…ako seba samého

                                                                                 …ako seba samého

 

Mt 22, 34-4O: (34) “Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa (35) a jeden z nich znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou:(36) Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? (37) Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. (38) Toto je veľké a prvé prikázanie. (39) Adruhé je mu podobné: Milovať budeš  blížneho ako seba samého. (40) Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon, aj proroci.“ Amen

      

        Milí bratia a sestry v Pánovi! 

 

       Ešte ako mladý farár, prišiel som raz do fary v susednom CZ, ktorý som administroval. Fara bola v tom čase prenajatá a ohlásil som sa u mladej rodiny, ktorá v nej bývala. Dohoda znela tak, že som mal zabezpečený prístup do farskej kancelárie. Lenže nájomníci mi vstup neumožnili. Odvolal som sa na dohodu a právo zborového farára.   Podnájomníčka, inak p.učiteľka mi odpovedala takto: „Vy neviete, prečo majú  paragrafy v strede dierku ??  – Aby sa  dalo cez ne prešmyknúť!“      

Do farskej kancelárii som sa  nedostal.

 

     Často sa stretávame všetci s takýmto výkladom, alebo pohľadom na zákon a zákony vôbec. Tie Božie zákony nie sú, žiaľ, výnimkou. Človek vie vynaložiť neuveriteľne veľa úsilia a dôvtipu, len aby obišiel zákony, aby ich porušil a neraz aj hrubo pošliapal. Ako je známe, v našej spoločnosti je dodnes nevymožiteľnsoť práva a neúcta k zákonom jeden  z najhorších prejavov  a nedostatkov spoločenského života. Umenie prešmyknúť sa – čiže obísť zákon – nech už je to zákon akýkoľvek, je  bežnou súčasťou našej „kultúry“ a spoločenského života. Z mnohých prejavov sa zdá, že mnoho cirkevníkov a kresťanov vôbec, si osvojilo tento pohľad a prístup, aj vtedy, keď ide o zákony Božie, ktoré  majú mať tú najväčšiu úctu a hodnotu. 

     

     Na Zákon Boží (Mojžišov) sa často odvolávali aj súčasníci Pána Ježiša Krista (ďalej  len PJK) a verejne Ho skúšali, či prípadne priamo obviňovali z porušovania  a nedodržiavania Božích zákonov. Farizeji, ktorí patrili k najhorlivejším stúpencom úzkostlivého zachovávania zákonov SZ a ktorí boli presvedčení, že oni sú tí, ktorí to robia najdokonalejšie, mali povedomie, že sú strážcami i vykladačmi Zákonov a neobišli  ani PJK s otáznikmi okolo zákona.

 

     PJ umlčal ich protivníkov, saducejov, poučením o živote  večnom v Božom kráľovstve, v ktorý strana saducejov neverila. Vzápätí však dostal otázku, ktorá sa týkala Božieho Zákona ako pravidla pre terajší, pozemský život.
„Majster -(Učiteľ) – povedz nám, ktoré je veľké, čiže- najväčšie prikázanie zákona?“  PJ odpovedal okamžite citovním Písma svätého, slov SZ z tretej knihy Mojžišovej: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je – a stále zostáva – prvé a najvyššie prikázanie“.

      Znamená to nasledovné: „Pána Boha sa máme báť a máme Ho milovať  a v Neho samého máme dúfať!“ (MK Dr.M.L.)

Samotná otázka nebola samozrejme ťažká pre žiadneho veriaceho Žida a  tým menej pre Učiteľa – Rabiho Ježiša. Otázka však bola veľmi zákerná, pretože narážala na inú skučnsoť! Totiž na poznanie že PJ učil inak ako farizeji a zákonníci. On učil ako ten, ktorý má MOC a nárokuje si aj na jediný správny výklad Božieho zákona. Táto  otázka súvisela s inou,  nemenej závažnou otázkou, totiž:  čí Syn je JK, kto mu dal takú moc a učenie, že prevyšoval v poznaní a v pochopení, ale aj v plnení Božieho zákona všetkých ostaných učiteľov!? 

