Toho Boh vzkriesil v tretí deň
Pre všetkých, Kriste, vstal si z hrobu,
a povstávaš zas – ó, vstaň i v nás
a posilň svojich, ja v tú slávnu dobu.
Nech cítime i v tom ťažkom žitia boji,
že sme vždy Tvoji, i my sme Tvoji,
na nich tá Láska spomína –
veliká, šťastná, Božia rodina. Amen (M.R)
Sk 10, 34 – 41:
“ Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Vpravde, teraz poznávam, že Boh nie je prijímačom osôb, (35) ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. (36) To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista, – a On je Pánom všetkých, – (37) vy znáte, totiž, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; (38) ako Boh Duchom svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadlých, pretože Boh bol s Ním. (39) A my sme svedkami všetkého, aj ako Ho zamordovali, povesiac Ho na drevo. (40) Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa (41) nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. (42) A nám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvach. (43) O Ňom svedčia všetci proroci, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho”. Amen
Bohumilí kresťania!
Veľkonočná viera a svedectvo sa nerodili ľahko a spontánne. Zbožné ženy nepresvedčil o zmŕtvychvstaní Ježiša ani odvalený kameň, ani prázdny hrob. Tieto skutočnosti ich skôr vyľakali. Aj slová anjela: “Vstal! Ajhľa miesto, kde Ho boli položili” ich neviedli k nadšenej ochote svedčiť o tejto skutočnosti, ale vyvolali strach a zmätok v ich srdciach a mysliach. Nie inak to bolo v to ráno po sobote aj s učeníkmi. Strach a zármutok boli sprievodnými znakmi toho dňa. Obrazom tejto skutočnosti boli aj emauskí učeníci so svojou žalobou: “A my sme sa nádejali, že On vykúpi Izraela”!
Ich oči boli akoby “držané”. Ale držané boli aj ich uši, neschopné počúvať a vnímať predpovede a zasľúbenia SZ a aj ich rozum, ktorý nedokázal spracovať všetky tieto informácie prvého dňa po sobote.
Tento obraz učeníkov a zbožných žien je aj naším obrazom keď počúvame zvesť veľkonočného evanjelia. Je prekvapujúca a prevyšujúca všetko naše poznanie a naše skúsenosti očí, uší i rozumu. A predsa, tak ako Pán Ježiš ani vtedy “nedolomil nalomené trstiny a tlejúce knôty neuhasil”, ale dal im novú milosť, novú silu viery a kyslík nádej, tak to robí aj dnes. Znova a znova chce i nám vysvetľovať Písma v ich pravom zmysle a sadá s nami ku svojmu stolu, aby “lámal chlieb” a cez Jeho osobné prijímanie nám dal správne poznanie, že On je “chlieb života” i “živá voda” – totiž, že vzkriesený Pán, ktorý dáva život v plnosti.
Takto sa aj po zoslaní Ducha Svätého Jeho učeníci stali apoštolmi a hlásateľmi nielen Jeho učenia, ale aj svedkami Jeho toho, ako Ho zamordovali, povesiac Ho na drevo, a aj svedkami Jeho vzkriesenia a Jeho pôsobenia po zmŕvychvstaní.
O tejto pravde nielen svedčili, ale boli ochotní za ňu položiť aj svoj život, vediac, že kto stratí svoju dušu pre Neho, nájde ju.
Uvodné slová zo Skutkov apoštolských sú zvesťou apoštola Petra, ktorá neodznela v kostole, ani na verejnosti, ale v súkromnom dome. To samo o sebe je dôležitý odkaz pre nás, že cirkev je spoločenstvom, ktoré má svoje základné bunky práve v kresťanských domoch a rodinách. Druhou pozoruhodnou skutočnosťou je to, že táto zvesť bola vyslovená pohanom, ktorí ju prijali a ona potom prevratne menila ich život. Konkrétne išlo o dom rímskeho vojaka – stotníka Kornélia v Cezarei. On pozval do svojho domu aj svojich príbuzných a dôverných priateľov. Medzi nich zavítal potom apoštol Peter a niektorí bratia (kresťania) z Jopy s ním. Petrova kázeň nebola nejakým kvetnatým príhovorom a brilantným rečníckym výkonom, ale jasnou a jednoduchou rečou o diele Pána Ježiša, ktorej vrcholom bolo veľkonočné posolstvo: “Toho Boh vzkriesil v tretí deň”! Na tomto základe si aj my dnes môžeme uvedomiť, že:
Veľkonočné posolstvo o vzkriesenom Kristovi slúži všetkým!
