Sme svetlo
Ef 5, 8-14: “Veď boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu, ako dietky svetla žite. Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde. Skúmajte čo je milé Pánu a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich kárajte. Lebo je hanba i len hovoriť o tom, čo páchajú v skrytosti. Všetko, čo svetlo odhaľuje, stáva sa zjavným, lebo všetko, čo sa stáva zjavným, je svetlo. Preto hovorí: Prebuď sa kto spíš, vstaň z mŕtvych, a zaskvie sa ti Kristus.“ Amen.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi (PJK)!
Nie je to tak dávno, keď sa v našej spoločnosti hovorilo kresťanom že sú tmári. Toto hanlivé označenie sme dostávali preto, že viera v JK sa považovala za niečo nedôstojné pre rozumného, vzdelaného a moderného človeka. Ježiš sám bol zaraďovaný do ríše rozprávok, alebo tzv.mýtických bytostí, ktoré nikdy neexistovali. Zdôvodnenia prešli postupne ľuďom „do krvi“ a „pod kožu“ a mnohí si zvykli …Jedným z argumentov, ktorý „zaberal“ na ľudí bol nasledovný: keby viera bola dôležitá a mala nejaký pozitívny význam, tak by verili aj ľudia vysoko postavení, napr. pán prezident, prvý tajomník strany, ministri, ale aj vedci a iní rozhľadení ľudia!
V skutočnosti to bolo tak, že ak aj niektorí z nich boli veriaci, nemohli si dovoliť svoju vieru ani len spomenúť a nieto ju ešte verejne vyznávať. Často som rozmýšľal, či je toto naozaj dôvod odpadlíctva mnohých evanjelikov. Teda či v situácii, keď by prezident , alebo predseda vlády aspoň občas zašiel do kostola na SLB, pôsobilo by to ako akýsi príklad a vzor, alebo aspoň dôvod k zamysleniu nad stavom vnútorného, duchovného života ostatných „radových občanov“.
Dnes je už neraz vidieť na cirkevných akciach v bohoslužobnom zhromaždení aj pána prezidenta, aj členov vlády, alebo iných vysoko postavených ľudí. Nedávno sa dokonca ukázalo, že aj v kancelárii bývalého predsedu vlády (RF), ktorý sa ako veriaci nikdy neoznačoval, visel na stene krížik s ukrižovaným Ježišom Kristom.
Napriek týmto symtómom a prejavom, počet veriacich nestúpa a návrat do cirkvi sa u nás, ale nielen u nás, nekoná. Skôr opak je pravdou. Akoby slovo apoštola Pavla z nášho textu platilo v opačnom zmysle: „Veď boli ste kedysi svetlom, ale teraz ste deti tmy a tak aj žijete…“ Ilustráciou je napr. pohľad do Nemecka na práve prebiehajúcu tzv. technopárty, kde sa zišlo 1,5 milióna zábavy chtivých mladých ľudí, ktorých nezastavila ani smrť ich pätnástich rovesníkov. Zábava, spojená s opíjaním sa, musela (?!) pokračovať ďalej a 15 zmarených životov na tom nemohlo nič zmeniť.
Žiadna cirkevná akcia, slávnosť, alebo náboženský program na svete nezhromaždí dnes 1,5 miliona mladých ľudí na spoločnú oslavu, do spoločenstva, ktoré bije jedným srdcom a dýcha ako jedna duša. Cirkev Kristova napriek tomu počúva svojho Pána a hlása osirelým, neraz polozboreným baštám Siona Slovo živého Boha v nádeji, že bude vypočuté. Koná v duchu apoštolských slov: „Veď boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu, ako dietky svetla žite“.
Aj my sme tu ako hlúčok Kristových nasledovníkov, ktorý vyznáva, že On je Svetlom sveta. Pritom väčšina z nás už nechce žiť inak, len s Kristom v srdci a v nasledovaní Jeho šľapají. Ako kresťania nemôžme inak. Dokonca považujeme za veľmi vzrušujúcu, radostnú a objavnú úlohu, keď plníme ap.slovo: „ Skúmajte, čo je milé Pánu“.
