Éngedí

Hádam si pomyslite, čo týmto cudzím slovom chce autor povedať. Možno ani nebudete mať chuť čítať článok, ktorý má takýto názov. Ale pozývam vás, aby ste sa do obsahu týchto riadkov úplne ponorili, lebo je to slovo v príhodný, pôstny čas.

Žijeme na počiatkoch doby, na ktorú sa vzťahuje slovo Pána Ježiša, ktorý svojich učeníkov varoval: „Ak by vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus; alebo: Tam je! – neverte!“ — Prečo? Pretože „povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených.“ (Mt 24, 24). Teda v týchto nebezpečných časoch ma nám veľmi záležať na tom, aby sme Pána Ježiša dobre poznali. Všimnime si, aké svedectvo Mu dáva Jeho cirkev v Písme: „Milý môj je pre mňa hennovým strapcom v én-gedských viniciach..“ (Veľ. 1, 14) — V tejto krátkej vete je určite a jasne označenie nášho Spasiteľa, že ak srdcom porozumieme významu týchto slov, ľahko Ho rozpoznáme, vyniká aj medzi desaťtisícami znameniami. (Veľ. 5, 10).

„Milý môj je hennovým strapcom“, teda strapec zvláštnej vône. Takým naozaj bol, keď v ľudskom tele chodil po tejto zemi. Spomeňme si na slová, že „masť je vyliata na pohreb Pána Ježiša“. Nikde sa nemohol utajiť, ako nemožno utajiť rozliatu masť, pretože vôňa ju prezradí. Čítame, že odišiel do končín Týru a Sidonu a vošiel do domu, nechcel, aby to niekto zvedel, ale nemohol sa utajiť. (Mk 7, 24). Ale bola tu žena Sýrofeničanka so svojim veľkým bôľom, ale tiež so svojou pevnou vierou, že On Jediný môže pomôcť jej dcére v diabolskom trápení. A skutočne pomohol a ešte aj teraz pomáha všade tam, kde nachádza vieru v Jeho všemocnú moc. Pohliadnime bližšie na Éngedí, rodnú pôdu tohto hennového strapca. Najprv nám sväté Písmo hovorí, že Éngedí bolo miesto v púšti, ktoré sa pri rozdeľovaní zeme medzi dvanásť pokolení, kmeňov izraelských synov dostalo do dedičstva pokolenia Júdu. (Joz 16, 62). Nemôžeme pri tom ihneď spomenúť, že z Júdovho pokolenia pochádzal náš Pán. (porov. Žid 7, 14)

Ďalej v Božom Slove čítame, že Dávid, skrývajúci sa pred Saulom, býval na bezpečných miestach v Éngedí. (1 Sam. 24, 1). A práve Éngedí bolo miesto, kde slávne zvíťazil vo veľkom pokušení. Vieme, že sa tam Saul ocitol úplne v jeho rukách a že Dávidovi muži s určitosťou tvrdili, že sám Hospodin to tak spôsobil. Tam ho ponúkali, aby zničením nepriateľa rýchlo dospel k sľúbenému kráľovstvu. Ale Dávid odolal. On si nebude cestu k trónu raziť nespravodlivým spôsobom, počká na Boha, na Jeho cestu, Jeho spôsob,Jeho čas. — Ó, samozrejme tu nemôžeme nespomenúť Pána Ježiša, Syna Dávidovho, a to v tom okamihu, kde Mu diabol na púšti dáva ponuku ujať sa kráľovstva pripravenému Jemu od Boha, ako to bolo u Dávida. Ale On volá: „Odíď satan!“, lebo vie, že Božia cesta ku korune je vymeraná cez Getsemane a Golgotu. On nebude získavať trón nepravým spôsobom podľa rady satana, ale pôjde poslušný Božej vôle až do smrti, a to smrti na kríži.

Potom čítame v Božom Slove v 2 Kron. 20, 2, že Éngedí bolo miestom veľkého víťazstva Izraela nad Moábom a Ammónom za kráľa Jóšáfáta. Ten označil úmysel nepriateľa týmito slovami pred Božou tvárou: „…tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil“ A dodal v úzkosti svojej duše: „Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči.“ A z Božích úst dostal odpoveď: „Nebojte sa a nestrachujte sa pred týmto veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj. Zostúpte zajtra proti nim. Práve budú vychádzať cícskym svahom a zastihnete ich na konci údolia pred Jerúélskou púšťou. Vašou úlohou nebude bojovať. Zaujmite postavenie, zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem!“ — I šli, takto Bohom potešení v ústrety nepriateľovi, spievajúc: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.“ A bol to boj skutočne Boží. Lebo v tú chvíľu, ako začali spev, plesanie a chválenie, nepriatelia sa medzi sebou sami bili a pobili, takže, keď Izrael prišiel na miesto boja do Éngedí, bitka bola už dokonale vyhraná. Nič iného nezostalo Izraelským, len rozobratie koristi, ktorej bolo tak veľa, že strávili celé tri dni jej delením. Čítame, že sa vrátili do Jeruzalema s veselím, lebo ich obveselil Hospodin nad ich nepriateľmi.

A keď to čítame, nemôžeme nespomenúť na novozakonný Éngedí, na Getsemane a Golgotu, kde ten boj bol úplne Boží, kde nepriateľ, satan, usilujúci vyhnať navždy človeka z jeho dedičstva, t.j. od Božej tváre, bol dokonale porazený. „Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa!“ (Zjav. 5, 5). Dokonané je! A pretože je dokonané, tak nám nič iné nezostáva, než aby sme ako tí Izraelisti s vďačným srdcom veselo delili korisť, t. j. užívali naplno úžitok smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša.

A nakoniec čítame u proroka Ezechiela 47, 10, že potok, ktorým sa prorok brodil najprv po členky, potom po kolená, potom po pás siahal a potom tak, že mu iné nezostávalo, než plávať, že ten potok tiekol tiež cez Éngedí. A keď tak čítame, že kamkoľvek tie mnohé vody prišli, všade zeleň, občerstvenie, prinášali život, nemôžeme nespomenúť na Pána Ježiša hovoriaceho žene Samaritánke: „Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ (J 4,13-14); nemôžeme nemyslieť na Ducha Svätého, ktorého Pán na Letnice v tak hojnej miere zoslal.

Vidíme, ako Písma vydávajú svedectvo o Pánovi Ježišovi, ako je v nich jasne označená úrodná pôda toho Strapca vône hennovej. A len On, ktorý je ten Jediný, na Neho sa toto všetko vzťahuje, je pravý Kristus. Siahnite smelo rukou viery, s dôverou po tomto Strapci!
Večný život je len v Ňom!

Ja som pravý vínny kmeň. J 15, 1.

Pokoj Vám!!

Komentovať