Pretože ono:
- buduje spoločný dom porozumenia
- teší a posilňuje nás darom odpustenia
Bratia a sestry v Pánovi!
Pán Boh zvláštnym spôsobom poučil apoštola Petra o tom, že veľkonočné posolstvo slúži všetkým ľuďom. Nielen Židom a židokresťanom (kresťanom pochádzajúcim zo židovstva), ale aj pohanom. Nielen jednotlivcom, akým bol nábožný a bohabojný muž, stotník italského prápora Kornelius, ktorý bol mimoriadne dobrosrdečný voči židovskému národu, keďže dával ľuďom štedré almužny ( Sk 10,1 – 2), alebo učenica Tabita a Šimon z Jopy(Sk 9,43). V dome Kornéliovom bol daný dar Ducha Svätého aj všetkým zhromadeným pohanom, ktorí počúvali Petrovu reč. (v. 44) Tu sa udialo niečo, čo ani sám Peter neočakával. Vzniklo tu spoločenstvo veriacich, ktoré je obrazom kresťanskej cirkvi dodnes. Je to spoločenstvo veriacich a pokrstených, ktoré bolo vytvorené z rôznych národov, podobne ako sa to stalo pri zoslaní Ducha Svätého v Jeruzaleme v deň Letníc. Cirkev od počiatku bola a je spoločenstvo veriacich ľudí zo všetkých národov, bez akéhokoľvek rozdielu. Je “domom”, do ktorého smie patriť každý, kto prijíma vzkrieseného Ježiša Krista ako svojho Pána.
Dnes sme svedkami, ako sa súčasní európski štátnici snažia vytvoriť a vybudovať v Európe jeden spločný mierový dom, jedno spoločenstvo z rôznych národv, ba i kultúr. Hovoríme mu Európska únia. Nie je to jednoduché žiť a byť v takomto dome národov, ktoré v dejinách vždy stáli, ba i so zbraňou bojovali proti sebe. Aj my túžime žiť v takomto spoločnom dome.
Ako vidíme, nie je to myšlienka nová. Má svoj predobraz v spoločenstve cirkvi, ktorá vznikla ako jedno “viditeľné telo” a spoločný dom všetkých veriach. Aj keď vieme, že dnešná cirkev nie je spoločenstvom, o ktorom naplno platí to, čo platilo o prvotnej cirkvi, že “ to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša” ( Sk 4, 32), súčasne však vieme, aká je nezmeniteľná vôľa Pána cirkvi a aký je Jeho konečný cieľ. Preto má byť aj naším cieľom, túžbou a víziou, aby Pán Ježiš bol Pánom a Hlavou cirkvi, ktorá sa usiluje o zmierenie a hľadá cesty k jednote Ducha vo zväzku pokoja.
Apoštol Peter s úžasom spoznal a vyznal: ” Vpravde, teraz poznávam, že Boh nie je prijímačom osôb, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. – On je Pánom všetkých”. Preto slovo evanjelia, ktoré Pán Ježiš priniesol a zvestoval patrilo nielen deťom Izraela, ale všetkým ľuďom a národom. Pán Ježiš sa narodil pre všetkých, ale aj trpel a zomrel “za hriech celého sveta” a potom aj vstal z mŕtvych pre všetkých. Neprišiel proti nikomu, ale pre nás. Preto On sám aj prináša pokoj celému svetu, celému domu tejto zeme. On napokon bude aj Sudca všetkých: živých a mŕtvych. Posolstvo Veľkej noci a vzkrieseného Pána patrí všetkých ľuďom a národom a pomáha tak svetu prekonávať každé odcudzenie a všetky nepriateľstvá. On sám je nielen príkladom pre nás, aby sme boli tvorcami pokoja tam, kde žijeme, ale je aj naším pomocníkom v tomto úsilí. “On pomazaný Duchom Svätým, vždy a všade dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadlých, lebo Boh bol s Ním”. Keď Peter oznamoval tieto slová, iste sa rozpomeul na to, ako učeníci najskôr nechápali mnohé skutky a postoje Pána Ježiša. Divili sa, keď neodmietol ani ženu sýrofeničanku, alebo Samaritánov, Rimanov a iných pohanov.
