VODY – Mŕtve more

                    VODY –  Mŕtve more

1 M 13, 13: “Keď Lót pozdvihol oči, videl že celé Okolie jordánske až po Cóar malo hojnosť vlahy ako Hospodinov raj, ako krajina Egyptská. Bolo to prv, ako Hospodin skazil Sodomu a Gomoru. Lót si vybral celé okolie Jordánu a pobral sa na východ. Tak sa oddelili jeden od druhého. Abrám býval v Kanaánskej krajine, kdežto Lót býval v mestách jordánskeho Okolia a posunul si stany až po Sodomu. Mužovia sodomskí však boli veľmi zlí a hrešili proti Hospodinu”. 

1 M 14, 3:” Títo všetci sa spolčili v údolí siddímskom, to znamená Soľné more”  

1 M 19, 4: “Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Zavolali na Lóta povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali”.

1 M 18, 23 – 32: ” Abrám povedal: Či zahubíš s bezbožníkmi aj spravodlivého? Možno bude v meste päťdesiat spravodlivých; či ich zahubíš a neodpustíš miestu pre päťdesiat spravodlivých, ktorí sú v ňom? I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomuto miestu”. …Možno sa ich tam nájde desať. A On riekol:  Ani kvôli desiatim nezahubím”.                  

      Všetky biblické vody v podobe riek, potokov, prameňov a morí ktoré sme si z Biblie doteraz všímali, okrem vôd potopy, boli vodami života. Výnimku tvorí Mŕtve more. Má extrémne slané a fosfátmi presýtené vody v ktorých sa človek pri kúpaní pre ich hustotu nemôže ponoriť, ale ryby a iné živočíchy v ňom žiť nemôžu a ani nežijú. Preto sa aj nazýva Mŕtve more. V Biblii má však aj názov Soľné more ( 1 M 14, 3), alebo  more Aráby ( 5 M 4, 49). Arabi ho nazývajú Lótovo more. Nachádza sa v južnej časti Izraela, v hlbokom údolí, medzi moábskymi vrchmi a judskou pahorkatinou. Jeho hladina leží vo výške 427 metrov pod úrovňou Stredozemného mora a jeho najhlbšie miesto je – 433 m. More je 77 km dlhé a široké je 10 až 14 km. Na západnej strane je úzky breh ohraničený terasami, ktoré zostali z predchádzajúcich pláží. Z výnimkou niekoľkých prameňov je judské pobrežie vyprahlé a neplodné. Hlavný prítok tvorí rieka Jordán zo severu, z východu sa vlievajú do Mŕtveho mora štyri hlavné prítoky: Arnón, Zerka Main, Kerak a Zered. V lete tu dosahuje teplota až 43 st. C, takže množstvo vyparenej vody je približne rovnaké ako množstvo vody z jeho prítokov. Ročné zrážky sú okolo 50 mm, napriek tomu v posledných rokoch hladina mora postupne klesá.Koncentrovaný nános soli, magnézia, chloridov kalcia, bromidov a iných chemikálií tvorí až až 33% . Ostatné moria majú obsah soli cca 3,5%, čo spôsobuje, že voda síce nadnáša telo človeka, ale aj malé poranenie na tele veľmi štípe a kúpanie sa odporúča len asi 20 minút, pričom sa vytvára na tele silný nános soli. Ovzdušie v blízkosti mora, samotná voda a čierne bahno sú liečivé a využívajú sa ako liečebné prostriedky.

      V tejto pustatine prekvapuje, že v ústí riek a pri sladkovodných prameňoch je bujná vegetácia. Oázy okolo rieky Keraku a Zeredu ukazujú, ako mohlo byť toto územie s dostakom vlahy úrodné, takže biblickému Lótovi pripadalo ako “ Hospodinov raj, ako krajina Egyptská”. ( 1 M 13, 10)  Aj Ezechiel videl vo videní “rieku, prameniacu v Jeruzaleme, vytekajúcu z pravej strany chrámu, ktorá steká k Arábe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. Každá živá bytosť, ktorá ktorá sa hýbe tam, kde príde rieka, bude žiť” .( Ez 47,8 -9) V južnej časti mora je poloostrov, ktorý vybieha z miesta vedľa Keraku do vzdialenosti asi 3 km od protiľahlého brehu a dnes sa už objavuje suchý pás, ktorý more rozdeľuje na dve časti. Zostali tu zbytky rímskej cesty, ktorú chránila Masada, temer nedobytná pevnosť vybudovaná Makabejcami a Herodesom. Južne od tohoto poloostrova je more plytké a postupne sa stráca v slaných mokradiach. Práve v južnej časti v blízkosti mora sa nachádzali hriešne mestá Sodoma a Gomora, ktoré zničil “oheň a síra” z neba. Archeologické nálezy tu potvrdzujú staré osídlenie, ktoré bolo náhle prerušené. Soľný vrch na juhozápadnej strane zvetral do veľmi bizarných tvarov, vrátane akýchsi stĺpov, z ktorých jeden miestni Arabi nazývajú Lótova žena, s odvolaním sa na známy príbeh, keď sa pri úteku z horiacej Sodomy obzrela a premenila sa na soľný stĺp. ( 1 M 19 26)

