Smrtná nedeľa je nová príležitosť

Smrtná nedeľa je nová príležitosť

                                                       Smrtná nedeľa je nová príležitosť

J 11, 45-53: 

”Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, – (46) ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. (47) Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. (48) Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a zaujmú nám krajinu aj národ. (49) Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho toku veľkňazom im povedal: Vy nič neviete, (50) ani neuvážite, že lepšie bude  pre vás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie celý národ. (51)  To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz  toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ (52) a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie. (53) Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú”. Amen

    Bratia a sestry v Pánu! 

     Sú profesie, v ktorých zmestnávateľ svojím pracovníkom neodporúča, ba priamo zakazuje pri styku s klientami hovoriť, alebo diskutovať o troch témmach: o náboženstve, športe a politike. Prečo je to tak? Je za tým dlhodobá skúsenosť. Ak má pracovník klienta získať, musí získať jeho dôveru a tieto témy sú často mimoriadne rozdeľujúce. 

    Len ťažko sa zhodnú fanúšikovia rôznych súperiacich klubov. Vzťah ku klubu je najmä vecou “srdca” a emócií. Klubizmus sa neraz prejavuje ako určitý druh “viery”. Popri rozumových argumentoch tu hrajú úlohu aj silné emócie a neraz aj vášne. Nie inak je to aj pri názoroch na riešenie vecí verejných. Nielen racionálne argumenty a skúsenosti, čiže “zdravý sedliacky rozum” tu zohráva svoju úlohu. Ľudia sa veľmi často spoliehajú na charizmatického vodcu, ako “záchrancu” a “spasiteľa”. Veria v človeka, veria v prípadne v nejakú skupinu ľudí, ktorá rieši a vyrieši ich problémy. Svet má s tým bohaté skúsenosti a Slovensko nie je výnimkou. 

Aj my ako kresťania máme svoje skúsenosti. Ťažko sa nám vedie dialóg s tými, ktorí veria, že Boh neexistuje, alebo s tými, ktorí veria v iných bohov a rôzne božstvá. Dokonca aj v samotnom kresťanstve bývajú polemiky veľmi horúce. Stačí pripomenúť odcudzenie a ostré polemiky medzi reformáciou a protireformáciou, alebo vsťahy medzi novými a starými charizmatikmi. V spomínaných troch oblastiah života má teda popri rozume a citoch veľkú úlohu aj vôľa človeka. Ako povedal klasik:“Kde je vôľa, tam je cesta”. Aj pri náboženských otázkach zohrávajú významnú úlohu rozum, cit i vôľa. Ani jeden z týchto darov nie je zanedbateľný. 

     V židovskom národe v dobe Ježišovej zohrávali veľkú úlohu duchovní vodcovia, ktorí boli súčasne aj politickými vodcami. Silne pôsobili na rozum, cit i vôľu ľudí. Židovský národ už dávnejšie stratil svoju suverenitu a z Rimanov, bývalých spojencov sa stali okupanti a utláčatelia. Do tejto situácie prišiel Boží Syn Ježiš. Duchovným a politickým vodcom sa zdalo, že im vyrástol konkurent. Nový vodca národa, ktorý je však podľa nich nedôveryhodný. Na jednej strane robil mnohé skutky, ktoré mu získavali obdiv, uznanie, úctu i popularitu u ľudí, ale zdalo sa, že je príliš radikálny. Že búra staré poriadky a ohrozuje vieru otcov. Vnímali Ho ako rebela a revolucinára. No najmä, vôbec neverili, že je tým, za ktorého a označoval: Božím Synom. 

      Dnešná nedeľa s názvom Smrtná nám o tom hovorí jasnou rečou. Židovská veľrada, na čele s veľkňazom Kaifášom rozhodla o Ježišovej smrti. “Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú“. Čo o tomto rozhodnutí môžeme povedať dnes my, veriaci v Ježiša Syna Božieho?                   

      Nevera v Ježiša Krista prináša zlé rozhodnutia vzhľadom na:                             

1.  prítomnosť

2.  budúcnosť

3.  večnosť

                                                  Bratia a sestry v Kristovi Ježišovi!

    Nevera v Ježiša ako zasľúbeného Mesiáša stojí v pozadí rozhodnutia židovskej veľrady, ale i Herodesa a Piláta, ako aj ľudí, ktorí svojím vodcom slepo dôverovali. Pán Ježiš podal mnoho dôkazov o svojom pôvode. Raz o svojich skutkoch povedal:“Ak už môjmu svedectvu neveríte, tak aspoň pre tie skutky verte!” Tí, čo neverili v Ježiša napriek Jeho skutkom, vyhlásili o nich že sú od diabla.“Kniežaťom démonov vyháňaš démonov.” 

