„Ľud, ktorý chodí vo tme uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine zažiari svetlo.“
(Izaiáš 9, 1).
Na Vianoce sa človek priblížil k Bohu a Boh sa s láskou skláňa k svojmu zemskému dieťaťu. Je to sila Vianoc a sú to požehnané zásahy Božie do sveta. Do sveta, no najmä do nášho života vstupuje veľká vec. Veľká chvíľa. Niečo najväčšie, s čím sa môžeme stretnúť. Do nášho sveta, do nášho života vstupuje Boží Syn. A s Ním odpustenie. Milosť Božia. Nič väčšie, nič nad toto neexistuje. Veľa ľudí však zvesti o Pánovi Ježišovi nerozumie. Nemyslíme na to, ako potrebujeme cenu, hodnotu a veľkosť darov, ktoré dostávame práve v Božom Synovi. Je to dar betlehemského Dieťaťa, Pána Ježiša Krista.
Preto Vianoce pre nás ľudí sú a zostávajú výstižným svedectvom, ako sa Otec nebeský vzorne staral a stará o svoje deti a o svoje stvorenie. Boh svojho Syna vovádza do ľudskej chudoby. Veď čo chýbalo Ježišovi v nebi, v sláve Jeho Otca, keď zostúpil na zem. On nie kvôli sebe, ale kvôli nám sa stal jedným z nás, zobral na seba našu smrteľnosť, aby nás zachránil, aby nám namiesto večnej smrti daroval večný život. Základom tejto Božej starostlivosti je a zostáva bezhraničná láska Hospodinova. My klesáme, On nás pozdvihuje, my hrešíme, On sa nad nami zmiluje a svojou trpezlivosťou nám naše hriechy odpúšťa. My Ho opúšťame, a On zostáva aj naďalej s nami. Práve na Vianoce si uvedomujeme, že Pán Boh nemyslel len na seba a svoje záujmy, ale myslel a myslí vždy na korunu svojho stvorenia, na človeka. To je aj pre nás upozornenie. Vianoce hovoria proti našej sebeckosti a prihovárajú sa za našu službu nielen Pánu Bohu, ale aj blížnym. Preto musíme prosiť Pána Boha o to, aby nám pomohol dostať sa so svojím živým svedectvom o betlehemskom Dieťati na taký stupeň, aby sme my pokorné, duchom Kristovým znovuzrodené dietky Božie na tomto svete mohli oslavovať Hospodina anjelským vianočným slávospevom: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Sú Vianoce. Svet o nich hovorí ako o príležitosti veľkého nakupovania, dobrého jedla, radosti z darčekov a bohato ozdobenom vianočnom stromčeku. Našou radosťou nech je zvesť, že Boh prišiel k nám a nechce tu byť len ako Hosť na dočasnej návšteve. Chce tu zostať natrvalo, chce byť našim každodenným Pomocníkom, Tešiteľom v našich trápeniach, Lekárom v našich nemociach, ako na tele tak i na duši, Istotou spasenia, Silou viery proti strachu zo smrti. Šírme túto zvesť všade tam, kde žijeme. Nech narodený Spasiteľ a vianočná zvesť o ňom je svetlom v temnotách nášho života, aby tak rástla medzi ľuďmi dobrej vôle sláva Božia. Vtedy budeme dôkazom o tom, že sa Kristus nenarodil nadarmo, ale Jeho misia lásky splnila svoj účel. Boh prichádza ako svetlo do tmy nášho strachu, bolesti a poddajnosti. Prichádza do tmy, ktorú vytvárame, tolerujeme a znášame v presvedčení, že tak to musí byť. Boh tmu nepokladá za moc, pred ktorou je nutné kapitulovať. Volá nás, aby sme z nej vystúpili. Ostávať v nej vtedy, keď viem o svetle, ostávať v tme, keď poznám moc svetla, je súdom, ktorý vyslovujeme nad sebou samým.
Čo toto radostné posolstvo pre nás znamená veľmi dobre vysvetlil reformátor Dr. M. Luther: „pre nás by nemalo byť v Písme svätom nič radostnejšie, ako toto: Kristus sa narodil. Čo je iná radosť v porovnaní s touto radosťou? Zlato, priatelia, moc, česť, atď. nemôžu nás potešiť, ako radostné posolstvo, že Kristus sa stal človekom… Keď Mária porodila dieťa, nikto si to nevšimol, svet nevedel o tom. Preto anjel z neba káže o tom: Ajhľa, zvestujem vám veľkú radosť…“ Kľúčovým slovom je: vám. Vianoce začnú mať zmysel vtedy, keď pochopíme a uveríme, že pre nás, kvôli nám sa Pán Ježiš narodil, ponížil sa, vzdal sa slávy a vzal na seba podobu malého dieťaťa, aby sa stal našim – mojim Spasiteľom. Prišiel ku všetkým nám. Všetci sme totiž zhrešili a nemáme slávy Božej. Prichádza, aby odstránil to, čo nás oddeľuje od Neho – nášho Boha. Hriech spáchaný v raji je Ním odpustený. Záchrana v diele Kristovom nám dáva chuť do života. Chceme, aby Jeho príchod pre náš život neznamenal len okamih prechádzajúcej záchranky, čo sa prejaví len vonkajším chaosom v obchodoch a nervozitou v rodinách z prichádzajúcich sviatkov. Ale aby naše srdce v skutočnosti precitlo a pochopilo ku komu je Kristus naozaj poslaný. Nie k inému, ale ku mne. K mojím problémom, k mojím chorobám, k mojím starostiam.
Otvorme náruč, vystrime prázdne ruky, vedomí si svojej nečistoty, nechcime v nej zahynúť. Chceme byť vyslobodení z rôzneho otroctva hriechu. Skrz-naskrz presiaknime radosťou. Radosťou zo zvesti o novom živote a spasení v Pánovi Ježišovi. Radujme sa, lebo Pán Ježiš sám skutočne zaplatil tú najvyššiu cenu, aby sme mohli byť obdarovaní. Jeho príchod v podobe dieťaťa na túto zem bol skutočným príchodom Božieho Syna, ktorý nachádzal a nachádza ešte aj dnes tých, ktorí sú odkázaní na ten Jeho dar. Veď, čo na tomto svete nahradí obeť Pána Ježiša? Ktorá iná preliata krv platila za moje hriechy? Je možné viac milovať, je možné viac darovať, než čo On daroval mne? Jeho dar zatieni všetky ľudské dary, všetky chabé ľudské pokusy lásky. Len On a Jeho dar s Ním. Pravé bohatstvo v každej dobe!
Ježiš prišiel na svet, slávny Boží Syn sa stal človekom, aby nás ľudí znovu naučil byť ľuďmi. Je bezbranný, ako malé, krehké dieťa, a predsa sa pred Ním klaňajú ľudia. Skloňme sa aj my pred Jeho mocou lásky. Dovoľme láske, aby ovládla naše vnútro. Božia láska nie je slabošská a sentimentálna, ale múdra a tvorivá. Až keď toto pochopíme a Božej múdrej, tvorivej, vychovávajúcej láske dovolíme, aby sa uplatnila v našom živote – až vtedy budú naše Vianoce opravdivé. Vtedy naše Vianoce budú mať nielen peknú fasádu, lesk a slávu v podobe vyzdobených príbytkov a stromčekov, ale budú naplnené aj vnútornou krásou, poriadkom v našich srdciach a vzťahoch. Prajeme vám všetkým, aby ste prežili sviatky krásne navonok i vnútorne vo svojich rodinných vzťahoch a v úprimnom vzťahu k Pánovi Ježišovi.
Pokoj Vám!!
Slovak