Malá škola z CPP v ECAV

Kto sa chce v ECAV, (alebo aspoň vyjadrovať k súdnym konaniam) , mal by si najskôr prečítať CPP ECAV.

Návrh na sen.konventy:

Na synodu možno voliť iba takých členov ECAV, ktorý predtým zožili skúšku z poznania Ústavy  ECAV a CPP.

Odôvodnenie návrhu:  Školenie na Synode a konventoch je časovo náročné, neefektívne a kazí dobré mravy.

 

Cirkevný zákon č. 1/2004 o konaní na cirkevných súdoch ktorým sa súčasne mení cirkevný zákon č. 5/1999

o cirkevných súdoch, cirkevných sudcoch a cirkevných žalobcoch

Synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vydáva tento cirkevný zákon.

Základné ustanovenia

§1

Tento cirkevný zákon upravuje postup cirkevných súdov, cirkevných organizačných jednotiek (COJ) Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ďalej ECAV) i členov cirkvi ako účastníkov konania tak, aby sa spoľahlivo zistil skutkový stav a aby sa správne rozhodlo o ich právach a povinnostiach.

§2

V konaní cirkevné súdy prejednávajú a rozhodujú spory, disciplinárne previnenia a iné právne veci a vedú účastníkov k plneniu svojich povinností a aby svoje práva nezneužívali na úkor iných.

§3

Každý člen cirkvi má právo domáhať sa na cirkevnom súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

§4

V konaní postupuje cirkevný súd tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a aby sa sporné sku- točnosti spoľahlivo zistili.

§5

Uplatňovanie tohto cirkevného zákona musí byť v súlade s Písmom svätým vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh ECAV a s dobrými mravmi.

Právomoc §6

Cirkevné súdy:

a) prejednávajú a rozhodujú:

– žaloby proti voľbe cirkevného predstaviteľa alebo cirkevného funkcionára

– spory medzi COJ a inými členmi cirkvi alebo právnickými osobami cirkvi

– disciplinárne previnenia člena predsedníctva cirkvi, dištriktu, cirkevného súdu a disciplinárne

previnenie kňaza v súvislosti s rozvodom manželstva

b) rozhodujú o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch člena cirkvi

c) preskúmavajú zákonnosť iných rozhodnutí orgánov COJ podľa osobitných predpisov

Príslušnosť

§7

(1) Na konanie v prvom stupni sú príslušné dištriktuálne súdy. Generálny súd ECAV koná v prvom stupni len vo veciach vymedzených osobitným cirkevným ústavným zákonom.

(2) Na konanie vo veciach rozhodnutých dištriktuálnym súdom je v druhom stupni príslušný Generálny súd ECAV.

(3) Na konanie je miestne príslušný súd účastníka, voči ktorému návrh smeruje.

55

§8

Konanie sa vedie na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.

§9

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Výklad právneho poriadku § 10

Generálny súd svojím Osobitným senátom zabezpečuje jednotný výklad právneho poriadku.

Účastníci § 11

(1) Účastníci majú pred súdom rovnaké postavenie.

(2) Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle

cirkevnoprávnych predpisov. Účastníkom môže byť člen cirkvi, COJ, účelové zariadenie cirkvi,

alebo cirkevná organizácia, ak má právnu subjektivitu.

(3) Účastníkvdisciplinárnomkonaní,vočiktorémusmerujenávrhcirkevnéhožalobcualeboodstúpenie

disciplinárneho konania orgánom COJ, sa nazýva obvinený.

(4) Za COJ, účelové zariadenie cirkvi alebo cirkevnú organizáciu koná štatutárny orgán.

(5) Účastníci sa môžu dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolia a ktorý je členom ECAV.

(6) Obvinený má právo na obhajobu. Obhajovať sa môže sám alebo si môže zvoliť obhajcu spomedzi

členov ECAV.

(7) Zástupca alebo obhajca môže konať len osobne a na základe plnomocenstva. Odvolanie

plnomocenstva alebo jeho vypovedanie je účinné, len čo bolo súdu oznámené.

§ 12

Návrh na začatie konania môže podať ten, kto môže byť účastníkom a v disciplinárnom konaní aj cirkevný žalobca.

Úkony súdu a účastníkov

§ 13

(1) V konaní pred cirkevným súdom koná a rozhoduje senát. Zloženie senátu sa stanoví na začiatku roka žrebovaním. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Predseda súdu alebo predseda senátu rozhoduje sám len vo veciach, ktoré mu vyhradzuje cirkevný zákon.