Každý cirkevný zbor, a samozrejme že aj náš, má byť obrazom takého spoločného domu, v ktorom je Ježiš Kristus Pánom. Prichodí nám však vyznať, že nie vždy tak zmýšľame a konáme.
Istí manželia boli na dovolenke v Alpách a zastavili sa aj v jednom tamojšom kostolíku. Bola v ňom aj vývesná tabuľa s rôznymi oznammi. Medzi nimi bol aj oznam: Študent hľadá podnájom. Niekto hneď vedľa rukou dopísal: Volajte na toto telefónne číslo… Manželia hľadali niekoho na varovanie dieťaťa a vedľa opäť niekto dopísal: Obráťte sa na túto adresu…
Z viacerých takýchto oznamov bolo vidieť a cítiť spolupatričnosť týchto kresťanov, ktorých láska Kristova v ich zbore spája.
Nepodceňujme ani my túto pravdu, že láska Kristova je “páskou dokonalosti” a preto chce aj nás už na úrovni cirkevného zboru spájať do jednotného zväzku a spoločenstva. Apoštol Peter rád pobudol v dome Kornéliovom niekoľko dní a rád prijal spoločenstvo v jeho rodine.
Bratia a sestry!
Veľkonočné svedectvo o vzkriesenom Ježišovi Kristovi slúži nám všetkým aj osobným darom odpustenia našich hriechov. Peter vo svojej kázni spomenul aj to, že po Ježišovom zmŕtvychvstaní boli pozvaní Pánom aj k spoločnému stolovaniu, “My, – svedkovia Jeho vzkriesenia – sme s Ním jedli a pili po po Jeho zmŕtvychvstaní”.
Je zrejmé, že v tomto Pánovom pozvaní nešlo len o obyčajné jedenie a pitie. Peter mal na mysli prijímanie Pánovej večere, a tak stôl Pánovej milosti. Všetci učeníci, vrátane Petra otrebovali ujistenie o odpustení ich hriechov. Predovšetkých odpustenie hriechu zapretia, ktorý narušil predchádzajúce spoločenstvo s Pánom. K takémuto stolovaniu, ktoré znamená milosť Božiu skrze lásku Pánov boli pozvaní “zaslepení” emauskí učeníci, ale aj všetci ostaní, keď sa im Pán Ježiš zjavil pri Galilejskom jazere.
Práve takto, “po lámaní chleba” Ho poznali a tak sa im “otvorili oči”, keď sa im Pán zjavil ako Ten, ktorý ich v skleslosti nielen potešil, ale aj posilnil, aby obstáli v Jeho službe.
O prvých kresťanoch je známe, že sa pri Večeri Pánovej stretali každodenne. Vedeli, že vtedy je s nimi Pán a plní svoje zasľúbenia pri nich.Nemalo by to byť inak ani medzi nami. Odpustenie hriechov potrebuje aj my všetci, keďže každodenne mnohorakým spôsobom hrešíme. K podstate cirkvi patrí od počiatku zvestovanie evanjelia i prisluhovanie sviatostí, osobitne Večere Pánovej všetkým pokrsteným a vyznávajúcim Ježiša ako Pána.
Využime preto aj my všetky možnosti k počúvaniu Božieho slova, lebo “viera je z počúvania”. Podobne, ďakujme a dobrorečme Bohu Otcu za dar odpustenia hriechov skrze Krista Pána. Nech aj Eucharistia, dobrorečenie za dar odpustenia hriechov a za nádej života večného je pre nás pozvaním, ktoré neodmietneme, ale príjmeme vždy, keď nás Pán pozve k svojmu stolu. Keď ho príjmeme s vierou v časnosti, budeme mať pri ňom účasť aj vo večnosti. Amen
2. slávnosť veľkonočná 89/2020 Ľubomír Batka st.
Slovak