    Tak, ako sa tabule Desatora začínali dôležitou správou: Ja som Hospodin, tvoj Boh: nebudeš mať iných Bohov okrem mňa a ukazovali na Toho, komu má patriť život veriaceho, tak učil aj Ježiš Kristus! Dával najavo, že život  Božieho ľudu má patriť Tomu, ktorý ho vyviedol z Egypta, z domu otroctva! Tomu, ktorý je Pán Pánov! Práve preto Mu má patriť láska a celý život ľudu SZ. Tak aj PJK naznačoval niečo podobné. 

Že totiž On je Ten, ktorý je nielen Učiteľ, ale priamo Zákonodarca  a že Mu patrí moc a teda aj úcta, ale aj láska človeka, ktorému sa On stal a dokazoval Dobrodincom a Záchrancom! Toho Židia neboli schopní a neboli schopní ani toho, aby JK prijali ako pravéo človeka ! Aby sa chovali k JK ako k súkmeňovcovi, ktorý  si zasluhuje obdiv, lásku a úctu svojich súčasníkov.

     PJK preto pripomína, že ono prvé prikázanie má vlastne aj pokračovanie. Tak, ako prvá tabuľa Dekalógu učila konkrétnej láske, úcte  a rešpektu k Pánu Bohu, tak tá druhá tabuľa vyjavuje Božiu vôľu smerom k človeku, k blížnemu. A tu Božou vôľou je, aby  každý veriaci lásku k Bohu, deklarovanú neraz len ústne, pretavil do konkrétnej podoby úcty, lásky a rešpektu k dôstojnosti každého človeka, počnúc od najbližšieho! Totiž od  rodiča a pokrvného príbuzneho, až po ostatných, s ktorými sa človek stretáva v časnom živote. PJ preto hovorí:“ A druhé je mu  podobné: milovať budeš blížneho, ako seba samého“.

     

       Nielen židia, ale každý človek má v sebe prirodzený hriech a tak snahu obísť, alebo aspoň zľahčiť váhu Božích prikázaní. Je to prejav dedičného hriechu a starého Adama v nás. Na inom mieste PJK však hovorí, že On neprišiel zrušiť ani Zákon, ani zvesť prorokov, ale prišiel obidva spôsoby Božieho vyjavenia naplniť!

 

    Aj keď človek má tú snahu a tendeciu, podobne ako pri ľudských pravidlách,  totiž  využiť onú „dierku“ či skulinku v paragrafe Božieho zákona, i snahu obísť Boží zákon, ten platí pre Židov, pre nasledovníkov PJK, i pre dnešných pohanov, ktorým  ho máme my ostatní  zvestovať. Je dôležité prinášať,  učiť a vysvetľovať ho ako pravé svetlo, ako hodnotu, ktorá je od Pána Boha!

 

     Aj my si však máme uvedomiť, že „bremeno“ Zákona Božieho a  Kristovho, je „ľahké a lahodné“ preto, lebo Boh Otec, ale aj Syn a Duch Svätý  nás predchádzajú svojou láskou, svojou službou, svojou dobrotou a milosťou.

     Tak to bolo pri stvorení prvých ľudí, tak to bolo pri vyslobodení Izraelcov z Egypta, a tak to je pri našom vykúpení skrze JK!

Naše plnenie nie je zásluhou, záslužným  skutkom a dôvodom spásy, ale je vždy iba odpoveďou. Adam a Eva mali úlohu odpovedať na „dar raja“ a potom na ďalšiu Božiu pomoc, keď im Boh aj po treste a zlyhaní zhotovil kožený odev, aby mohli pracovať, žiť a konať dobro! Aj Izrael prijal najskôr DAR slobody a zasľúbenie  Kannánu, až potom  záväzok správne odpovedať na Božie konanie, na Jeho lásku a dary Božej milosti. Nie inak je to aj s nami kresťami, pretože vieme, čo Boh v PJK urobil pre nás…

 

     Hodnota zákona Božieho, aj keď ho neodkáže nikto naplniť dokonale, (okrem PJK) je v tom, že je nám obrovskou pomocou. Chráni nás pred zlou vôľou blížnych – rovnako, ako našich blížnych pred našou zlou vôľou a našmi chúťkami. Ukazuje cestu, ktorá je dobrá a požehnaná pre všetkých! Tam, kde je snaha a dobrá vôľa plniť Božie prikázania, tam pokračuje a panuje život a jeho rozkvet. Tam je život krajší a radostnjší už tu na zemi a má vždy svoju dôstojnosť, ale aj Božie požehnanie, až po dar života večného.