(2) Senát rozhoduje po neverejnej porade. Senát je schopný uznášať sa, ak je prítomná väčšina jeho členov. Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov členov senátu. O hlasovaní sa spisuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia senátu.

§ 14

(1) O úkonoch, priktorých súd koná s účastníkmi alebo sa vykonáva dokazovanie, sa spisuje zápisnica V zápisnici sa označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

(2) Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ, ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu i účastníci.

§ 15

(1) Účastníci môžu robiť svoje úkony ústne alebo písomne, podanie a vyjadrenie naň sa robí spravidla písomne.

56

(2) Navrhovateľ môže návrh na začatie konania kedykoľvek zobrať späť, ak sa tak stane, súd konanie zastaví.

(3) Účastníci sa môžu v priebehu konania kedykoľvek dohodnúť na zmieri. V takom prípade súd konanie zastaví.

§16

(1) Len účastníci a ich právni zástupcovia majú právo nazerať do spisu.

(2) V disciplinárnom konaní má takéto právo obvinený, jeho obhajca a cirkevný žalobca. Doručovanie

§ 17

(1) Doručuje sa do vlastných rúk, spravidla poštou. Súd však môže doručiť písomnosť sám, alebo prostredníctvom príslušnej COJ.

(2) Písomnosti určené COJ, účelovému zariadeniu cirkvi alebo cirkevnej organizácii s právnou subjektivitou sa doručujú ich štatutárnym zástupcom.

(3) Ak adresát odmietne prevziať zásielku, považuje sa za doručenú dňom odmietnutia.

(4) Ak má účastník zástupcu, doručuje sa písomnosť len zástupcovi. V disciplinárnom konaní sa

písomnosť doručuje obvinenému vždy, ak má obhajcu, doručuje sa i obhajcovi.

Lehoty

§ 18

(1) Ak nie je lehota ustanovená v cirkevnoprávnych predpisoch, určí ju v prípade potreby predseda senátu.

(2) Lehota začína plynúť deň nasledujúci po dni, v ktorom sa skutočnosť stala.

(3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia dňom, ktorý sa označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu, alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň.

(4) Lehota je zachovaná, ak sa podanie v posledný deň odovzdá pošte.

Predbežné opatrenie

§ 19

(1) Pred začatím konania môže vecne a miestne príslušný súd na návrh účastníka nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.

(2) Predbežné opatrenie nariadi súd po doručení návrhu, ak to považuje za potrebné. Urobí tak bez zbytočného odkladu. Účastníci nemusia byť vypočutí.

(3) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami, s majetkovými právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

(4) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

 Priebeh konania

§ 20

(1) Konanie sa začína na návrh. Z návrhu musí byť jasné, kto ho robí, musí byť uvedené meno a bydlisko účastníkov, ich príslušnosť k COJ, ktorému súdu je určený, akej veci sa týka, čo tým sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Návrh má obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, musí byť z neho jasné, čoho sa navrhovateľ domáha.

(2) Disciplinárne konanie sa začína na návrh (§ 12) alebo odstúpením disciplinárneho konania zborovým presbyterstvom, predsedníctvom vyššej COJ alebo dištriktuálnym presbyterstvom na pre- jednanie súdu. Podnet na podanie návrhu môže podať cirkevnému žalobcovi skupina najmenej 10 členov príslušnej COJ. Cirkevný žalobca prejedná podnet s osobou, voči ktorej smeruje a rozhodne, či návrh podá alebo nie.

(3) K návrhu možno pripojiť i listinné dôkazy, týkajúce sa predmetu konania.

57

(4) Predseda senátu vyzve navrhovateľa, aby nesprávne alebo neúplné podanie opravil alebo doplnil, a to do 15 dní.

(5) Predseda senátu môže určiť výšku zálohy na konanie súdu a vyzve navrhovateľa, aby stanovenú zálohu do 15 dní uhradil.

(6) Ak navrhovateľ podanie neopraví alebo nedoplní, alebo ak neuhradí zálohu v stanovenej lehote, predseda senátu návrh zamietne. O týchto následkoch musí byť účastník poučený.

(7) Ak podanie nepatrí do pôsobnosti súdov, predseda senátu návrh odmietne. Ak predseda senátu zistí, že súd nie je miestne príslušný, postúpi vec miestne príslušnému súdu.

(8) Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom konania Zároveň ich vyzve, aby sa písomne vyjadrili a pripojili listinné dôkazy, týkajúce sa predmetu konania, a to do 15 dní.

