Mučeníka Štefana
Ísť s Tebou, Kriste,
i kríž niesť značí
a cítiť radosť
i v slzách, v plači…
Ach, Pane, popraj
nám taj ten poznať
v pokoji žiť a
radostne skonať. Amen (MR)
Mt 1O, 28: “A nebojte sa tých, ktorí mordujú telo, ale dušu nemôžu zamordovať – radšej sa bojte Toho, ktorý ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle“. Amen.
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Z vianočného evanjelia, ktoré znelo nad svetom včera, v prvú slávnosť vianočnú, zostalo pre dnešný 2.sviatok vianočný, jedno dôležité slovo: Nebojte sa! Na betlehemských poliach hovoril anjel preľaknutým pastierom : Nebojte sa… a chcel upriamiť ich pozornosť na narodeného Spasiteľa Krista Pána.
V dnešný 2.sviatok vianočný sa sám Pán Ježiš prihovára svojim nasledovníkom, vyznavačom a svedkom rovnakým slovom a rovnakou výzvou: Nebojte sa! Prvá slávnosť vianočná je slávnosťou Božieho narodenia, druhá slávnosť hovorí o dôsledkoch prijatia Božieho Syna vierou, a súčasne o odchode diakona Štefana z tejto zeme a jeho prechode do neba, keď sa predtým v jeho srdci „zrodil„ Ježiš, Pán.
Skoro by sa nám žiadalo povedať: tak toto sa nemalo stať – a keď sa to už stalo – nemalo by sa to pripomínať – a keď to už Cirkev hovorí, nemalo by sa to hovoriť práve na Vianoce. Skoro by sme povedali slovníkom dnešnej doby: tak toto je slabá reklama pre nebo!
Dnes je pred nami jeden z tých, ktorý Krista Pána prijali a ohlasovaná „veľká radosť“ sa pomerne skoro zmenila na „žalosť“. Na osočovanie, prenasledovanie a nakoniec aj na kameňovanie a vraždu verného služobníka prvotného cirkevného zboru v Jeruzaleme. Štefan v podstate robil to, čo napr. dnes očakáva Pán Cirkvi, Ježiš Kristus aj od nás. Slúžil ľuďom v láske, obetoval sa pre iných. Miloval Pána Krista a plný Ducha Svätého svedčil o Ňom ako o Spasiteľovi ktorý prišiel, aby nás zachránil pre večný život.
Jeho služba diakona, obsluhovanie vdov pri stoloch, bola rôznymi skutkami a akciami ku ktorým sa mnohí vzopli napodobnená aj v našom okolí. Iní iba verejnou mienkou „boli prinútení“ pred Vianocami vykonať nieoč aj pre blížnych. Mnohí riešili otázku: Ako čo najlepšie poslúžiť blížnym? Ako sa obetovať? Niektorí sa tak dokázali iba ku svojim blízkym, mnohí aj v širšom kruhu a spoločenstve.
Svedecvto Písma svätého nezakrýva ani v najmenšom skutočnosť, že život tých, ktorí prijali Krista Pána, ktorí Ho v tomto svete nasledujú, ktorí Ho chvália a vzývajú Jeho meno, je často podobný údelu samotného Majstra. Veď On povedal:“ Keď prenasledovali mňa – budú aj vás… Keď majstra domu nazývali Belzebubom, o čo skôr jeho domácich….Pán Ježiš preto hovorí svojim nasledovníkom: “Ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a prostí ako holubice“. A na dôvažok dodáva: „A všetci budú vás nenávidieť pre moje meno – ale kto vytrvá do konca, bude spasený“.
Keď tajomná, tichá a svätá noc v Betleheme skončila, svitlo ráno a nový deň priblížil rozhodnutie kráľa Herodesa: Odstrániť nového Kráľa – Kráľa lásky! Tak prišli dni úteku do Egypta aj deň vraždy betlehemských nemluvniat…Tento svet neprijal Ježiša Krista úplne a bezo zbytku – skôr opak je pravdou. „Ale tí, čo Ho prijali a stali sa Božími deťmi“. Verím, že patríme k nim.
