O sviatku evanjelistu Jána a Mláďatkách

         O sviatku evanjelistu Jána a Mláďatiek

    Oba tieto sviatky, ktoré nasledujú hneď po vianočných sviatkoch môžeme dnes nájsť len v cirkevných kalendároch. (Tranovský kalendár, Stolový kalendár).

    Prvý z nich, sviatok apoštola a evanjelistu Jána (27.decembra) siaha svojimi koreňmi na Východe do 4.storočia. “Čo od počiatku bolo, čo sme počuli, čo na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme, totiž o Slove života.  A ten život sa zjavil a my sme Ho videli a svedčíme o Ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme teda videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami, a naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. Toto vám píšeme, aby naša radosť bola úplná”. (1 J 1 -4)

     Hlavne na základe údajov Irenea Lyonského “sa vytváral tradičný názor, že apoštol Ján pôsobil v Efeze, za Domiciána bol vyhostený na ostrov Patmos, kde napísal Apokalypsu (Zjavenie), potom sa vrátil späť do Efezu, kde napísal evanjelium a zomrel vo vysokom veku za cisára Trajána”. (R. Schanckenburg, heslo: Johannes, Ev.,v LThK V, 1000)

K jeho kultu prispela v stredoveku legenda, že bez ujmy vypil pohár s otráveným vínom, aby obrátil pohanského kňaza z Efezu a že bol pred Latinskou bránou v Ríme vhodený do kotla s vriacim olejom, bez toho, aby mu to uškodilo. Z týchto legiend sa odvodzovalo jeho mučeníctvo. Ján však zomrel prirodzenou smrťou vo vysokom veku.

     Vo svojom evanjeliu zvláštnym spôsobom predstavuje preexistenčného Krista ako večné Slovo a svetlo (J 1, 1- 5). O Ježišovom narodení hovorí: “A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my hľadeli sme na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, a bolo plné milosti a pravdy” ( J1, 14) ”. V J 20, 2 – 8 je spomínaný ako svedok Kristvoho zmŕtvychvstania, ktorý “videl a uveril”.  

    Sviatok Mláďatiek (28.decembra) sa zrejme vyvinul na Západe. 

Po prvý krát ho spomína kalendár severoafrického mesta Kartága v roku 505, ale viacerí cirkevní Otcovia oslavovali mučeníctvo týchto detí, povraždených kráľom Herodesom Veľkým už dávno predtým. Dátum sviatku ovlyvnila súvislosť s vianočnými udalosťami. Spomína sa v Matúšovom evanjeliu ( Mt 2, 13-18) spoločne s útekom Ježiša do Egypta. 

     Tieto sviatky nadväzujú na sviatok mučeníka Štefana, diakona jeruzalemského zboru. Stredovek v týchto svätých videl družinu Jezuliatka, (Krista dieťaťa) a nazýval ju :”Comites Christi” – Kristova družina, Kristovi sprievodcovia.

    Videli sa v nich tri možné formy mučeníctva: dobrovoľné a naplnené (Štefan), dobrovoľné, ale nenaplnené (Ján) a naplnené, ale nedobrovoľné (Neviniatka, Mláďatká). 

(Podľa A. Adama: Liturgický rok, Vyšehrad 1997)                                     Ľ.Batka st.

Komentovať