(9) Návrh na začatie disciplinárneho konania alebo jeho odstúpenie súdu sa v rovnopise doručí obvinenému a predseda senátu ho vyzve, aby sa k návrhu písomne vyjadril, predložil alebo označil dôkazy, týkajúce sa obvinenia, a to do 15 dní. Odstúpenie sa v odpise doručí aj cirkevnému žalob- covi.

(10)Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na začatie konania kedykoľvek späť. Ak tak urobí, súd konanie zastaví.

Pojednávanie

§ 21

(1) Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní.

(2) Predseda senátu nariadi pojednávanie do 60 dní od prijatia návrhu.

(3) Na pojednávanie predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa

musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 7 dní pred

dňom, keď sa má pojednávanie konať.

(4) Pojednávanie je verejné. Verejnosť možno vylúčiť len ak by verejné prejednanie veci ohrozilo

dôležitý záujem účastníka, cirkvi, alebo jej organizačnej jednotky. Verejnosť možno vylúčiť i v

prípade rušenia priebehu pojednávania.

(5) Ak sa účastník alebo jeho zástupca nedostaví na pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia,

môže súd v ich neprítomnosti konať, ak bol o tom účastník poučený.

(6) V disciplinárnom konaní možno konať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu len vtedy, ak

má súd za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a uvedené osoby boli riadne a včas predvolané.

V neprítomnosti cirkevného žalobcu nemožno konať.

(7) Pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby jeho výsledkom mohlo byť spravodlivé

rozhodnutie. Pojednávanie má prebiehať dôstojne a nerušene. Účastníci musia mať možnosť pred- niesť svoje návrhy, prípadne ich doplniť a predložiť ďalšie dôkazy. Svedkov súd vypočúva po vypočutí účastníkov.

(8) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Odročuje sa spravidla na termín, ktorý sa prítomným hneď oznámi.

(9) Na záver pojednávania, ak sa pojednávanie neodročuje, môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

(10)Ak predseda senátu v disciplinárnom konaní vyhlási dokazovanie za skončené, má cirkevný žalobca, obhajca obvineného a obvinený právo na záverečnú reč.

Dokazovanie

§ 22

(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať i také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z predlože- ných dôkazov. Súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

(2) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä podania a výsluch účastníkov, výsluch svedkov, znalecký posudok, listiny, vyjadrenia orgánov a právnických osôb a to cirkevných i mimocirkevných.

(3) Každý člen cirkvi je povinný dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Má právo odmietnuť výpoveď, ak by ňou spôsobil ne- bezpečenstvo stíhania sebe alebo blízkej osobe.

(4) Svedok má súvislo opísať všetko, čo vie o predmete výsluchu a odpovedať na otázky, ktoré mu

58

môžu klásť členovia senátu, účastníci a ich zástupcovia.

(5) COJ, účelové zariadenie cirkvi, alebo cirkevná organizácia sú povinné na požiadanie súdu oznámiť

skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie alebo rozhodnutie súdu. (pozri 3/2004 § 5 písm. p)

(6) Dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu prečíta, alebo

oznámi jej obsah.

(7) Predseda senátu môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú ako dôkaz, aby ju predložil, alebo ju

obstará sám od orgánu, právnickej osoby, alebo COJ.

(8) Dôkazyhodnotísúdpodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej

súvislosti, starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Trovy konania

§ 23

(1) Trovy konania sú hotové výdavky účastníkov, ich zástupcov, trovy dôkazov a ďalšie výdavky spojené so súdnym konaním.

(2) Svedkovia si môžu uplatniť svedočné, ktoré pozostáva z náhrady cestovného.

(3) Každý účastník platí trovy, ktoré vzniknú jemu alebo jeho zástupcovi.

(4) Účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti účastníkovi, ktorý úspech

nemal. Súd môže náhradu trov rozdeliť medzi účastníkov, prípadne náhradu dôkazov a výdavky spojené so súdnym konaním, najmä cestovné členov senátu. Ak bola zložená záloha na konanie, súd o nej rozhodne podľa výsledku konania.

(5) O trovách rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým rozhoduje vo veci. Rozhodnutie

§ 24

(1) Rozsudkom sa rozhoduje vo veci samej. Inak súd rozhoduje uznesením.

(2) Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci.

(3) Súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak:

– žalovaný účastník sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný a o takýchto následkoch bol poučený

– žalovaný účastník sa k žalobe nevyjadril do 15 dní od doručenia

– žalovaný účastník svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a riadne.

