Mt 9, 9 -13:
“Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka, menom Matúša, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.
(10) Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. (11) Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? (12) Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. (13) Choďte ateda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Keď učíme konfirmandov bibické histórie, oboznamujeme ich so slovami, ale aj skutkami Pána Ježiša. Preto pri konfirmačnej skúške jedna z otázok znie: Vymenuj niektoré divy Ježišove! Medzi najznámejšie divy patria: skutky pomoci ľuďom, počnúc od prvého divu v Káne Galilejskej po nasýtenie zástupov, ale aj Jeho mocné skutky nad prírodou a skutky uzdravovania nemocných.
Správa o povolaní colníka Matúša medzi nimi určite nie je.
A predsa by sme túto správu mohli označiť za skutočný div, keď si uvedomíme vyvrcholenie tejto udalosti. Pán Ježiš povedal Matúšovi iba krátku výzvu: “Nasleduj ma!A on vstal a nasledoval Ho”.
Keby bol Matúš nezamestnaný a nemal by ”do čoho pichnúť”, bolo by to pochopiteľné: dostal ponuku a prijal ju. Bolo by to ľudsky pochopiteľné aj vtedy, ak by bol iba nejakým nádenníkom, alebo mal málo lukratívne zamestnanie. Ale Matúš mal výnosné zamestnanie a bol dobre zabývaný na colnici, keďže pracoval pre štátnu správu a moc. Také miesto sa len tak ľahko neopúšťa.
Preto môžeme túto udalosť vidieť ako “div”. Matúš bez akéhokoľvek presviedčania, prehovárania a bez dlhých kalkulácií opustil colnicu a nasledoval Toho, ktorý “nemal, kde by hlavu sklonil”. Či to nie je skutočný div, že tento človek bol jedným slovom Ježiša získaný k nasledovaniu? Stačilo na to, aby hneď opustil colnicu a vstúpil do Ježišovej školy a nastúpil cestu o ktorej platilo a platí, že je to: “ tesná brána a úzka cesta”.
Nasledovanie Ježiša nebolo, a nie je často ani dnes, nejaká lukratívna pozícia. Dôvodom Matúšovho rozhodnutia mohla byť jedine osobnosť samotného Ježiša z Nazaretu. Morálna čistota Jeho konania a zvláštna moc Jeho slov a učenia, ako to priznávali aj Jeho nepriatelia. Farizeji sa vždy znovu pýtali: “Ako mocou to robíš?” A pospolitý ľud hovoril: “Tento učí nie ako naši farizeji a zákonníci, ale ako ten, ktorý má moc”.
Okrem toho je skutočne veľkým divom, keď Ten, ktorý dobre poznal vnútro a srdce ľudí a videl im “do duše” povola aj verejného hriešnika. Ten, ktorý bol a je “spytateľom sŕdc a duší”, povoláva za svojho nasledovníka a apoštola človeka, ktorým jeho súčasníci pohŕdali. Pohŕdali ním preto, že slúžil za peniaze pohanskej rímskej vláde. “Sedel pri koryte” a ťažil zo svojej pozície, ako aj mnohí iní jemu podobní. Taký bol napr. aj colník Zacheus, ktorého v jeho dome navštívil Ježiš a ľudia vtedy reptali a hovorili: “K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť”. (L k 19) V pozadí týchto slov stálo presvedčenie, že ak by Ježiš bol Božím prorokom, musel by vidieť, s kým má do činenia…
Pravda je ale ešte prekvapujúcejšia! Nielen colníci, ktorí boli vnímaní ako “zlodeji z povolania”, ale aj mnohí iní veľkí a zjavní hriešnici stáli v centre záujmu Pána Ježiša. Potichu i nahlas sa hovorilo: “Tento s hriešnikmi sedáva a jedáva s nimi”. O takých raz povedal Ježiš farizejom priam pohoršujúce slová: “Colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstava Božieho”. Mnohí Ježišovi súčasníci boli presvedčení, že oni sú v porovnaní so spomenutými ľuďmi spravodliví pred Pánom Bohom i ľuďmi.
Dnes by sme povedali, že sú celkom “slušní občania”. Lenže čo všetko sa zmestí do výrazu a pojmu “slušný občan”!? V dnešnej modernej spoločnosti je aj ten, kto je priamo prichytený pri zlodejstve, ale nie je “právoplatne odsúdený súdom” taký, na ktorého sa má pozerať ako na bezúhonného, slušného občana. Platí totiž tzv. prezumpcia neviny a ochrana práv jednotlivca, takže pred zákonom a pred verejnosťou je “slušným občanom”, kým nie je štátnym súdom odsúdený. Rôzni priestupníci obvinia často iných, že im slovami, alebo článkami v novinách poškodzujú česť a dobré meno. Na súde dokážu byť neraz úspešní, alebo sa súdom dlhodobo vyhýbajú a tvária sa ako “poškodení”.