      Biblické správy v súvise so Soľným morom pripomínajú viaceré veľmi silné a výnimočné udalosti, ktoré sa spájajú so životom Abraháma a jeho synovca Lóta. Prvá správa hovorí o tom, ako pri rozdelení pastvín Abrahám (Abram) veľkoryso ponúkol možnosť výberu mladšiemu Lótovi. Ten si prirodzne vybral tú lepšiu a prístupnejšiu oblasť a usadil sa v Sodome. Pohanské mestá Sodoma a Gomora a ich obyvateľstvo sa však vyznačovali aj hriešnym spôsobom života, ktorý vyplýval z uctievanie baálov spôsobom, v ktorom nechýbala ani sakrálna prostitúcia. Pre tento spôsob uctievania božstiev plodnosti mali takéto kulty tuhý korienok a vždy aj dosť vyznavačov. Pre vyznavačov Hospodina to bolo veľké pokušenie zkĺznutia do hriechu pohanstva. 

     Aj keď si Lót vybral svoje miesto zdanlivo výhodne, malo toto miesto aj svoje riziká v oblasti bezpečnosti. Na bohaté mestá a ich kráľov útočili neustále ich susedia a chceli si ich podrobiť a zaviazať k plateniu poplatkov. Obyvateli Sodomy a Gomory a ich králi odmietli poplatky platiť a boli za to potrestaní deportáciou do zajatia, ktorá postihla aj Lóta. Keď sa o tom dozvedel Abrahám, neváhal, spojil sa s okolitými kráľmi a útočníkov pri návrate prepadli a Lóta vyslobodil. Za poskytnutú pomoc nežiadal pre seba nič. Konal nezištne a pohanom nechcel byť ničím zaviazaný. Prijímanie odmeny od kráľov by ho zaväzovalo a zbavovalo náboženskej slobody. Vedel, že nič na svete nebolo a nie je zadarmo. Odmenu prijal iba pre svojich pohanských spolubojovníkov. Príbeh jasne svedčí o ľudskej hriešnosti. Piati králi sa spojili a koristili, vraždili a brali ľudí do zajatia, aby za nich žiadali výkupné, alebo ich jednoducho zotročili.

    Šľachetnosť Abraháma a starostlivosť o Lóta sa prejavila aj v duchovnej pomoci. Keď sa dozvedel od Božích poslov o Božom zámere zničiť hriešne mestá, prosil Hospodina, aby s hriešnikmi nezahynuli aj “spravodliví”. “Ak sa v mestách nájde aspoň päťdesia spravodlivých, neznič ich….”. Hospodin to sľúbil. Ale Abrahám si uvedomoval veľkosť hriechu a preto ďalej “rokoval” s Pánom Bohom: “Ak bude spravodlivých štyridsať,… tridsať, potom dvadsať, alebo aspoň desať: Neznič ch ich! “. Hospodin prisľúbil že aj kvôli  desiatim spravodlivým mestá nezničí. Žiaľ, ako sa ukázalo, nenašlo sa ich ani desať. Apoštol Peter práve na základe tohoto svedectva a Abrahámovej modlitby považoval Lóta za “spravodlivého” ( 2 Pt 2, 7), čo však v biblickom kontexte neznamená bezhriešneho a svätého človeka, ale človeka Hospodinom ospravedlneného pre vieru. Aj dnes je kresťanskou úlohou prosiť za hriešny svet, aby nebol zničený nielen človek, ale ani život Božieho storenstva na zemi, napriek mnohým hriechom človeka. Apoštol Pavel pripomína: “Veď vieme, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne bolestí až dosiaľ” (R 8, 22) Iba viera, podobná viere Abrahámovej, dokáže prosiť za milosť a život pre všetkých.