(4) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Zároveň rozhodne i o trovách

konania.

(5) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne v mene ECAV. Vyhlasuje ho predseda senátu hneď po

skončení pojednávania a po porade senátu. Predseda senátu vyhlási výrok, odôvodnenie a pou-

čenie o opravnom prostriedku.

(6) Písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje označenie súdu, mená a priezviská sudcov, označenie

účastníkov a ich zástupcov, cirkevného žalobcu, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodne-

nie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vyhlásenia.

(7) V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a

jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

(8) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu.

(9) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, ak majú právneho zástupcu,

doručuje sa aj jemu. V disciplinárnom konaní sa doručuje obvinenému, ak má obhajcu, doručuje sa i jemu a cirkevnému žalobcovi. Zároveň sa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku doručuje i ECAV, príslušnému dištriktu a príslušnému seniorátu. Doručuje sa vždy do vlastných rúk tak, že odoslanie sa vykoná do 30 dní od vyhlásenia rozsudku.

(10)Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

(11)Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, obvinený je povinný ju splniť do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže určiť aj dlhšiu lehotu naplnenie.

(12)Rozsudok je vykonateľný, akonáhle nadobudol právoplatnosť.

(13)Súd kedykoľvek opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. (14)Na žiadosť účastníka môže súd rozhodnúť o oprave odôvodnenia.

59

 

§ 25

(1) Uznesením sa rozhoduje o určení výšky zálohy, o odmietnutí návrhu, o zmene návrhu, o zmieri, o oprave rozsudku, o veciach súvisiacich s vedením konania.

(2) Na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.

(3) Uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.

(4) Uzneseniesadoručujelenvtedy,akjeprotinemumožnépodaťodvolaniealeboakjetoprevedenie

konania potrebné, alebo ak sa ukladá účastníkom nejaká povinnosť.

Odvolanie § 26

(1) Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním.

(2) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu o určení výšky zálohy na konanie, o späťvzatí návrhu,

o veciach súvisiacich s vedením konania. Proti dôvodom rozhodnutia je odvolanie prípustné len

v disciplinárnom konaní.

(3) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje.

(4) Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti, uvedené v § 20 ods. 1. Okrem toho musí byť

z jeho obsahu zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto

rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

(5) V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy.

(6) Ak oprávnený podá včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní

nerozhodne odvolací súd.

(7) Odvolania sa možno vzdať voči súdu a to až po vyhlásení rozhodnutia. Odvolanie možno vziať späť, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak sa tak stane, súd konanie zastaví. Ak sa niekto vzdal odvolania, nemôže ho podať znova.

(8) Predseda senátu prvostupňového súdu doručí odvolanie ostatným účastníkom, vyzve ich, aby sa k

odvolaniu vyjadrili a predloží vec odvolaciemu súdu, a to i v prípade, že má za to, že odvolanie bolo podané oneskorene, alebo nie oprávnenou osobou, alebo nie je prípustné.

§ 27

Konanie pred odvolacím súdom

(1) Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní predsúdom prvéhostupňa.

(2) Odvolací súd preskúma rozhodnutie a konanie na súde prvého stupňa, pri čom nie je viazaný rozsahom odvolania ani návrhmi v ňom obsiahnutými. Účastníci môžu odvolacie dôvody a odvolacie

návrhy meniť.

(3) Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.Môže doplniť alebo opakovať dokazovanie.

(4) Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie a to spravidla

do 30 dní od doručenia spisu. Pojednávanie netreba nariaďovať, ak

– sa odmieta odvolanie

– odvolanie smeruje proti uzneseniu

– odvolanie sa týka len trov konania.

(5) Na pojednávaní podá predseda senátu alebo člen senátu správu o doterajšom priebehu konania a potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

(6) Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané

– oneskorene

– nie oprávnenou osobou

– proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie

– bez uvedenia dôvodu.

(7) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

(8) Odvolací súd zmení rozhodnutie, ak súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil

skutkový stav alebo ak po doplnení dokazovania možno o veci rozhodnúť.

(9) Odvolacísúdrozhodujerozsudkom,akpotvrdzujealebomenírozsudok,inakrozhodujeuznesením.

(10)Ustanovenia o trovách konania platia i pre odvolacie konanie. Ak odvolací súd rozhoduje

60

rozsudkom, rozhodne o trovách.

(11)Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní účastníkom. Ak bola vec vrátená na nové

prejednanie a rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný konať v lehotách uvedených v tomto zákone.

