Víťaz nad smrťou

Víťaz nad smrťou

Vstal, niet Ho tu!“ Mk. 16, 6.

Tá prvá Veľká noc bola naozaj veľkou nocou, lebo sa v jej velebnom tichu stala veľká udalosť, ktorá mala veľký účinok na učeníkov a má veľký význam pre pokolenia všetkých vekov – ukrižovaný Ježiš vstal z mŕtvych. A Jeho víťazstvo nad smrťou, nad hrobom je víťazstvom života!

V našej dobe sa často ozývajú hlasy po novom náboženstve, ktoré by, vraj, pre jednotlivca aj pre celé ľudstvo malo väčší význam, ktoré by malo rozhodujúci vplyv na náš každodenný život a robilo ho krásnym a užitočným, krásnym podľa vôle Božej a užitočným pre blaho ľudí, ktoré by nám dávalo jednotný svetonázor, udržovalo by náš vnútorný život v rovnováhe a naplňovalo nás mohutnou mravnou silou. Ľudia si myslia, že takéto náboženstvo treba ešte len vytvoriť, lebo svet ho ešte nepozná. Ale to je omyl. To údajné nové náboženstvo, náboženstvo budúcnosti, je už dávno vytvorené, ale — bohužiaľ — má dosiaľ málo stúpencov, prívržencov. A tým náboženstvom je život vo vzkriesenom, živom Ježišovi!

Myšlienka vytvoriť nové náboženstvo nie je nová. Pokúsili sa o to mnohí. Vo veľkej francúzskej revolúcii, ktorá vyhlásila kresťanstvo za prekonané, povstala v Paríži bohoslužba takzvaného prirodzeného náboženstva. Ale nové náboženstvo, ktoré sa malo stať svetovým náboženstvom, náboženstvom budúcnosti, sa akosi neujímalo. Raz sa jeho horlivý rozširovateľ medzi rečou spýtal chýrneho biskupa Talleyranda: čo myslí, akým spôsobom by sa to krásne prirodzené náboženstvo dalo čím najviac rozšíriť. Biskup odpovedal: „Tu je len jedna rada: Ježiš Kristus, aby založil svoje náboženstvo, dal sa ukrižovať a vstal z mŕtvych. Pokúste sa o niečo podobného.“

Trefná biskupova odpoveď vyslovuje hlbokú pravdu. Netreba svetu nové náboženstvo. Život v ukrižovanom, ale vzkriesenom, teda živom Kristovi — to je náboženstvo večné nové, moderné, lebo svojim bohatým obsahom a svojou obrovskou životnou silou môže poskytnúť aj dnes jednotlivcom aj celému ľudstvu všetko, čo potrebujú pre svoje blaho. Len musí byť naše náboženstvo skutočným náboženstvom, nie náboženstvom slov, ale skutkov, nie prázdnou ceremóniou, nielen zvyklosťou, nie bezmyšlienkovým napodobňovaním druhých, ale náboženstvom života, života v živom Kristu!

Preto sú veľkonočné slávnosti takými významnými slávnosťami, lebo hlásajú – Kristus vstal z mŕtvych! Kristus žije! A ponúkajú nám hľadať toho živého Krista, aby sme mohli žiť v Ňom!

Ach, to by bolo náboženstvo krásne, požehnané, ozaj spasiteľné! Bez živého Krista aj náboženstvo ostáva mŕtvym, bezvýznamným, bezcenným, bezúčinným, bezmocným …

Pokoj Vám!!

Komentovať