„Kto verí v Neho, nebude súdený.“ J 3, 18
„Kto verí vo mňa, má večný život.“ J 6, 47
Kresťanstvo sa delí na tri časti. K prvej časti patria ľudia — a je ich väčšina, — ktorí sa hoci podľa Krista kresťanmi volajú, ale neveria ani v Boha ani v Krista. Slovo Božie, Biblia, je pre nich starou, prežitou knihou. Neveria, že by existovalo nebo alebo peklo. „Po smrti je koniec“ – to je ich heslom -„Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.“
Druhá časť kresťanov verí, že je Boh Otec, Syn i Duch Svätý, že Biblia je pravé Slovo Božie. Oni veria, že Ježiš Kristus sa narodil v Betleheme za cisára Augusta, bol ukrižovaný v Jeruzaleme za vlády Pontského Piláta, že na tretí deň vstal z hrobu a že na štyridsiaty deň išiel späť do neba. Keď im tieto pravdy spomínaš, tak povedia: „To ja dobre poznám od detstva, a nikdy som o tom nepochyboval.“ No pre nich akoby s tým už bolo všetko hotové, konečné, definitívne.
Tretia časť kresťanstva, tá najmenšia a najopovrženejšia, verí podobne ako oni, že JEŽIŠ, Syn Boží, sa narodil ako človek z Márie v Betleheme podľa Písem, že umrel na Golgote ukrutnou smrťou podľa Písem, že vstal tretieho dňa a žije a žiť bude večne, že po štyridsiatych dňoch sa vrátil k svojmu Otcovi vstúpiac na nebesá. No oni tomu nielen veria, pre nich tieto udalosti majú obrovský význam, lebo oni poznajú, že JEŽIŠ sa narodil im a pre nich. Tak ich Boh miloval, že im dal svojho Syna. Oni poznajú, že umrel za nich, poznajú, že trest smrti za nich bol vložený na Neho. On ich vykúpil Bohu svojou krvou. No oni veria aj to, že vstal z mŕtvych pre ich ospravedlnenie a žije pre nich. Sľúbil im: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ a je skutočne s nimi. On im dal Svojho Ducha, Ducha Svätého, aby ich naučil veriť, aby im pomáhal milovať a trpieť. Ale oni veria aj tomu, čo anjelskými ústami im bolo zvestované: „Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“ Áno veria tomu sľubu: „Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov!“
Teda jedni veria, že Krista vôbec niet a ani nebolo. Druhí veria, že bol a že vstúpil na nebo, a je tam, ďaleko – vysoko. A tí tretí, že On žije pri nich neviditeľne, všetko vidí, všetko počuje a riadi a že zase príde.
Podľa toho potom všetci žijú. Ti prví žijú ako telo bez hlavy, stádo bez pána, preto Mu ustavične odkazujú: „Nechceme, aby tento kraľoval nad nami.“ Cieľom ich života a každej práce, zlej či dobrej, každej radosti a rozkoše siaha len po hrob. Oni nemajú pri smrti nič, len zúfalé povedomie, že všetkému je koniec a že sa už nikdy nevrátia, aby ten život ešte raz začali. Až nakoniec uveria, že predsa existuje Boh, a že bude súd, s veľkou hrôzou a zdesením odchádzajú pred Neho, a nikto ešte neprišiel odtiaľ povedať, ako to bolo, keď všetko to, čo popierali, čomu sa rúhali a protivili po celý život, potom zrazu pred očami videli a uverili. Uvideli Boha i Krista ktorého tupili, spoznali že Biblia mala pravdu, keď v nej stálo: „Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.“ Uvideli nebo, ale nepôjde nikdy viac do neho; uvideli peklo a uverili, že jestvuje, lebo sa navždy za nimi zavrelo.
Tá druhá časť kresťanov žijú ako služobníci, ktorých Pán išiel ďaleko a oni na Neho celkom zabudli. A pretože to, čo im zveril, považujú za svoje, podľa toho s tým aj nakladajú. Majetok majú len pre seba, deti vychovávajú len seba, nie pre Boha, ktorý im ich dal. Oni poznajú, že „tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Oni poznajú, že Kristus umrel za hriešnikov, ale nikdy k Nemu nejdú, aby sa od všetkých hriechov dali Jeho krvou obmyť. Oni poznajú, že kto Kristovho Ducha nemá, ten nie je Jeho, a kto nie je Kristov, nemá večný život; ale nikdy o to neprosili, aby im ten Duch bol daný. Keď prídu na koniec života nemajú žiadnu istotu, nevedia čo s nimi bude. Teraz si myslia, že však snáď idú do neba. Ale napadá im, že by mohli prísť aj do pekla, ó tá strašná neistota: nevedieť kam človek príde a pri tom veriť, že jestvujú dve miesta, jedno krásne a druhé strašné. Nepoznať do ktorého z nich sa dostanú a veriť, že do jedného sa dostať musia!
Tá tretia časť kresťanov prijala Syna Božieho, dali sa Mu obmyť od hriechov, oslobodiť, posvätiť. Dali si darovať Ducha Svätého a On ich naučil plniť vôľu Božiu a čakať na príchod nebeského Pána. Oni, keď deň po deň žili v Jeho neviditeľnej blízkosti a pre Neho, túžobne volajú: »Príď, Pane Ježiši!« A keď prídu na koniec života, plní radosti a istoty idú do života večného.
Medzi ktorých patríš ty? Aký bude tvoj koniec? Vieš, kam ideš? Vieš, čo ťa čaká? Pán Ježiš žije; On príde! Budeš sa radovať až príde? Len verní služobníci sa tešia na návrat dobrého, ale prísneho Pána. Si ty jedným z nich?
Pokoj Vám!!
Slovak