Hľadanie toho,“ čo je milé Pánu“ uprostred sveta hriechu, bludu, tápania, ale aj strachu, nespravodlivosti a nelásky je úloha nielen zaujímavá, ale aj dobrodružná. Je neraz podobná raftingu, jedému z tých tzv. adrenalínových športov, ktoré vyhľadávajú mnohí, aby sa odreagovali a vytrhli z reality šedivých dní. Plavba s Ježišom Kristom v lodičke Cirkvi už dávno nie je plavbou po hladine pokojného jazera. Skôr sa podobá jazde v raftingovom člne, s nezaisteným priebehom. Napriek všetkému veríme, že s dobrým koncom, ba tým najlepším. Kristus bol, je a zostane Svetlo sveta bez ohľadu na to, či mocní k Nemu vzhliadajú, alebo na Neho pľujú. To, čo si však chceme dnes spoločne uvedomiť, je jednoduchý fakt, ktorý plynie s nášho spoločenstva s Pánom JK, ktoré začalo v Krste svätom:“ Vy ste svetlo v Pánu“.
Svetlom a zdrojom života je Ježiš Kristus. Ale aj my kresťania stali sme sa svetlom. Tento jav nie je dokázateľný nejakým fyzikálnymm pokusom, ako úkaz kozmický, lebo ide o svetlo iného druhu. A predsa je tu určitá podobnosť, ktorú si treba uvedomiť. Najskôr je to skutočnosť, že prvotným svetlom je sám Ježiš, ako Boží Syn a tak aj pravý Boh. Počiatok a koniec všetkého. On je zdrojom všetkého, On dáva, udržuje a požehnáva život.“ On do pekla a smrti vovádza i vyvádza odtiaľ.“
Naše svetlo je v pomere k Nemu ako svetlo slnka a mesiaca v našej slnečnej sústave. Slnko je zdrojom svetla, Mesiac ho iba odráža, keď svieti do noci a tmy. Aj to iba jednou stranou! Ale sám je v podstate chladný a mŕtvy.
Aj človek sám, bez Ducha Svätého a Krista, je sám v sebe studený a mŕtvy v hriechu. Preto sám vždy potrebuje svetlo a dar života a iba sprostredkovane može pomáhať, alebo svetiť iným. Preto je dôležité obracať sa znova a znova k JK, ako k pravému Svetlu. Každý pokrstený to má vedieť a konať to, čo nazývame pokáním a potom aj žiť novým životom. Sme a môžeme byť svetlom zo Svetla pravého! Apoštolské konštatovanie a vedomie, že sme „svetlo v Pánu“ nás môže naozaj posilniť a upevniť.
Dnes ho však musíme vysloviť aj ako otázku: Kristus Pán je svetlom sveta – ste aj vy naozaj svetlo v Pánu? Tak zneje otázka aj smerom ku kresťanom v Efeze. Keď oni mysleli na svojich predkov, nemohli sa nadchýnať nejakou svojou slávnou minulosťou. Tak to často robíme my, keď hovoríme: naši evanjelickí predkovia sa dokázali ako svetlo v Pánu.Ale predkovia efezských kresťanov, a zrejme aj adresáti listu boli pôvodne pohania, volajúci:“ Veliká je Diana efezská!“ (Sk19,28) Vyznávali vieru vo falošné božstvá. To je konkrétny dôvod, prečo apoštol hovorí:-“Veď boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu“. Ak by efezskí nežili ako kresťania novým životom, ale starým pohanským, prestali by byť svetlom.
Preto si každý kresťan musí aj sám klásť takúto otázku: Som naozaj svetlom? Svietim tak, ako sa to odo mňa očakáva? Som na našej tmavej ulici „kandelábrom“, ktorý svieti a berie energiu z Krista a žije z Krista? Svietim aj vo svojom dome? Svietim aj tým naokolo? Aj keď stĺpy pouličného osvetlenia celkom bežne a pravideľne „trpia“ rôznym vandalstvom okoloidúcich a mnohí na ne dokonca nadávajú, že „im zavadzajú a stoja v ceste“, svieťme, bratia a sestry, svetlom PJK!
