Viera je z počúvania
R 10, 12 – 17:
“Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. (13) Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. (14) Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa ?(15) A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci! (16) Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? (17) Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Neprišiel som vás skúšať, ale napriek tomu mi dovoľte na úvod položiť otázku, okrem tých prvých štyroch, ktoré nám všetkým kladie apoštol Pavel v úvodnom texte. Predstavte si, že v cirkevnom zbore v ktorom niet farára, je potrebné urobiť opravu a maľovanie kostola, ale aj opravu a maľovanie fary. Čo by ste urobili ako prvé? Obe budovy sú dôležité! Kostol je Boží dom a je pre nás miesto posvätné. Vo fare býva človek, brat farár a jeho rodina. Čo by malo dostať prednosť ? Nečakám, že budete odpovedať nahlas, ale v duchu si môže dať odpoveď každý z vás.
Ak ste si odpoveď vybrali, započúvajme sa znovu do Božieho slova, ktoré je pre nás rozhodujúcim usmernením. Povedané slovami žalmistu, ono je: “Sviecou naším nohám a svetlom naším chodníkom” (Ž 119). Apoštol Pavol kladie na prvé miesto v živote cirkvi a cirkevných zborov:vzývanie mena Ježiš, ktorý je Pánom všetkého a všetkých.
Kto Ježiša ako Pána vyznáva, vzýva a oslavuje, má vzácne zasľúbenie spasenia. Čiže bude zachránený z moci hriechu a smrti k životu večnému bez ohľadu na to, či pochádza zo židovstva, alebo pohanstva. Apoštol Pevel tiež položil rímskym kresťanom, a tak aj všetkým nám štyri dôležité otázky:
- Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? Z tejto otázky vyplýva skutočnosť, že ľudia sami od seba, či zo seba, Ježiša vzývať nebudú. Jednoducho, nevidia dôvod prečo by oslavovali nejakého muža menom Ježiš, ak Ho správne nepoznajú, neveria v Neho a nemajú v Neho dôveru. Odpoveď na prvú otázku je teda jasná: nijako! Ak ľudia v Ježiša neveria, vzývať Ho nebudú.
2. Preto sa apoštol pýta ďalej: “A ako uveria v Toho, v koho nepočuli? Logická odpoveď je opäť nasnadne: nijako! Ak nepočuli zvesť evanjelia – neuveria. Na druhej strane: Ak sa o Ježišovi dozvedia pravdu, ak Ho počujú a spoznávajú Jeho hlas, ak vedia o Jeho sľube: ” Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni… – tak môžu v Neho veriť a potom Ho môžu vzývať, oslavovať, prosiť o požehnanie a ďakovať Mu za Jeho milosť. Čiže, aby uverili, musia Ho počuť. Musia počuť a porozumieť Jeho slová.
3. Ale apoštol sa znova pýta: “A ako počujú bez kazateľa?”
Ako Ho počujú bez zvestovateľa, svedka a bez kazateľa, ktorý je
Jeho verný služobník? Je zrejmé, že bez kazateľa Ho nepočujú.
Tu sa, milí priatelia, dostávame k odpovedi na moju úvodnú otázku: Ak cirkevný zbor nemá pripravený byt pre svojho riadnho kazateľa, nemôže zbor naplno, v čase dobrom i v zlom, v radosti či žalosti Ježišovo slovo počuť! Úvodná otázka: či skôr pripraviť faru, alebo kostol – nebola teda nadbytočná. Kazateľ nemôže v žiadnom cirkevnom zbore dlhodobo a sústredene pôsobiť a konať službu kazateľa slova Božieho, ak nemá vytvorené základné podmienky.
Som rád, že Vám, milí domáci viery, môžem dnes poslúžiť zvesťou evanjelia. Ale súčasne vám, ktorým záleží na rozkvete vášho zboru, chcem celkom otvorene a priateľsky pripomenúť vašu prvoradú úlohu a kroky, ktoré máte urobiť po skončení služby vašich dlhoročných kazateľov a pri čím skoršom novom obsadení farárskych miest vo vašom bohumilom myjavskom cirkevnom zbore. To za vás nemôže nikto iný urobiť a zariadiť.
Apoštol Pavel bol Kristom Pánom povolaný a pomazaný Duchom Svätým za zvestovateľa Jeho evanjelia. Napriek tomu nie všetci Pavla ako služobníka prijali, nie všetci ho vypočuli, nie všetci, ktorí počúvali uverili. Pavel pripomína aj službu proroka Izaiáša a jeho hlboký povzdych a otázku: “Pane, kto uveril nášmu kázaniu?” Odpoveď je opäť nevyslovená, ale jasná: Nie všetci, iba niektorí.
Napriek tomu je prorokovi i apoštolovi jedna vec zrejmá:” Viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo”.
Ak sa viera rodila v časoch SZ i NZ z počúvania a to z počúvania Bohom, alebo Ježišom povolaných svedkov, je celkom zrejmé, že ani tu na Myjave a všetkých priľahlých obciach, či kopaniciach to v minulosti nebolo inak. A nebude to inak ani v budúcnosti. Platí to o celej našej cirkvi, a aj o cirkvách s iným vierovyznaním, ako je naše.