Lenže – nie sme hneď v nebi…Neboli tam hneď kresťania ani v čase vlády kráľa Herodesa. Ani my, ktorí sme uverili nie sme hneď a okamžite v nebi. Sme na ceste. Sme v službe Betlehemskému Dieťaťu a preto sme ako občania Božieho kráľovstva tak trochu cudzincami pre okolitý svet. A s touto sktočnosťoou musíme počítať. Do tejto skutočnosti teda Pán Ježiš sám hovorí: Nebojte sa…“Nebojte sa tých ktorí mordujú telo, ale dušu nemôžu zamordovať“ . Ktorí – v najkrajnejšom prípade, ak na to majú moc, prostriedky a aj zlý úmysel – môžu aj vás – nielen vysmievať, ale aj kameňovať! Aj utláčať, alebo oberať o právo byť rovnocennými občami. Vždy sú vo svete aj takí, ktorí hovoria a konajú podobne ako tí spomínaní v dobe Štefanovej. Vždy sú tu:“ ľudia rovní a rovnejší“…Ani počas tohotoročných sviatkov nie všetci uverili v Pána a prijali evanjelium.
Narodenie Pána Ježiša „v nás“, naša ochota prijať Jeho dar spásy, milosti, lásky a odpustenie hriechov neznamená, že nás za to bude mať každý rád! Hriešny svet má svoje vlastné celebrity, svojich hrdinov, svoje cesty a svoj spôsob slávy…Preto nás chce Pán Ježiš povzbudiť! Posilniť! Potešiť a oduševniť, aby sme v strachu pre zlými ľuďmi necúvli, nevzdali sa viery, lásky, služby a nádeje na večný život! Preto hovorí už nie iba anjel, ale sám Pán: „Nebojte sa tých, ktorí mordujú telo, ale dušu nemôžu zamordovať – radšej sa bojte Toho,ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle“. Tento a podobné výroky Pána Ježiša nerušia to prvé, čo sme ako Boží oznam a sľub počuli! Spasiteľ, Záchranca sa nám skutočne narodil! Vykupiteľ skutočne prišiel na svet. Je tu Ten, čo zachraňuje a dáva večný život, i keď my “ cez mnohé súženia musíme vojsť do kráľovstva nebeského“!
Milí bratia a sestry!
Slová Pána Ježiša sú slovami na našu cestu návratu do všedných dní, ktoré už zajtrajším dňom prichádzajú. Sú slovami na cestu z kruhu rodinného spoločenstva do rôznych povolaní, prác, služby, do rôznych vzťahov a návratu do kolektívov po dňoch sviatočných. Tu všade, nielen v našich rodinách a v kruhu najbližších, sa budeme mať možnosť dokázať ako tí, čo slávili naozaj radostne a pravdivo narodenie Záchrancu a Darcu života večného. Nezľaknime sa nikoho a ničoho. Ani otvorených, ani skrytých nepriateľov.
Vďaka Pánu Bohu, nie sme v situácii, že by nám išlo priamo o život.
O stratu „hrdla, cti a statkov „- i keď nie sme a nebudeme ako kresťania ani v závetrí, ani na výslní! To ani nechcime, ani nečakajme. Ale nebojme sa! Nikoho a ničoho, lebo Pán a Jeho milosť a moc bude s nami.
Bojme sa iba duchovnej smrti a smrti večnej, ktorá je hrozbou pre každú duchovnú ospalosť, alebo pre každý iškariotizmus. Bojme sa iba „Toho, ktorý dušu aj telo môže zahubiť v pekle“.
Pán Ježiš Kristus nám však dáva aj dnes svoje slovo, svoje odpustenie i svoje telo a krv ako pravý pokrm a nápoj k životu večnému vo svojej Svätej Večeri. Chce byť s nami, aby sme aj my boli vždy s Ním. To, čo On pre nás získal stále platí a trvá: – totiž skutočnosť, že nám otvoril dvere neba a bránu raja.
Povzbuďme sa aj príkladom Štefanovým a jeho mučeníckou smrťou. Aj jeho krv sa stala semenom mnohých nových kresťanov. Dodnes je žiarivým a burcujúcim príkladom k odvahe viery a k službe lásky v prospech iných. O Štefanovom konečnom údele nepochybujme. Videl „nebesá otvorené a Ježiša stáť na pravici Božej“. Jeho modlitba bola vypočutá:“Pane, Ježiši, príjmi môho ducha – a im nepočítaj tento hriech“. Každý martýr – mučeník pre Krista sa časnou smrťou narodí priamo v nebi a je ovenčený vencom víťaztva z rúk svojho Pána.
Platí to, čo spievame v našom vianočnom chorále: Nebo otvorené!
Nebo otvorené,
Sláva Bohu sláva,
prápor Kristov veje,
v svätý boj zvoláva.
Podeň si stať treba,
pod ním dosiahneme
večnú slávu neba! ( ES 49,5) Amen.
II.sv.vianočný- sviatok mučeníka Štefana – Rovensko a Sobotište 2010
Ľ.Batka st.