     Keď Boží poslovia ohlasujúci Boží súd prišli do Sodomy, Lót a jeho rodina ich úctivo prijali. Lenže pre ich spoluobyvateľov to bola duchovná provokácia: cudzincov neprijali a ich zvesti neverili. Naopak, dožadovali sa, aby im boli vydaní, aby ich zneuctili. Podľa mienky sodomčanov a gomorčanov im práve takéto počínanie, totiž sexuálne spojenie s Božími mužmi mohlo účinne pomôcť k blahobytu. Samotný príbeh Abrahámovho synovca Lóta je známy najmä pre túto sexuálnu zápletku, ktorá nadlho dala ľuďom “inak orientovaným” meno “sodomiti” a preniesla na nich biľag veľkých hriešnikov. Podobnými hriešnikmi sú však všetci, ktorí neveria v Božiu milosť a spoliehajú sa i dnes na pochybné náboženské praktiky, ktoré sú práve starým pohanským kultom a pohanskej viere viac ako podobné.

    Napokon pri Mŕtvom mori (Soľnom, či Lótovom mori) nachádzame aj ďalší príbeh a svedectvo, o ktorom by sa dalo povedať, že by sme azda boli radšej, keby sa v Biblii radšej nespomínalo. Mnohí si myslia, že svedčiť o Bohu možno aj bez poznania pravdy a že je potrebné hovoriť, či písať iba “pekne” a o hriešnej podstate človeka a jeho hriechoch svedčiť netreba. Azda sa nepomýlim, ak poviem, že na tento biblický text ( 1 M 19, 30- 38) nekáže rád zrejme žiaden farár. Text hovorí o tom, ako sa postupne hriech vkradol aj do domácnosti a najmä do mysle Lótovej rodiny. Preto pri úteku zahynula aj Lótova žena, ktorá sa pre svoju neposlušnosť Bohu a zvedavosť pri úteku zo Sodomy premenila na “soľný stĺp”. Utiecť a opustiť Sodomu odmietli aj Lótovi zaťovia, ktorí výzvu Božích poslov považovali za žarty. ( 19, 15) 

      Keď sa napokon Lót a jeho dcéry dostali do mestečka Cóar, kde si mysleli že nájdu menej “duchovne toxické “ prostredie, ukázalo sa, čo znamená oná ľudská “spravodlivosť”, založená na ľudskom myslení a konaní. Lótove dcéry sa po záchrane rozhodli k spáchaniu krvismilstva s odôvodnením, že je potrebné zachovať potomstvo, rod verných a pobožných za každú cenu. Utvrdzovali sa v klame, že “niet muža v celej krajine”, s ktorým by spolodili potomstvo. Preto jedna po druhej opili otca vínom. Ten v opitosti podľahol pokušeniu zo strany dcér a splodil s nimi nezákonné potomstvo. Každá porodila syna. Syn staršej dcéry dostal meno Moáb a stal sa otcom Moábcov, syn mladšej dcéry dostal meno Ben Ammí a on je praotcom Amóncov. Hoci ich Židia nenávideli, Božie cesty sú nevyspytateľné a plné milosrdenstva. Moábka Rut sa neskôr vydala za betlehemčana Boáza a stala sa pramatkou kráľa Dávida. Z jeho rodu sa potom narodil Spasiteľ, Kristus Pán.           

     Krvismilstvo je však zatiaľ zákonmi zakázané azda vo všektých krajinách. Inak je to však s inými sexuálnymi vzťahmi, ktoré sa v dnešných demokratických krajinách hlásia o slobodu a rovnoprávnosť. Dnešné cirkvi im iste nedokážu zabrániť a tak sú často ľudskými parlamentami schvaľované a prijímané veľmi problematické zákonné normy. Inou otázkou je však otázka etiky a praxe samotných kresťanov a cirkví. Vplyv pohanstva a novopohanstva je silný a zvodný a záleží na každom z nás, ako sa v súčasnom marazme rozhodneme žiť a konať. Ak sa Abrahám dokázal modliť a bojovať nielen za Lóta a jeho rodinu, ale aj za sodomčanov a gomorčanov, tento spôsob aktívnej viery je príkladom aj pre nás. Azda sa tých desať spravodlivých, totiž Božiu milosť prijímajúcich a Jemu dôverujúcich predsa len nájde.

Mŕtve more, viac ako iné moria nám pripomína silu hriechu, ale aj Boží súd. More je v Písme často synonymom pre slovo smrť. Pod týmto zorným uhlom môžeme lepšie porozumieť slovu zasľúbenia zo Zjavenia Jánovho.” Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.” (Zj 21,1)

Ľubomír Batka st.

Komentovať