Radujme sa, lebo Pán je blízko

Radujme sa, lebo Pán je blízko

    Radujme sa, lebo Pán je blízko!

F 4, 4 – 7:

“Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujte sa! (5) Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! (6) o nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všektých svojich modlitbách a prosbách. (7) A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježiši” Amen

      Bohumilí kresťania!

      Advent vrcholí. Už (po)zajtra opäť zaspievame: “Čas radosti, veselosti, nastal požehnaný…”. (ESP 41,1) Ale už aj dnes, v štvrtú adventnú nedeľu zneje v cirkvi výzva apoštola Pavla:” Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujte sa!”. V tomto súvise sa môže v našej mysli vynoriť otázka: Sme my kresťania ľudia, ktorí vždy majú  počúvať nejaké príkazy a povely? Sme ako cirkev podobní “ruskému parlamentu”, o ktorom panuje rozšírený názor, že v ňom prebieha hlasovanie “ako na páku”, teda na povel najmocnejšieho muža krajiny? Je to v cirkvi tak, že ona raz povie: je čas pôstu a smútku, tak smúťme a postime sa – a inokedy čas všeobecnej radosti, keď sa máme radovať všetci bez rozdielu? Lebo je isté, že aj cez tieto Vianoce, tak ako aj cez všetky predchádzajúce, bude medzi nami veľa ľudí a rodín smutných, plačúcich a žalostiacich. 

       V tomto predvianočnom období sa našej krajine stali mnohé vážne havárie so smrteľnými následkami. Mnohé zbytočné tragédie v mestách i dedinách priniesli bolestné rozlúčky i veľké materiálne škody, ktoré sa iba pomaly budú hojiť a odstraňovať. Mnohí ľudia vážne ochoreli a sú odkázaní na nemocničnú opateru, alebo na samotu v rôzych typoch domovov sociálnej starostlivosti, ale aj v domoch a bytoch vlastných. Možno sú rodiny, ktorá sa v poslednom období rozpadli, manželia, ktorí sa rozviedli, alebo takí, ktorí prišli o prácu, či rôzne iné ťažkosti zasiahli do ich života. Akokoľvek všade zneje prianie: Šťastné a veselé…vieme, že nie všade také Vianoce naozaj budú. Nezabudnime zahrnúť do našich modlitieb všetkých trpiacich a plačúcich…

     Cirkev výberom tohoto liturgického, alebo kázňového textu akoby sa pridávala k všeobecne očakávanej radosti a dáva znieť výzve k radosti: “Radujte sa…! Opakujem: radujte sa! Otázky a otázniky ktoré sa vynárajú v našich mysliach existovali zrejme už u filipských kresťanov a na ne odpovedá slovo apoštola Pavla, ktoré je inšpirované Duchom Svätým. Nie je to teda žiaden povrchný príkaz, alebo výzva s akou by sme sa mohli stretnúť aj kdekoľvek vo svete. Pavel totiž kladie dôraz na slová: Radujte sa – v Pánu! 

     Myslí samozrejme na Pána Ježiša Krista. Ukazuje na Toho, ktorý prišiel v plnosti a vykonal dielo zmierenia. Na Toho, ktorý nám “otvoril nebo” tým, že nám ponúkol zmierenie s Otcom nebeským. Odpustil nám naše hriechy a stal sa pôvodcom nášho spasenia. Tento dar nám nikto a nič nemôže vziať a je jedinečným potešením pre všetkých v Neho veriacich. Nádej, ktorú nám ponúkol je  jedinečná. Týka sa aj tých ľudí, ktorých sme v úvode spomenuli ako takých, ktorí zdanlivo nemajú dôvod na radosť. Ktorí by bez Krista Pána a Jeho diela nemali potešenie, nádej na zmenu, nádej na zahojenie rán a bolestí srdca. Vianoce totiž nie sú prioritne o zvesti, že “príde Ježiško s darčekmi”, ale o príchode Ježiša, Syna Božieho, s darom viery, lásky a nádeje na život večný. 

