Priblížil sa príchod Pánov

                                                       Príchod Pánov sa priblížil

Jk 5, 1-8:“ A vy, boháči, plačte, bedákajte nad svojimi biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a šatstvo zmoľavelo,  vaše striebro a zlato zhrdzavelo, a ich hrdza bude svedectvom proti vám a zožerie vám telá ako oheň!  Nazhromaždili ste si bohatstva v – posledné dni!  Ajhľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí, a krik žencov došiel k ušiam Pána zástupov! Hýrili ste na zemi,  a hodovali, vytučili ste si srdcia, ako v deň zabíjačky! Súdili a vraždili ste  spravodlivého, – neprotiví sa vám! Tak buďte , bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlive ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. Aj vy buďte  trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo priblížil sa príchod Pánov! „ Amen

            

            Bratia a sestry v Pánu!

            

      Advent Pána Ježiša Krista znamená pre nás príchod Spasiteľa , Záchrancu, ale súčasne znamená aj príchod Sudcu. Obrazom tejto zvesti môže byť pre nás a naše deti napr. mikulášska tradícia. Pravda nie v podaní bičujúcej reklamy, kde je postava Mikuláša zdegradovaná na príchod „dedov Mrázov“, alebo „Santa Klausov“ v červených kabátoch a čapiciach. Mám na mysli skôr postavu biskupa Mikuláša, ktorý predstavuje toho, ktorý obdarováva a prináša radosť, ale v jeho sprievode býva aj „čert“ na reťazi, ako symbol pekelného zatratenia. 

    

      Súd Boží a Kristov môže mať pre človeka dvojaké vyústenie: buď oslobodenie a milosť, alebo zatratenie. Keď Pán Ježiš  prišel v ľudskom tele, ako Syn Boží a súčasne ľudský, Izraelský národ Ho neprijal. Ak sa zamýšľame nad dôvodmi, tak vidíme, že pre Židov bol Jeho príchod sklamaním. Sklamaním v troch dôležitých oblastiach. Predovšetkým čakali politického osloboditeľa a vodcu proti nenávidenému Rímu, ale túto úlohu Ježiš neprijal. Nestal sa ani hospodárskym géniom, ktorý by sýtil svoj ľud ustavičným a trvalým darom chleba a jeho zázračným rozmnožovaním. Vieme, ako po nasýtení zástupov, chceli  Ježiša urobiť kráľom. On to odmietol a vtedy ho mnohí opustili. Podobne v oblasti osobného utrpenia vidíme, že uzdravil mnohých trpiacich, ale nie všetkých. Zrejme aj to prispelo ku sklamaniu a Jeho odmietnutiu ako Mesiáša. Ani nábožensky neporozumeli Jeho odkazu. Nepovyšoval Židov, ale obracal sa aj k pohanom a Jeho zvesť bola univerzálna. Ponúkal ju všetkým, ako to oznámil už anjel pri Jeho narodení:“Nebojte sa, veď  zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu“…(Lk 2,1O).

    Toto sklamanie a následné odmietnutie znamenalo, že sa Židia postavili proti Ježišovi Kristovi a neskôr aj proti Jeho Cirkvi a stali sa jej prvými kritikmi. V histórii síce neplatí :keby, ale ak by sa vyvolený národ stal nasledovateľom Ježiša Krista, iste by to v zápase s pohanstvom mnoho znamenalo. Skúsenosť  tohoto národa v misii, v zápasoch viery je veľká. Stal sa však opak. Najpožehnanejší národ sa stal Cirkvi veľkým odporcom. Často dávajú práve Židia ostatnému svetu argumenty proti Ježišovi a Jeho učeniu a proti Cirkvi a jej misijnému  poslaniu.  

           

     Výhrady pohanských národov sú potom v mnohom podobné ako tie židovské. Od Ježiša Krista čakajú mnohí politický program. Uskutočňovanie často radikálnych hospodárskych a sociálnych reforiem, ale aj riešenie všetkých osobných ťažkostí: napr. zachovanie zdravia a časného  života.                              

     Neraz vidíme, že keď sa stretávajú aj kresťania s rôznymi prejavmi zlej moci, zlého a neľudského konania, alebo s osobným utrpením a ak Pán Boh, alebo Ježiš nekoná okamžite, alebo Jeho Cirkev sa dokazuje ako slabá a bezmocná vyriešiť tieto otázky – vzniká dezilúzia, pochybnosť a nevera. Odmietnutie, alebo zavrhnutie Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa a Darcu večného života. Ľudia vtedy často skĺzavajú k radikalizmu, k netrpezlivosti a hľadajú ľahké, populárne, či populistické riešenia. Apoštol Jakub spomína, akou veľkou skúškou bolo pre prvých kresťanov neľudské, nesociálne zaobchádzanie boháčov, vykoristovateľov a mocných, ktorí neprisluhovali právo a spravodlivosť blížnym. Často to viedlo k revolučným, radikálnym riešeniam, ktoré v konečnom dôsledku poslúžili skôr tým mocným. Tí si totiž často počínajú tak, ako kedysi egyptský faraón. Tým, ktorí sa sťažovali a volali o úľavy – sprísnil normy. V r. 1514  vniklo napr. sedliacke povstanie vedené J. Dóžom, ku ktorému vyzývali aj kazatelia a františkánski mnísi. Skončilo sa krutou porážkou a uvrhnutím roľníkov v Uhorsku do  nevoľníctva. Zle dopadli aj v Čechách vzbúrení sedliaci v bitke u Chlumce…

