Poďakovanie za úrody zeme
Lk 17, 11-19:
“Keď sa Ježiš uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. (12) Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka (13) s pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! (14) Keď ich videl, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. (15) Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; (16) padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. (17) Odpovedajúc Ježiš riekol: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? (18) Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! (19) I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila”. Amen
Bohumilí kresťania!
„Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti“ (Ž 145,15-16).To je refrén dnešnej nedele, refrén našej spoločnej vďaky voči Pánu Bohu za Jeho starostlivosť o nás. V nedeľu Poďakovania za úrody zeme, ktorú svätíme, na prvom mieste stojí vďaka nás kresťanov za telesné dary, telesné dobrodenia a telesné požehnanie. Pritom však ani na okamih nezabúdame na to, že najväčším darom Božím pre človeka je život v plnosti, život nielen časný, ale život večný. Preto v obľúbenej piesni: “Chvála Tebe, Bože náš”… spievame: „Za náš poklad najvyšší, Tvoju lásku stelesnenú, daný v Kristu Ježiši, k životu a vykúpeniu, chvála, chvála, chvála Ti, Darca v daroch bohatý“ (ES 343,6).
Dary telesné ktoré nám boli požehnané, sú z tej istej láskavej ruky, z ktorej je i náš život. Život je vždy len zo živého. Spolu s naším reformátorom M.Lutherom vyznávame, že Pán Boh:…”mi dal telo i dušu, oči, uši i všetky údy, – rozum i všetky zmysly a doteraz ich zachováva. A k tomu nám na každý deň hojne dáva pokrm i nápoj“…Ale aj mnohoinýchdôležitýchdarov:” Dom, dvor, manžela – manželku i deti, pole, dobytok a rozličný majetok so všetkými potrebami života i ochranu pred každým nebezpečenstvom”…
Milí bratia a sestry,
prejavom našej dôvery v Božiu starostlivosť a lásku, že toto všetko nám i všetkým ľuďom dáva a ponúka Hospodin, je dobrorečenie a vďakyvzdanie. Tak, ako v rodinnom živote a v živote ľudí, ktorí chcú byť voči sebe priateľskí, vľúdni, dôveryhodní a slušní, platí, že používajú úplne prirodzene slovo: prosím a ďakujem, to isté platí aj v náboženskom prejave kresťana voči Darcovi všetkých dobrých darov. Tie slovíčka: prosím a ďakujem, zrejme už nie sú celkom samozrejmé v našej dobe.
Dokladom toho, že mnohí tieto slová už zrejme nepoužívajú a tým menej ich dokážu naučiť aj svoje deti. V Prahe vyvolalo prekvapenie a údiv novinárov, keď otec nášho úspešného slovenského hokejistu Zdena Cháru povedal o výchove svojho syna: “Naučil som ho dve slová: prosím a ďakujem”. Ak to novinárov zaujalo najviac, svedčí to o tom, že mnohí ľudia tieto slová už zrejme nepoužívajú ani vo vzťahoch v rodine a tým menej vo vzťahu k Pánu Bohu, ako nášmu Stvoriteľovi a nebeskému Otcovi.
Pán Ježiš v modlitbe všetkých modlitieb, naučil učeníkov a učeníci potom aj nás vysloviť v poradí 4. prosbu: “Chlieb náš každodenný, daj nám dnes“. Kto sa modlí Otčenáš, ten sa v dôvereobracia na nebeského Otca a v dôvere prosí aj o telesné dary a požehnanie.Aj v prenikavej modlitbe, známej litánii Karola Kuzmányho k závierke roka je aj takáto prosba: “…Za príhodné počasie a úrody zeme -prosíme Ťa Hospodine!“
Podobne prosiť nás učia mnohé Žalmy, ale aj viaceré piesne v našom ES.