Apoštolská rada hovorí: „nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy“ pohanov, „radšej ich kárajte“. O mnohých veciach, o mnohom prejave hriechu ani nechceme hovoriť. Ak predsa hovoríme, neraz je to ťažko možné bez začervenania sa. Ako Pavel hovorí:“Lebo je hanba i len hovoriť o tom, čo páchajú v skrytosti“.(v.12) Podstatou kresťanského života je iný štýl, ako bol a je bežný u pohanov. Boh, ktorý chce dobro všetkých, totiž „aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy“ chce, aby sme sa o to isté usilovali aj my. Inými slovami: chce, aby sme obetovali i my pre večné blaho a dobro blížnych čas, sily, schopnosti i hmotné prostriedky. Chce, aby sme zápasili o pravé hodnoty a stáli v pravde. Znamená to aj vyslovovať kritiku toho, čo je pomýlené a „choré“, ako to robili proroci.
Milí bratia a sestry, bojovať napr. o čistotu manželských vzťahov, o to, aby manželstvo bolo zväzkom jedného muža a jednej ženy, aby bolo nerozdeliteľným zväzkom a aby sa len v ňom rodili deti, vôbec nie je jednoduché. Preto konštatovanie, že PJK je svetlom znamená pre nás aj otázku: sme aj my ešte svetlom a žijeme ako deti svetla?
O tom, že Kristus je a zostane Svetlom sveta nemusíme mať nijaké pochybnosti. S poznaním Ježiša je to ako s poznaním vesmíru. Ak si myslíme, že už všetko vieme a poznáme, že rozumieme Božím cestám a zámerom, skoro zistíme, že to tak zďaleka nie je. Príklad: mladý astrofyzik zo Slovenska, štipendista na Stanfordovej univerzite, povedal nedávno, že všetka hmota vesmíru, známa z veľkého tresku a následnej podoby vesmíru ako ho poznáme dnes, tvorí iba necelých 5 % skutočnej vesmírnej energie. Nevieme to ani pomenovať, iba nepriamo sa hovorí o tzv. čiernej, či skrytej energii, ale vedecké poznanie smeruje dnes k takémuto záveru.
Aj my si buďme vedomí toho, čo ap. Pavel povedal na inom mieste:“ sčiastky poznávame, sčiastky prorokujeme…“(1 K 13,9). Pokiaľ ide o PJK, ani naše poznanie Jeho života nie je skončené. My oveľa viac máme a môžeme očakávať, ako dnes vieme a veríme. Oveľa viac svetla uvidíme a spoznáme, ak sme s Kristom a v Kristu. Preto platí výzva:“ Prebuď sa kto spíš a zaskvie sa ti Kristus“!( V.14) Duchovne by sme nemali zaspať ani „na vavrínoch“, a tým menej spánkom smrti. Totiž duchovnou smrťou, ktorá môže viesť k smrti večnej.
Preto svedectvo o tom, že JK je Svetlom sveta je nielen konštatovaním pravdy, že aj my sme svetlom sveta, je nielen otázkou: sme ešte svetlom, ale je aj výzvou a výkričníkom: Buďte svetlo v Pánu!
Buďme ním dnes, kým trvá deň, buďme ním aj zajtra vo svete v ktorom žijeme. Aj potom, keď hviezda nášho vlastného života bude na zemi hasnúť. Veď môže byť spojená zo svetlom živého a večného PJK. Vyznávajme podobne s vierou, ako vyznal P.O.Hviezdoslav: „Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým, zhasnem li na zemi, nad ňou sa zapálim“! Amen
Kázeň – 8.nedeľa po Sv.Tr. -25.7. 2O10- Sobotište – Ľ.Batka st.
Slovak