Záverečné ustanovenia

§ 28

(1) Ak tento cirkevný zákon neobsahuje osobitné ustanovenia, týkajúce sa disciplinárneho konania pred cirkevnými súdmi, vzťahujú sa na disciplinárne konanie primerane všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(2) Zrušujú sa ustanovenia § 2 až § 6, § 12 až § 17 a § 26 cirkevného zákona č. 5/1999 o cirkevných súdoch, cirkevných sudcoch a cirkevných žalobcoch.

(3) Tento cirkevný zákon nadobúda platnosť dňom prijatia a účinnosť dňom publikovania v Zbierke cirkevnoprávnych predpisov.

8 Komentáre k “Malá škola z CPP v ECAV

  1. lubo batka st

    Ak to naozaj neviete, opýtajte sa nejakého “šafára tajomstiev Božích” ( 1 K 4,1) Môže byť aj šafárka. – Ak je to v Písme, samozrejme.
    Ak takú osobu nepoznáte, rád vám o jednej poviem. ĽB st.

  2. Mgr. Marian Sedláček

    Poprosím meno tej vysoko osvietenej osoby, rád si s ňou túto vec vyjasním.
    Zatiaľ som k danej problematike našiel toto stanosvisko:
    7 darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 8 Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského.

  3. lubo batka st

    “Šafárkou tajomstiev Božích” som myslel predovšetkým istú Lenku Sedláčkovú. Myslel som, že ju poznáte….

    Neviem o tom, že by Židovské predpisy o umývaní rúk pred jedlom boli súčasťou CPP. Vy ste kde také čítali?

  4. mathos

    Nuž, v dnešnej dobe neberieme cirkev ako prostriedok ku spáse, ale si ju zbožstvujeme, vysnívame a odrazu ju berieme ako cieľ. Nepýtame sa, či nás môže priviesť ku Kristovi, stačí nám, že do cirkvi patríme. Obmedzíme sa len na to, čo potrebuje cirkev. A nekladieme si tú najdôležitejšiu otázku, či ešte stále kráčame za Ježišom. Kedysi nám stačil jazyk Biblie. Riešili sme to, o čom Biblia hovorí, a ako to hovorí, prečo to takto hovorí a čo nám chce povedať do našich životov. Boli sme cirkev Písma, ktorá sa rozhodovala správne a slobodne, aby sme vedeli ako sa v živote zachovať. Dnes sa začína rozprávať iným jazykom. Rozprávame jazykom zákonov, predpisov, práve, uznesení a nariadení. Ako keby najväčším hriechom nebolo neviesť ľudí za Kristom, ale ako keby najväčším hriechom bolo nedodržať v úplnej dokonalosti cirkevné zákony. Nebuďme na pohoršenie, ako hovorí apoštol Pavel v 1. liste do Korintu. Áno, žiada sa od nás, aby sme boli morálni, nekompromisní, pracovití, aby ostatní ľudia videli na nás ako majú žiť. A nie ich zaťažovať našimi starosťami, pretože ľudia chcú vidieť výsledky vo výchove, v sociálnej oblasti, v pracovitosti, v slušnom správaní a ako byť v živote užitoční. Pripomeňme im radšej komu majú veriť, aká je ich cesta a kde je ich spása. Na toto sme povolaní a vyvolení. Na toto sme cirkvou.

    Pokoj Vám!!

  5. lubo batka st

    ad: Kedysi nám stačil jazyk Biblie”.
    Mám otázku: Kedy (konkrétne) bola cirkev bez predpisov a poriadku?

    Môj návrh je: Ak je nejaký zákon škodlivý, zlý a proti Písmu a Kristovi, treba ho zrušiť. ( Synoda zasadá každý rok, tiež konventy, presbyterstvá kedykoľvek, či nie?)