Prosby sú prejavom dôvery v Božie zasľúbenia, ako ich poznáme už zo SZ. K známym patrí zasľúbenie patriarchovi Noachovi a jeho potomstvu po potope:“Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ni žatva, chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú. (1 M 8,27)
Známe je aj slovo Kristovo, ktorým lieči našu prílišnú ustarostenosť o to, čo budeme jesť, piť, čím sa budeme odievať, keď hovorí: “Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najpr kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané“. (Mt 6,33-34)
Každý, kto Pána Boha prosí a jemu sa zveruje, ten má potom Pánu Bohu aj ďakovať. Naše dnešné poďakovanie je teda dôsledkom našich prosieb súkromných i spoločných. Aj v tomto roku bolo nám dané mnoho od Pána Boha, bolo nám aj pridané a “dané aj pre každý dobrý skutok” – pre schopnosť dobročinnosti voči blížnym. Ako vyznáva Žalmista, tak aj my spoločne:„Rozsypal, dal chudobným, Jeho spravodlivosť trvá na veky!
(Ž 112.9)
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš nám ukázal, ako koná a pokračuje sám Boh k nám, hriešnym ľuďom.V dnešnom evanjeliu sme počuliprosbu desiatich núdznych ľudí. Spoločne, ako jeden muž volajú k Ježišovi, ako Učiteľovi, ktorý konal divy a ktorý uzdravoval: „Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami!“ (v.13)
Išlo o ľudí, ktorí pre svoje malomocenstvo museli žiť izolovane od ostaných, aby ich nenakazili. Izolovaní boli od rodín aj od chrámu, poťažne od synagogy, čiže od bohoslužby. Tak bol ich vzťah k Pánu Bohu narušený.
Vieme a máme skúsenosť, že stav choroby, nemoce, alebo krajnej núdze sa môže stať veľkou skúškou viery. Neraz vedie až k vzbure voči Bohu, alebo k pochybnostiam vo viere. Známy je postoj Jóbovej manželky v utrpení: „Rúhaj sa Bohu a zomri“! (Jób 2,9) Spravidla však človek hľadá pomoc na všetkých stranách. Ak cíti ohrozenie života, vtedy prosí a obracia sa i tam, kde by sa inak ani nepozrel. Samaritán, spomínaný v našom texte by pravdepodobne so Židmi vôbec nekomunikoval a teda ani s Ježišom. Ale platilo to aj opačne. Ani Židia sa so Samaritánmi nestýkali. Tu ich však spojil spoločný údel – choroba, ktorá im vzala nielen zdravie, ale aj vlastné rodiny. Pán Ježiš ich však vypočul. Neodmietol ich a vyliečil ich svojou mocou bez toho, aby sa ich osobne dotkol. Aby sa verejne potvrdilo, že boli uzdravení, povedal im:“ Choďte a ukážte sa kňazom!“
(v.14) A oni išli vo viere, že budú uzdravení. Vedeli, že kňazi ich mohli vyhlásiť za uzdravených a potom aj prijať do spoločenstva z ktorého boli vyradení. Už cestou sa ukázalo, že boli uzdravení. (v.14 b)
Dostali teda od Ježiša významný dar. Zdravie a s ním možnosť návratu k rodinám. Po udelení daru zdravia a života Pán Ježiš právom očakával ich vďaku. Očakával totiž návrat k Nemu, ako takému, ktorý dokázal, že je celkom evidentne Darcom. Ale nestalo sa tak. Dary boli vzaté, prijaté, ale vrátil sa iba jeden, aj to cudzinec – Samaritán.
„Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati?“ – hovorí Ježiš a dokladá: „Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec“.(v.18) Tu Pán Ježiš jasne naznačuje, že prosba i vďaka voči Bohu sa od Jeho príchodu uskutočňuje cez Neho. Cez Neho možno prísť k Bohu s každou prosbu i dobrorečením. Cez Krista možno osláviť Toho, ktorý je najvyšším Darcom.