      Aj vzkriesenie Lazára z mŕtvych v Betánii rozdelilo a polarizovalo Židov. Jedni uverili v Neho a boli nadšení, íní však “odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.“ Tento skutok Pánov bol bezprostredným podnetom na zasadanie veľrady a prijatie jej  tajného likvidačného uznesenia.

      Kaifáš, ako hlavná osoba tohto pohybu bol podporovaný aj veľkňazom Annášom. Na ich politický úsudok, skúsenosti a rozum sa Židia spoliehali. Veľkňanazi sa však hlboko mýlili. Kaifáš vedel o hrozbe zo strany Ríma ktorá sa stále zväčšovala. Ale nevera v Ježiša mu zaslepila oči. Politicky správne videl hrozbu Ríma pre krajinu a národ. Ale úplne nesprávne hodnotil osobu a význam diela Pána Ježiša Krista pre národ vzhľadom na jeho prítomnosť, budúcnosť i pre večnosť. Tragické rozhodnutie, ako vieme, neodvrátilo a nezmenilo zámery Rimanov pri riešení hnutia tzv. zelótov – horlivcov a radikálov typu Barabáša. Židovské povstanie v roku 70 a jeho vyvrcholenie bolo i je potvrdením ich chybného úsudku a tragického omylu Kaifáša a celej veľrady (synedria). Odsúdenie a vyžiadanie Ježišovej smrti nezachránilo ani Jeruzalem, ani krajinu a národ pred ich zničením. Naopak, priviedlo národ pred najťažší súd. Lebo všetky rozhodnutia ľudí, či už osobné, alebo spoločensko – politické, ktoré zavrhnú a odsúdia Ježiša Krista, ktoré Ho ponižujú a zosmiešňujú, majú podobný koniec a vyvrcholenie.

     Ak dnes chceme riešiť morálnu krízu vo svete, v rodinách, v osobnom živote ľudí, nevyriešime ju bez Ježiša Krista, bez Jeho pomoci a milosti. Lebo cez Neho prichádza Božie požehanie, alebo odvrátenie tváre milostivého Boha. V nikom inom na svete “nebolo dané ľuďom dôjsť spasenia, iba v mene Ježiša Krista”. Platí to aj pre prítomný svet a terajší súd, ktorý menujeme krízou. (Z gr. krisis – súdny výrok)

     Posledné storočie so svojím neverectvom, sekularizáciou a novopohanstvom prinieslo dve svetotvé vojny, masové vraždenie i hrozbu ďalšieho globálneho konfliktu, ktorý ako tieň visí nad zemou, krajinami a národmi. Akokoľvek si ľuda myslia, že sú múdri, robia  stále zlé a neraz katastrofáne rozhodnutia. 

     Bratia a sestry! 

   Ako veriaci v Ježiša Krista sme povolaní aj dnes vo všetkej tichosti a skromnosti upozorňovať na Toho, ktorý “je cesta, pravda i život”. S vedomím, že živá viera má dopad na našu prítomnosť i budúcnosť.Teda aj na život našich detí a vnúčat, i na ďalšie generácie. Inak im zanecháme iba arzenály zbraní, “kopec” nenávisti a enormné dlhy.

      Najhoršie rozhodnutie je rozhodnutie proti Kristovi aj vzhľadom na večnosť. Kým ale žijeme, máme možnosť zmeny. Máme čas príhodný na pokánie, na lepšie videnie a poznania Krista i Jeho vernejšie nasledovanie. Vieme, že príde čas a chvíľa, keď svitne poslený deň, alebo večer. S posledným dňom života sa skončí možnosť robiť pokánie a rozhodnutie prijať vierou Ježiša ako Spasiteľa. To posledné rozhodnutie, ako ho vidíme aj pri ukrižovaných zločincoch s Ježišom. Tak ako pre nich malo a bude mať platnosť aj pre večnosť. Buď pre trvalú budúcnosť, pre spásu a účasť v nebi, ako to Ježiš sľúbil kajúcnikovi: “Hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji”.  Rúhanie a nekajúcnosť je však rozhodnutím pre zatratenie, pre osamelosť a stratu spoločenstva lásky, pre peklo.

       Je na nás aj dnes, aby sme sa rozhodli. Dnes, po vypočutí Pašií a tohto svedectva musíme povedať: Nevera v Ježiša Krista je zlé rozhodnutia vzhľadom na prítomnosť, budúcnosť i vzhľadom na večnosť! Amen.   

                                                                                                   

                                                                                                     Ľubomír Batka st.   

Komentovať