývaj aj v našich obavách, najmä keď nás okrádajú naši vlastní šafári, a prosiť Ho o pomoc. Ide o to, aby sme Mu dôverovali viac ako ktorémukoľvek človeku. Aby sme sa Jeho báli viac ako kohokoľvek iného a Ho milovali viac, ako kohokošvek iného. To je dôležité posolstvo pre nás, ktorí často viac veríme ľuďom, stranám, alebo mocným tohoto sveta ako samotnému Pánu Bohu. Ak sa aj “zoskupujú zemskí králi a kniežatá sa radia proti Hospodinu, Pán sa im vysmieva”. (Ž 2)
On “plní želania tým, ktorí sa ho boja, čuje ich volanie a pomáha im”. (v.19) Ak sa bojíme viac ľudí, ktorí majú moc vždy iba dočasu prepožičanú, ktorí sú iba “šafári” s Jeho darmi a ktorí zo svojho šafárstva budú skôr či neskôr vydávať počet, ale my si z nich robíme bohov na zemi, nutne musíme byť sklamaní a nešťastní. Nie mocní tohoto sveta, ale On je Pán, ktorému máme veriť. Tí, čo nemyslia na Boha, môžu síce získať mnoho nespravodlivej mamony, môžu si stavať sýpky a haciendy, ale vieme, že obyčajne ostatným nepomôžu a nepočujú volanie núdznych. Okrem tohoto známeho hriechu ľudskej chamtivosti a hrabivosti, je tu aj hriech plytvania Božími darmi. Hriech ničenia takých zemských darov, ku ktorým patrí “dobré povetrie” (viď Malý Katechizmus), dobrá voda, zem a jej nerastné bohatstvo, s ktorým máme šafáriť tak, že máme pamätať aj na naše potomsvo a nasledujúce generácie. Chamtivosť a bezuzdné drancovanie zdrojov pôsobí nepokoj a strach. Vedie to len k zhoršovanu životného prostredia na zemi.
Bratia a sestry!
S našou dnešnou vďakou sa spája aj dôvera, že náš Otec nebeský nám dal Záchrancu života, ktorý nás predišiel do svojho kráľovstva a sám sa modlí a prihovára za nás. Apoštol Pavel nás ujisťuje, že sa modlí za nás ”vzdychaním nevysloviteľným” preto, že my sa skutočne nevieme správne a dobre, teda s dôverou modliť.
Na záver si pripomeňme, že k telesným darom Otec vždy dáva aj dary duchovné, dary Ducha Svätého. Prosme, ale aj ďakujme vždy aj za ne v celom našom živote. Ak by sme na Darcu zabudli alebo Ním pohŕdali, hriech číha pri našich dverách a ohrozuje náš život časný i večný. Žalmista svedčí: ”Hospodin chráni všetkých ktorí Ho milujú, vyhladzuje však všetkých bezbožných”.(v.20) Vo vedomí nebezpečenstva hriechu a v pretrvávaní jeho zlej moci, ukazuje žalmista aj nám cestu života, svetla a nádeje : ”Ústa mi budú ohlasovať chválu Hospodinovu a nech každé telo dobrorečí Jeho svätému menu na večné veky”. (v.21)
Milí bratia sestry! Nech dobrorečenie, vďaka a chvála spojená s dôverou neprestáva znieť v našich ústach a srdciach. Nielen vtedy, keď sa nám dobre darí a prežívame úrodný rok, ale aj vtedy, keď sú úrody skromné, alebo poškodené nejakou krízou. Obracajme svoj zrak k Darcovi všetkých dobrých a dokonalých darov a vzývajme Jeho sväté meno vo všetkých potrebách. Dôveru k Nemu dokazujme aj zodpovedným kresťanským životom. Aj to je svedectvo viery pre blížnych. Nech aj “naša duša dobrorečí Jeho svätému menu a na žiadne z jeho dobrodení nezabúda”. (Ž 103) Amen
Poďakovanie za úrody zeme – 19. nedeľa po Svätej Trojici –
Myjava 89/20 – Ľubomír Batka st.
Slovak