Pre malichernú vec (pre pokrm) „nepokaz dielo, ktoré koná Boh medzi vami.“ (Rim. 14, 20) Nech tieto slová apoštola Pavla mocne zasiahnu tých, ktorí majú pocit, že oni dávajú cirkvi správny smer a správne cirkev formujú, oni plnia učenie aj život cirkvi tým správnym obsahom, to čo oni hovoria do cirkvi, to je to jediné, dobré a správne, ich postoje, ich myslenie. Apoštol Pavel mal na mysli presvedčenie, že ten ktorý cirkev formuje a v nej koná dielo je Boh, nie ľudia. Nech by mali hocaké supernázory. Ten, kto napokon cirkev vedie, formuje a dáva jej tú správnu atmosféru, tvar a obsah je Boh. Boh to chce v cirkvi robiť. Boh to robí Kristovým slovom, ktoré v cirkvi znie. Boh to robí mocou Svätého Ducha, ktorý plní ľudské srdcia. Pavel chce povedať: tvojou jedinou úlohou je nebyť tomuto na prekážku a my sme Bohu na prekážku, kazíme Božie dielo, to nie vy smerujete cirkevný zbor, ale Boh smeruje cirkevný zbor, vy to iba kazíte. To sú vážne slová pre každého. „Snažme sa o to čo vedie k pokoju a k vzájomnému budovaniu.“(Rim. 14,19) Uvedomme si, že každý jeden z nás môže byť človekom, ktorý otvára prostredie cirkvi na to, aby v ňom Boh pôsobil, a každý jeden z nás môže byť človekom, ktorý kazí Božie dielo v cirkvi. Naše postoje, naše vyjadrenia, aktivity, naše slovné prejavy, kdekoľvek sa s nimi prezentujeme, kde sa akokoľvek vyjadríme, niekoho zraníme, zdeptáme, odsúdime, povieme hlúpu vec – sme na prekážku Božiemu dielu. Platí Pavlovo: nepokaz Božie dielo všade tam, kde sme a čím sme; vo svojej rodine, v prostredí kolegov v práci, v cirkevnom zbore, na ulici, medzi priateľmi nestavajme sa ako prekážka Božiemu dielu. Boh chce pôsobiť a my mu to dovoľme.
Nestáva sa nám, že keď sa nám začne dariť všetko to, v čo dúfame neotočíme sa Bohu chrbtom, akoby sme Ho viac nepotrebovali, nechceli Ho a ignorovali Ho? Sme pevní vo svojich rozhodnutiach a záväzkoch? Práve, keď stojíme tvárou v tvár pred zmenou, pred obrátením, ktoré nám je dané, ale my sa radšej stiahneme a odídeme do svojich zaužívaných a komfortných zón? Neodskočili sme v tej najnevhodnejšej chvíli? Zradili sme ľudí, ktorí to od nás najmenej čakali? Nie sme ľudia, ktorí mnohokrát zrádzajú Boha? Necúvame, keď to pre nás začína byť ťažké a riskantné? Nestanú sa nám povinnosti, ktorými sme chceli slúžiť nepohodlné? Dokážeme priniesť obeť za svoje rozhodnutie? Vôbec nič sa nezmenilo. Víťazom je ten, kto dokáže rýchlejšie a jednoznačnejšie (z)manipulovať verejnú mienku a prispôsobiť ju podľa vlastnej potreby a vlastné ciele. Má to úspech! Ale obávajme sa toho! Pretože akonáhle potiahneme za sebou ľudí a tešíme sa z toho, že ľudia zdieľajú s nami to, čo si myslíme my, a tí ľudia robia to, čo sme my presvedčení, že je dôležité, tak budeme súdení za to! Nielen za seba a svoj hriech, ale aj za každého „maličkého“, ktorému sme dali dostatočné množstvo argumentov na to, aby svoje úprimné <hosana> zmenil na radikálne <ukrižuj>. Apelujme na všetkých vodcov – strážte si svoje poslanie a nemanipulujte dav, pretože toto je veľmi nebezpečné. To vedie k neposlušnosti a k neľudskosti, k videniu len samého seba, k vlastnému prospechu. Tak sa človek nechá od Boha oddeliť a napokon sa Ho už len bojí, už od Neho iba uteká, iba sa vyhovára na okolnosti a vinu, ktorú neznesie, posúva na iného. Zmôže sa len na výčitky a hľadanie vinníkov a ich obviňovanie. Chce byť pred Bohom dobrý. Toto v dejinách nikdy nedopadlo dobre. Svätý Pán Boh sa nikdy nezmieri s tým, aby bolo Jeho stvorenstvo zotročené, pokrivené, zmanipulované a poslušné tými, ktorí sa len vyhlasujú za strážcov zákona, mravnosti a viery.
Pokoj Vám!!
Slovak