„a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou“. J15, 27.
Pánovým vstúpením na nebesá sa zakončil Jeho pozemský život; dokonal dielo, pre ktoré opustil nebeskú slávu, prišiel na svet a tak vyplnil poslanie, ktoré Mu uložil Otec nebeský. — Teraz už prišiel rad na učeníkov konať prácu, pre ktorú si ich Pán vyvolil; plniť povolanie, ktoré im uložil. — A aké povolanie by to malo byť? Vstupujúc na nebesá, povedal im lúčiaci sa s nimi Pán: „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ — A toto ich poslanie prízvukoval znovu a znovu: Áno, aj vy budete vydávať svedectvo, lebo od počiatku ste so mnou. Mali Mu byť svedkami, svedectvo vydávať o Ňom — ako Spasiteľovi sveta aj o Jeho evanjeliu ako Božej moci spasiteľnej každému veriacemu; mali svedčiť o Ňom slovom aj skutkom, v živote aj v smrti.
A učeníci-apoštoli si boli vedomí svojho poslania, svojich povinností. Do Jeho služby sa postavili celí, s telom aj s dušou, v živote aj v smrti: Jemu oddali srdcia, posvätili všetky city, myšlienky, túžby, snahy tak, že nebolo v nich myšlienky, citu, túžby, snahy pre nič iného a pre nikoho iného, len pre Neho a pre Jeho evanjelium. Im bolo nevýslovnou slasťou môcť hlásať veľké Božie veci; im sa radosťou rozplývalo srdce, keď hovorili o veľkých skutkoch milosti a Božej lásky; im horela duša posvätným zápalom, keď oznamovali Hospodinove prísne rady a súdy a keď mali trpieť pre Pána a pre Jeho meno ako im predpovedal, radovali sa z toho a velebili Pána Boha, že „sú hodní trpieť pre meno Pána Ježiša”.
Učený Pavel — rozhodný a ustálený vo vyznaní — píše do Korintu: „lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.” A pyšnému Rímu odkazuje: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu . .”
A čítajme zlatoústeho apoštola lásky Jána tú nehu a sladkosť v jeho reči, keď vyznáva: „My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.”
A počujme horlivého Petra, tú odvahu, neohrozenosť v jeho slovách, keď vrchnosti, ktorá mu chce zakázať zvestovať Krista: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí!”
Alebo pomyslime na mučeníka Štefana ako reže do duše, do svedomia a do neobrezaných sŕdc a uší tvrdošijných Židov, keď na neho zubami škrípali a päste zatínali: „vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy.”
A práve v tomto ich smelom a vernom vyznávaní plnom lásky k Pánovi a k hynúcemu človečenstvu je tajomstvo ich úspechov, že niekoľko prostých ľudí si vedelo podmaniť temer celý, vtedy známy svet.
To boli svedkovia — v úplnom a v pravdivom zmysle slova!
Aj našim povolaním, poslaním je byť Mu svedkami.
Buďme vernými svedkami!
Pokoj Vám!!
Slovak