    1. mathos

      Iste poriadok a nejaké pravidlá musia platiť, inak by bola anarchia. Ale, nie je nám dostačujúce to, čo píše Písmo? To čo hovorí Kristus? Vyvyšujeme slová predkov nad Božie prikázania? Vytvárame akúsi pomocnú barličku. Predpisy naberajú na hodnote, že začíname utláčať Desatoro a Evanjelium. Predpisy z ľudí robia otrokov. Otrokov nami vytvorených zákonov. Máme v cirkvi zákon nad zákon, a ešte nad to dáme nejaké predpisy, stanovisko a potom nevieme čí vlastne sme. Sme zavádzaní a stredoveké myslenie je na svete. Ak povieme, že sa môže vrchnosť, CPP , ….. mýliť a nemusí mať pravdu, tak sme nahratí. Stále platí to, ako budeme situáciu riešiť. Kristus nám ukazuje na Božie slovo. Božie slovo nie je uväznené, nie je v okovách, nemá žiadne obmedzenie. Poznáme najväčšie prikázanie o milovaní svojho Boha srdcom, dušou a mysľou a blížneho svojho (porov. Mt. 22, 36-40). Ako ináč nás môže Kristus nazvať, ak nie pokrytcami, koľká faloš môže vzniknúť skrze ľudský rozum i srdce. Koľkú pretvárku chceme my ľudia skryť za svoje predpisy alebo mocenské či politické aktivity. Držme sa Krista, Jeho Slovo nech je nám vzorom, Jeho kroky na Golgotu nepodceňujme, lebo nám nič nebude hovoriť pokora, nádej, láska, odpúšťanie a hľadanie nových riešení. Darmo môžeme nosiť kríže a odznaky Lutherovej ruže, ak náš život nie je založený na Kristovi.

      Spolu s ľuďmi sa pýtame: prečo nemáme dozorcu ZD, prečo nedokázal súd rozhodnúť od volieb v roku 2016, a sú obavy, že voľby GB a GD dopadnú podobne.

      Pokoj Vám!!

  6. lubo batka st

    Drahý brat Mathos!
    Neodpovedal si mi na otázku, a porozprával si všeličo. Tou otázkou som Ťa chcel viesť k poctivému zamysleniu, ale nielen Teba, ale aj mnohých iných. Apoštolské slovo hovorí jasne: Nech sa všetko v cirkvi deje slušne a v poriadku.
    Mnohí si myslia, že slušné je to, čo oni myslia a robia a tí druhí, alebo tretí sú neslušní. “Kostolný poriadok” je príslovie, ktoré je všeobecne známe. Ak nie je niečo “s kostolným poriadkom”- čiže s cirkevným poriadkom, nemôže existovať pokoj v spoločenstve (rodiny, cirkvi, spoločnosti). Slová “Milovať budeš PB- a sovjho blížneho sú Božím príkazom, ale vždy toto veľké prikázanie musíme “rozmeniť na drobné.” ( Napr. obyčajnáý rokovací poriadok v CZ grémiach. , ale spôsob vykonania napomenutia etc.) CPP si neustanovili “nejakí ľudia”, ale volení delegáti na synodu, konventy, presbyterstvo.
    A opäť hovorím, ak prijímajp zlé a nedokonalé predpisy, buď sami nevedia, čo cirkvi prospeje a treba ich odvolať, zlé zákony zmeniť, dobré dodržiavať.- Ale už vtedy keď povieme, treba ich odvolať, aj tu musí byť zákonný postup, nie svojvôľa, osobničkárstvo, – inými slovami, je na nás ako a čo robíme. Podobne, ak sa dohodneme : Na konci roku bude zborové presbyterstvo a na om biod : kontrola účtov a “vydanie počtu zo šafárenia”. To azda nie je proti Písmu, ani proti Bohu, ani proti blížnemu. Či áno?
    “Slušne a v poriadku”- sa diali, (a často aj nediali v ľude CZ – kedy ako (viď napr. 4 M 11, 16- 17) a podobne aj v cirkvi, opť kedy ako. Ale ak bola cirkev bez poriadku, ako je práve aj teraz naša, vždy bolo zle.
    Práve poslušnosť a vernosť Písmu, čiže B.slovu znamená: konať a nie nekonať, voliť do úradu a nie nevoliť, konať podľa práva anie svojvoľne, “ak má niekto niekto sťažnosť voči niekomu”, nech sa koná, podľa Ježišovho slova a nie nekoná!!
    Tvoja otázka : prečo nedokázal súd rozhodnúť od volieb v roku 2016 je otázka na becharakterného sudcu a súd, ktorý nekoná, keďže dohoda v ECAV je, konať najneskôr do 60 dní od podania sťažnosti!!!
    (Aj v spoločnosti Slovenska je najväčšou slabinou demokracie nekonanie súdov, nekonečné odročovania konaní, alebo ich nezvolávania a preto aj faktická nevymožiteľnosť práva!! – čím fakticky zostáva a panuje bezprávie . )

    Na úvodnú otázku na záver odpoviem sám: V cirkvi, podľa slov Písma, popri zachovávaní Desatora, má sa všetko diať slušne a v poriadku.

    Pozdravuje Ťa Ľubomír Batka st.

Komentovať