Zelená zamatová pláň,
voňavý priestor šíroveľký –
žilnaté lístky ako dlaň,
päť prstov krásnej soldanelky.
Ružová zora – drahokam
rozprsklé lúče ako riava,
na pozdrav kýva jagavkám
ľalia štíhla, zlatohlavá.
Spev vtáčat ránom preniká,
i muška bzučí malinká,
v orchestri veľkom jasnom zneje –
tu žiaľu niet, ni beznádeje!
Citrónom vonia tremdava,
na tráve skvie sa rosy manna,
Pán dary svoje rozdáva –
k modlitbe kľakám toho rána.
Som iba muška, prášok len,
snáď jedna byľka toho kvetu,
čo slnko ľúbi, ľúbi deň
a milosť nad ňou rozprestretú.
No prášku Pán Boh dušu dal
a lietať môže muška malá –
tak miloval nás nebies Kráľ,
byľ život večný obdržala!
Milujem toho, ktorý Sám
vytvoril všetko v takej kráse!
Upieram zrak svoj k nebesám
a lásku čujem v Božom hlase…
Slovak