       

     Uvedomujeme si to bratia  a sestry, keď sa učíme sami, ale aj  iných, najmä naše deti,  poznať a plniť Boží zákon? Keď hľadáme  cesty a spôsoby ako  milovať Boha a blížnych? Keď odpovedáme na Božiu službu našou službou blížnym a Pánovi?

 

     Boží zákon máme dnes obsiahnutý v Písme svätom- v Biblii! Tu je vyjavená Božia vôľa a zámer, cesty Božie, ktoré sú dobré a dokonalé. Sú naozaj “svetlom“ pre nás i celý svet. Preto Písmo sväté má mať našu trvalú úctu a má zostať pre nás prameňom viery a pravidlom života!

      

      V minulom období som navštívil najznámejšiu krajinu sveta a jej hlavné mesto Washington. Je v ňom množstvo dôležitých a nádherných stavieb, ktoré sú známe, ba až príslovečné v celom svete. Napr. keď sa povie Biely dom, každý vie o aký dom ide, podobne Capitol (kongres).   Azda najkrajšia výzdoba sa dá nájsť v neďalekej budove, ktorá sa volá Národná knižnica. Sú v nej zozbierané všetky knihy, ktoré kedy vyšli v USA. V jej vstupnej, najväčšej a najreprezentačnejšej  miestnosti  sú umiestnené k voľnému nahliadnutiu TRI  KNIHY.  Všetky tri sú vlastne jednou a tou istu knihou! Je ňou Biblia. Je to jednak Heidelbergská Biblia, pochádzajúca ako dar mesta Heidleberg (D), na ktorú skladali prísahu významní americkí prezidenti. Druhou je originálny výtačok Gutenbergovej Biblie, ktorý vynašiel kníhtlač a dopomohol k jej rozšíreniu a treťou: prvý preklad Písma sv. do anglickej reči! Jedna mmiestnosť, ktorá pôsobí dôstojne ako chrám, dáva takéto miesto Biblii a slovu, ktoré je v nej obsiahnuté! Je to jedna z mnohých mojich pozitívnych  skúseností posledných dní. Mnohé ďalšie určite s touto skutočnosťou súvisia. Je to napr. poriadok, čistota mesta, ale najmä prejavovaná slušnosť, pozdrav a úsmev, keď ľudia medzi sebou prichádzajú do styku. 

           

     Neraz sa spomína iba vonkajšia, hmotná prosperita Ameriky, (alebo len samé negatíva). Množstvo rodín zo Slovenska o nej vie. Táto je dôsledkom nielen pracovitosti, ale aj dôsledkom úcty k zákonom krajiny, ale nepochybne aj k tým zákonom, ktoré spomína PJK. Pokračujúci sekularizmus i množstvo prisťahovalcov z celého sveta narúša dnes kresťanský charakter krajiny, ale zákady tzv.Nového sveta sa stále dajú rozoznať. 

     Sú to však aj naše základy, ktoré sa osvedčili v dejinách našej cirkvi, a ktoré sú a zostávajú tými najlepšími aj pre budúcnosť našu a našich detí. Ak ich opustíme my a iní ich ani nespoznajú, bude nad nami a našou budúcnosťou tma súdu a zániku, v zmysle slov SZ: mene, mene, tekel ufarsin!

     Boží zákon isteže odhaľuje aj našu neposlušnosť a všetky konkrétne zlyhania a preto nás vedie k pokániu. K vážnemu zamysleniu a „oprave“ a obnove vzťahu k Pánu Bohu i ku všetkým blížnym, počnúc od najbližších. V nie poslednom rade je „Božím vychovávateľom“ k Tomu, ktorý prišel, aby sňal naše hriechy, odpustil kajúcim viny a zlyhania a dal nám nádej života, spasenia a účasti na dokonalej láske Boha: Otca ,Syna a DSV  v nebesiach! Preto neopúšťajme  Slovo a učenie Toho, ktorý potvrdil a  naplnil to, čo zvestoval už Mojžiš a proroci! Amen.  

 

                                      18.ned.po sv.Tr.     -Sobotište a Rovensko 2010-     Ľ.Batka st.