 

     Apoštol Jakub, podobne ako prvotná Cirkev upozorňuje na inú cestu. Cestu trpezlivosti a viery, že Ježiš je blízko, že počuje hlas utláčaných a skoro sa ich zastane.Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho“.(v.7) Myslí tým príchod Ježiša Krista. Vedomie o druhom príchode Pánovom, keď sa prejaví ako Sudca, ktorý zavrhne  bezbožných, neľudsky si počínajúcich,  neľútostných boháčov a všetkých, ktorí zložili svoju vieru a nádej v neistú mamonu (v. 1- 4), kresťanov posilňovalo. Viedlo k modlitbám o zmužilosť vo viere. „Krik žencov došiel k ušiam Pána zástupov“.(v. 4 b). Očakávanie príchodu Pánovho povzbudzuje aj nás k trpezlivému neseniu všetkého, čo bolo a je aj dnes krížom a ťažkým bremenom.

 

V tejto trpezlivosti vždy bol, ale aj je prejav lásky! Prejav lásky aj voči tým veľkým a zjavným hriešnikom, ktorí mali podiel na súžení ľudí. Je to cesta svedectva o tom, že „mnoho zmôže v účinkoch modlitba  spravodlivého“( Jk 5,16). Aj to bol a je prejav trpezlivosti a sily lásky Božej, ktorú chce konkrétne vidieť svet. (Jk 2,8)

      Jakub kladie pred kresťanov príklad trpezlivého roľníka, ktorý čaká na dážď z nebies, ktorý v konečnom dôsledku prinesie vzácnu a  bohatú úrodu. V trpezlivosti  síce svet vidí slabosť a často túto lásku aj zneužíva, alebo sa jej vysmieva. Preto si trpezlivosť žiada skutočnú zmužilosť! „Vzmužte si srdcia“! -povzbudzje Jakub utláčaných kresťanov a pripomína:“Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých“.( Jk 5,11) Je to prejav najväčšej mužnosti, ak kresťan aj na zlo odpovedá dobrom, trpezlivým čakaním na Pána a modlitbou. Neznamená to iba samé mlčanie. V tomto súvise  nemôžeme obísť ani príklad prorokov, ale ani osobný príklad Pána Ježiša, ktorý treba vidieť v úplnosti. On nielen trpezlivo znášal utrpenie, ale pri pohlavkovaní na dvore veľkňaza povedal: „Ak som  zle povedal, vydaj svedectvo o zlom, ale ak nie: prečo ma biješ“?

 

      K adventu veriacich kresťanov vždy patria aj prejavy spravodlivého konania  a lásky. Na jednej strane to má byť aj spravodlivá odmena za prácu, a nie jej zdržiavanie, alebo odmietanie, ako sa to často deje aj dnes.  Je to aj prisluhovanie práva a spravodlivosti  blížnym – a nie naopak! Nad to všetko tu má byť aj ochota, ak sa niekomu  dobre vedie, byť solidárni s tými, ktorí potrebujú pomoc. Kresťan nemá  dúfať v neisté bohatstvo a mamonu, ale v Toho, ktorého príchod očakáva ako príchod milostivého Pána. 

     

      Na  druhej strane je  to však aj trpezlivé očakávani na Pána ako Sudcu, ktorý bude nielen súdiť, ale už dnes súdi. Vedie na súd aj tých, ktorí si myslia, že „ich strom života rastie až do neba“. Ktorí zneužívajú moc, bohatsvo, úrady a svoje funkcie na osobné obohacovanie a súčasne poškodzovanie oprávnených záujmov blížneho. Kresťanská  Cirkev  nevolá do revolučného a zničujúceho boja, ale sa pýta: „prečo“? Ukazuje, kde a v čom je nespravodlivosť, neľudskosť, bezprávie a prejav diabolskej lsti. “Mzda, ktorú ste zadržali robotníkom- kričí“.  Príchod Pána, ktorý je a bude aj Sudcom, je hrozbou pre neveru a každé diabolské konanie. Nie je hrozbou pre vieru, ktorá je činná v láske!

 

       Cirkev Ježiš Krista vždy volá aj o prítomnosť a pomoc svojho Pána. Jej modlitba: Maranatha – je slovom o tom, že Pán Ježiš nielen prišiel, ale aj príde: „Ajhľa , Sudca stojí predo dvermi! (Jk 5,9)

Okrem toho je pravdou, že prichádza aj v Slove a vo sviatosti svojej Svätej Večere. Tu, v nej, je síce tiež v poníženej podobe, ale naplno účinný. Tu posilňuje a teší každého veriaceho. Večera Pánova je radostnou oslavou Toho, ktorý je nielen trpezlivým Baránkom Božím, ale aj Pomocníkom. Darcom trpezlivosti, zmužilosti, lásky a vernosti v nasledovaní! Amen.

 

                                               3.adventná  nedeľa  – Rovensko a Sobotište 2OO9          Ľ.Batka st.

 

Komentovať