     V našom texte počujeme aj ďalšie slovo, ktoré dnešná doba má tendenciu vyprázdniť a zmeniť jeho obsah. To slovo znie: dobrotivosť. Apoštol hovorí: ”Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom”. Je isté, že najmä rozhlasové a televízne zprávy sú a budú plné informácií o rozličnej “dobrotivosti” rôznych ľudí. Lebo – iste, Vianoce prebúdzajú v ľuďoch aspoň kúsok citu a humanity, na ktorú sa v obyčajných dňoch roka nemyslí, alebo zabúda. Tí, čo majú dosah a prístup do médií, vynaložia veľa úsilia a prostriedkov, aby sa práve o ich dobrotivosti hovorilo. Konajú tak, aby ich čím viacerí videli a ich aj chválili. Mnohí konajú presne naopak, ako hovorí Ježiš: “Keď dávaš dar (almužnu), nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, aby tvoj dar (almužna) zostala v skrytosti, a Tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe” (Mt 6,3) Tí, ktorí sa nedostanú do veľkých masmédií, natočia aspoň súkromné video, a zverejnia ho, aby čím viacerí videli čo veľké sa odohralo v ich blízkosti a ich zásluhou. Tomuto aktuálnemu “návalu” dobročinnosti kresťania iba ťažko môžu unikúť. Nie že by sa dobročinnosť nemala diať – ale apoštolova výzva je o celoživotnom postoji veriacich a nie o kampani, alebo dokonca iba o premyslenej reklame. Či nemáme právo čakať na pochvalu a odmenu? Apoštol hovorí: áno – ale od Pána. Preto dokladá: “Pán blízko!” U Neho a od Neho je naša odmena a pochvala. O nej vieme, že zazneje z Jeho úst: “Správne a dobre verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána”. V živote skutočne platí: Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté!

      Je tu aj druhý dôsledok toho, že Pánov príchod sa približuje. 

Príprava sviatkov znamená aj mnoho všelijakých úloh a starostí pre otcov a matky, aby všetci boli spokojní. Neraz prinášajú sviatky aj zvýšený nápor na rodinný rozpočet a možno sú niektorí rodičia smutní a podráždení z toho, že si nemôžu dovoliť to, čo vidia v reklamách a na obrazovkách, alebo u solvetnejších susedov. Pavel pripomína Pánovu blízkosť, aby ukázal na Jeho blízku pomoc. Nemusí nutne spočívať v naplnení všetkých želaní a prianí. Deti často píšu Ježiškovi – a ich zoznam darčekov je neraz tak veľmi dlhý, že robí rodičom vrásky na čele. 

       Apoštol však hovorí: “O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách”. Ak našu ustarostenosť zveríme Pánovi, môže nás niekedy prekvapiť a potešiť nečakným darom, alebo môže naše čelá vyhladiť poznaním, že mnohé z toho, čo je v listoch Ježiškovi – deti v skutočnosti nepotrebujú, aby boli šťastné a spokojné. A to isté platí aj o nás dospelých. “Za všetko ďakujme” – za to, čo máme, a aj za to, že to, čo nemáme, ani nepotrebujeme. Za to, že sme oslobodení od slova: mať, slovom: byť!

    To, čo sa v skutočnosti nedá kúpiť za peniaze a je pritom pre nás veľkým darom, je dar pokoja od Boha. Preto apoštol svedčí: “A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježiši”. 

      Toto je totiž trvalá ponuka Vianoc. Ponuka pokoja, aby sme sa vpravde radovali. Vôbec nemusí ísť o nejakú šou, alebo bláznivú radosť vystavovanú na obdiv. Ide o pokoj do všetkých ľudských sŕdc a duši. Aj tých ubolených a smútiacih, aj tých ustarostených, alebo v niečom sklamaných. Preto sa už dnes tešme na chvíľu, keď budeme znovu počuť nebeskú zvesť evanjelia: “Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”. Pán Ježiš je blízko, klope na dvere našich sŕdc, aby vtedy, keď je vierou prijatý, všetkých nás potešil a naplnil pokojom a blahoslavenstvom časným i večným . Amen

        4.adventná nedeľa (01)       Senica  2019          Ľubomír Batka st.

Komentovať