Pán Ježiš poznal a pozná ľudské srdce a myslenie. Na skryté, alebo otvorené slová ľudí povedal: ”Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí”. Ježiš poznal, a pozná, srdce a vnútro ľudí. Vie o našej slabosti a hriešnosti. A predsa sa skláňal k hriešnikom s láskou. S darom odpustenia a s pomocou. Poznal aj Matúša, a preto možno povedať, že je to skutočný div, že napriek poznaniu tohoto človeka, napriek tomu, že mu videl do duše, povolal ho za svojho žiaka a potom aj za apoštola.
Ježiš skutočne prijímal a stoloval s hriešnikmi”. Je to div v našich očiach. A ešte väčší div je, že povoláva a prijíma aj nás dnes. To, že aj nás oslovuje a pozýva k nasledovaniu, že počíta aj s nami pri budovaní svojho kráľovstava. Že aj z nás chce mať svojich žiakov a učeníkov. Dokonca chce aj z nás urobiť svojich vyslancov, apoštolov a hlásateľov evanjelia v tomto svete. Aj to je div a prejav Jeho milosti a Božskej moci, meniť vnútro, dušu a myslenie človeka na svoj obraz.
Farizeji a zákonníci sa najskôr na túto vec pýtali jeho učeníkov: “Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi?”. Cítili váhu Jeho osobnosti, vnímai Ho ako autoritu a učiteľa. Neskôr ich nenávisť prekročila všetky medze a povedali: “Je démonom posadlý…”.
Vtedy, na začiatku svojho verejného pôsobenia, Pán ešte nemal svojich hovorcov a učeníci sami nedokázali na takúto otázku odpovedať. Bolo to divné aj v ich očiach.
Pán Ježiš to vedel a preto farizejom sám odpovedal: “Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí”. Tým naznačil, že prišiel ako “lekár duší”, ako záchranca a spasiteľ ľudí. On nehovorí o “prezumpcii neviny”. Hovorí o všetkých ľuďoch ako o takých, ktorí sú chorí a preto potrebujú lekára. Takými nie sú iba zjavní hriešnici, ale aj navonok “slušní” občania, alebo dokonca navonok zbožní a bohabojní ľudia.
Pán Ježiš aj “superzbožným” farizejom hovorí: ” Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť”. To predsa vedeli a zvestovali ľudu už proroci SZ ľudu.(Oz 6,6) Pán Boh nechce naše obete, lebo pre ospravedlnenie všetkých stačí jedna dokonalá a svätá obeť Kristova na Golgote. Preto Ježiš, ako pravý Syn Boží preukazuje milosrdenstvo hriešnikom. Aj nám odpúšťa naše hriechy a ponúka nám účasť na svojom svätom a večnom živote.
Ak si niekto myslí, že obstojí pred Pánom Bohom a Jeho súdom sám, zo svojich skutkov, zo svojej formálnej spravodlivosti, ako sa to niekedy deje pred ľudskými súdmi a ľudskými úsudkami, tak pohŕda skutočnou Božou spravodlivosťou. Pohŕda ospravedlnením, ktoré je v slove a diele Krista Pána samého, v Jeho zásluhách a v Jeho milosrdenstve. Úlohou Matúša bolo o tom svedčiť slovom i písmom.
Ale to je úloha všetkých povolaných svedkov Pána Ježiša Krista. “Nie seba kážeme, ale Toho ukrižovaného za nás”! – hovorí aj apoštol Pavel. Nie seba oslavujeme, ale Toho, ktorý za nás umrel i z mŕtvych vstal a pripravil nám miesto v dome nášho nebeského Otca. Preto ďakujme Pánovi, že neodsúdil colníka Matúša, ale povolal ho k nasledovaniu.
Ďakujme Mu aj za to, že i nás chce “liečiť”, uzdravovať a zachrániť pred večnou smrťou. Preto i nás povoláva k nasledovaniu a k svedectvu o Jeho milosrdenstve. Počujme Jeho hlas a ďakujme Mu za tento veľký div dnes, zajtra i potom naveky v nebesiach. Amen.
Ľubomír Batka st.
2. nedeľa po Sv.Trojici 2020
Slovak