Kajúca

Kajúca

(Dušan Miko)

Hriešni sme, Bože,

Ty však máš nás rád,

hoc často nevieme Ti

srdce svoje odovzdať.

 

Vzhliadaš na naše poklesky,

vedomé hriechy – viny,

možno niekedy nechceme,

bys’ videl naše prečiny.

 

Dnes v srdca tichosti

kľakneme si pred oltár,

na to miesto pokánia,

pred Tvoju Božiu tvár.

 

Tam úľava príde,

do duše sa rozhostí,

vieme, že dáš nám kus

zo svojej milosti.

 

Kľačiac tam ticho,

v mysli nám vanie,

že napriek prehreškom

máš pre nás zmilovanie.

 

V duchu znie istota,

Bože, Tys’ jediný,

kto napriek všetkému

odpúšťa nám viny.

 

Prosíme o odpustenie,

vrúcne sa kajáme,

keď Kristovo telo a krv

z lásky a dobroty prijímať máme.

 

My Ti, Bože, sľúbime, že verní budeme,

a keď v živote občas zblúdime

a v zhone dní na Teba pozabudneme,

tak znova pred oltár kľaknúť si prídeme

a pred Tvojou tvárou kajať sa budeme.

 

Komentovať