Dary polí aj v tomto roku prijalo mnoho ľudí, ale mnohí Ježiša neoslavujú. Nevracajú sa k Nemu. Úrody zeme, aj dar zdravia, aj rodinné požehnanie a mnoho iných telesných darov dostali, pretože Pán Boh nám dáva mnoho aj bez nášho modlenia. Áno, dokonca ich dáva aj zjavným hriešnikom a zlým ľuďom. Toto všetko, totiž telesné a časné dary dal a dáva Pán Boh každodenne všetkým.
Dnes, aj my, milí bratia a sestry, chceme Pánu Bohu ďakovať nielen za požehnanie úrod zeme, ale všetky telesné dary. Keď tak robíme v mene Ježiša Krista, keď sa pri našom obdarovaní a poďakovaní vraciame k Ježišovi a Mu dobrorečíme, odchádzame skutočne obdarovaní v plnosti. Vtedy totiž aj my- skrze vieru v Neho môžme odísť domov omilostení a ospravedlnení. Preto je po prijatí telesných darov dôležitý návrat k Ježišovým nohám, dnes k Jeho stolu, kde nás chce sýtiť “chlebom života” k životu večnému.
Bratia a sestry!
Pri vďake a viere uzdraveného Samaritána vidíme, prečo je dôležité, aby sme sa vrátili a ďakovali za všetko pri nohách Pánových. Ježiš je Ten, ktorý je “cesta, pravda i život” a má pre nás viac, ako rozdal. Skrze Neho dáva nám Otec “milosť nad milosť”! Dáva nám viac, ako prosiť vieme, alebo dokážeme. Ak ďakujeme Ježišovi, On nám pridáva k telesným darom aj dary duchovné. Práve to poďakovanie prinieslo Samaritánovi dar tej najvyššej ceny! Odpustenie hriechov, milosť a záchranu pre nebo a večný život! „Choď, tvoja viera ťa zachránila“ – hovorí mu Pán Ježiš! (v.19)
V tomto dare má jeho vďaka a viera jedinečnú odmenu a dôsledok: -záchranu, spásu.“Tvoja viera ťa zachránila”. Toto je však ponuka pre každého z nás: ponuka života večného a spasenia. Večný život nám pokrm a nápoj pochádzajúci z pôdy a nebeskej vlahy nikdy nezabezpečí. Ak ho chceme mať a dosiahnuť, musíme siahnuť po inom chlebe, po inej vode a po inom víne. Po Tom, ktorý povedal o sebe: „Ja som chlieb života, Ja som sveto sveta, Ja som živá voda“. Preto nám dáva seba, svoj život a tak svoju záchranu. Sýti nás svojím telom ako pravým pokrmom a občerstvuje svojou krvou, ako pravým nápojom ktorý nám skúži k životu večnému!
Bratia a sestry!
Takto ďakujme za úrody zeme aj my. Ako kresťania neďakujeme „matke zemi“, ani ľuďom, ani nie sebe a našej práci a úsiliu, ale Tomu, ktorý sa obetoval za nás a za naše hriechy a získal nám tie najvyššie dary: odpustenie hriechov, tela z mŕtych vzkriesenie a život večný. To je viac, ako si vieme vyprosiť, alebo zaslúžiť. S vďakou za úrody zeme a telesné obdarovanie od Pána Ježiša Krista môžeme pri Pánovom stole prijať aj dar večného života, dar spasenie. Jeho uistenie: “Vstaň a choď, tvoja viera ťa zachránila“. Toje trvalá ponuka pri“Jeho nohách”, pri Jeho stole a v Jeho svätej Večeri. (v.19).Z Božej milosti sa pre nás“Slovo stalo telom”, ale aj “chlebom života večného”. Amen.
Sobotište a Rovensko – 20.nedeľa po sv.Tr. 2010 – Vďakyvzdanie – Ľ.Batka st.
Slovak