Milí priatelia, bratia a sestry!
Toto poznanie platilo v celých dejinách cirkvi. Pre týždňom sme svätili sviatok slovienskych apoštolov Konštantíta a Metoda. Aj oni prišli ako pozvaní a súčasne vyslaní k naším predkom s posolstvom evanjelia. Bez kazateľov nemohli naši predkovia slovo evanjelia počuť a Krista poznať a vzývať Ho ako pravého Boha. Zdôraznil to aj Konštantín Filozof v básni Proglas, ktorú zložil ako hymnickú oslavu príchodu evanjelia Ježiša Krista na Veľkú Moravu. Proglas nezložil na oslavu seba a svojho brata Metoda, ale na oslavu Kristovho evanjelia.
”Evanjeliu svätému som predslovom: /
ako nám dávno sľubovali proroci, /
prichádza Kristus zhromažďovať národy,/
pretože svieti svetlom svetu celému.//
2.
Možno, milí bratia a sestry ešte smútite pri odchode vašich kazateľov, alebo možno máte pocit, že vaši dlhoroční kazatelia sú a budú žiť medzi vami, takže sa nemusíte o nič starať. Prípadne sa môžete spoliehať na službu zastupujúcich kazateľov. Apoštol Pavel však kladie kresťanom v rímskom cirkevom zbore ešte jednu dôležitú otázku: “A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?”.
Kazatelia v našej cirkvi nie sú súkromné osoby. Na jednej strane sú a majú byť povolaní Kristom Pánom, takže počujúc Jeho hlas odpovedia s prorokom: ”Tu som Pane, pošli mňa”. Toto povolanie nazývame v cirkvi “vnútorným povolaním”. Ono je predpokladom povolania vonkajšieho, viditeľného, zjavného a zrejmého všetkým.
Pre nás je hlavou cirkvi Pán Ježiš Kristus. On, z neba poslaný k nám, ako prvý posiela svojich služobníkom, aby ako On na Genezaretskom jazere, “odrazili na hlbinu”. Aby verne zvestovali a prinášali poklad evanjelia.
Z Božej milosti môžu poslať do cirkevných zborov služobníkov a pracovníkov biskupi, ktorí sú pastieri pastierov a ktorí ich majú aj kontrolovať. Ale k plnému povolaniu a patrí aj slovo celého stáda Božieho, ktoré je v konkrétnom cirkevnom zbore. Cirkevný zbor má právo – a súčasne aj povinnosť, vybrať si verného pastiera, či pastierov a zveriť im službu zvesti, kázania a vyučovania Božieho slova. Pred touto zodpovednou úlohou stojíte aj vy, milí bratia a sestry v cirkevnom zbore myjavskom.
Slovami dnešného evanjelia, obrazne povedané: potrebuje najmenej dva člny, najmenej dve osádky v nich, ktoré majú na Pánovo slovo “spustiť siete a loviť”. Samozrejme, nie ryby, ale získavať ľudí pre kráľovstvo Božie. Ak sú siete deravé, treba ich opraviť, aby zahrnuli čím viacerých. Osobne nepochybujem, že nové sily, noví kazatelia so všetkými vami a ďalšími spolupracovníkmi máte pred sebou náročný, ale aj nádejny “rybolov”. Spolu s nimi máte získať tých, čo sa vzdialili, či “odplávali s prúdom”, ale získať pre Pána aj nových cirkevníkov. Inými slovami Písma vyjadrené: ” Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, proste teda, aby Pán vyslal pracovníkov na svoju žatvu”.
3. Napokon,počujme milí bratia a sestry niečo aj o tom, v čom je hodnota viery, ktorá je z počúvania. V čom je hodnota a dôležitosť vzývania Pána Ježiša Krista a hodnota kázania čistého evanjelia z úst tých, ktorí sú poslaní a povolaní Pánom? Apoštol Pavel hovorí: “Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci”.
Tak to povedal už prorok Izaiáš (52, 7) a tieto slová platia v každom čase. Ide o zvesť pokoja, ktorý je od Pána Boha. Nejde o pokoj ľudský. Ten je vždy nedokonalý a najmä: je iba dočasný. Ľudský mier je iba oddych medzi dvomi vojnami, ktoré sa obnovujú a ustavične pokračujú. My všetci však potrebuje pokoj od Pána, čiže skutočné odpustenie hriechov, zmierenie a nový život, ktorý nekončí, ale má svoje pokračovanie vo večnosti. Je výsledkom porážky hriechu v nás, porážky diabla i sveta, ktorý často stojí proti Bohu. Zvesť evanjelia je “mocou Božou”, ktorá pôsobí mnohé “dobré veci” už v tejto časnosti. Dobré je to, čo je od Dobrého. Sloboda, právo a spravodivosť, požehnanie osobné, rodinné i požehnanie celej vlasti. On dáva všetkým nám denne viac, ako si zasluhujeme. Pre nás veriacich je to však dôvod trvalej vďaky a dôvod stáleho vzývania Krista Pána. Amen
5.nedeľa po Sv.Trojici – CZ Myjava 2020 – Ľubomír Batka st.
Slovak