Voda na Golgote
J 19,34:“Jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vyšla krv a voda”.
Ľudstvo hľadá dnes temer zúfalo vodu nielen na Zemi, ale už aj na Marse a príležitostne aj v hlbinách vesmíru. Je to pochopiteľné, lebo voda bola a je podmienkou života. V našej krajine, oplývajúcej veľkými zásobami spodnej vody i povrchových vôd, si neraz ani neuvedomujeme veľkosť tohoto bohatstva ktoré nám ešte zostalo . Neraz neveriaco krútime hlavami a nechápavo hľadíme na ľudí, ktorí dokážu žiť a prežiť aj na takom suchom mieste akým je púšť Sahara. S veľkým úsilím a dôvtipom dokážu nájsť a získať vodu ukrytú hlboko pod pieskom. Z takého zdroja vody dokážu nielen žiť, ale aj vybudovať kvitnúce záhrady.
Iným známym miestom, kde by mnohí vodu nehľadali a nečakali, je vrch Golgota. A práve voda z Golgoty sa stala v dejinách pre ľudstvo najmohutnejším a nevysýchajúcim prameňom života. Preto sa pri zdroji tejto vody chceme nielen krátko zastaviť, ale aj nanovo občerstviť.
Zastaviť sa na Golgote, znamená zastaviť sa v duchu pod krížom Ježišovým a tak pri Ježišovi samotnom. Pod krížom Ježiša stál v posledných chvíľach Jeho pozemského života a krátko po Jeho dokonaní iba učeník Ján, Jeho matka a niekoľko statočných žien. (J 19, 25-27) Boli tam aj dvaja muži stojaci opodiaľ v zástupe, ktorí chceli prejaviť Ježišovi poslednú poctu a dôstojne pochovať Jeho telo. Bol to “Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným…”. ( J 19,38 ) “Prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci bol prišiel k Nemu….(v. 41) Samozrejme, nezabúdame ani na popravčiu čatu, ktorej stotník vyznal práve na základe všetkých udalostí ktoré pozorne sledoval dôležité svedectvo: ” Naozaj, Syn Boží bol tento”. (Mt 27,54)
Predovšetkým učeník Ján a matka Mária, ktorú “od tej chvíle vzal učeník k sebe”, sú dôveryhodnými svedkami toho, že na Golgote vytryskol nekonečne vzácny a životadárny zdroj vody. Táto voda vyšla z Ježišovho prebodnutého boku a srdca, keď rímsky vojak uštedril Ježišovi z Nazaretu “ranu istoty”. Keď vrazil kopiju do tela a srdca Ježišovho. Jeho telo už bolo odumreté a rýchlo sa rozkladalo. Z hlavy a horných častí tela sa krv zlievala pod srdcom popraveného “židovského kráľa”. Vtedy “jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok a hneď vyšla krv a voda.”
V čase pred svojou smrťou, o ktorej Ježiš vopred vedel a otvorene učeníkom o nej hovoril, vyslovil aj takéto slová: ”Ale krst ma očakáva a zviera ma nedočkavosť, kým nebude vykonaný” . ( Lk 12, 50 ) Tieto slová sa vzťahujú na Jeho smrť v Jeruzaleme. ”Lebo liečim dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema”. ( Lk 13, 33) Učeníci Jeho slovám najskôr neverili, rovnako ako hrozbám, ktorým Ježiš musel čeliť. Učeník Peter vyslovil zrejme mienku všetkých ostatných, keď povedal: “Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať ”!( Mt 16, 22)
Pán Ježiš nazval svoju smrť krstom, práve v tom zmysle ako o krste už skôr učil a hovoril. Jeho krst totiž znamená odpustenie hriechov a začiatok nového života. Bodnutie do Ježišovho tela a srdca otvorilo prameň vody, ktorý pokropil Golgotu. Tú časť tejto zeme, ktorú ľudia určili na popravy. Lenže aj nad vodou zo srdca Ježišovho “sa vzášal Duch Boží” tvoriaci nový život. Bol aj nad krvou, ktorá posvätila toto miesto, ktoré sa stalo oltárom sveta i oltárom Božím súčasne. Bol aj nad vodou, ktorá na Golgote vyšla z Jeho srdca. Ona je pôvodcom aj nášho očistenia, obmytia z hriechov, ale aj nového života a základom večného života každého v Krista veriaceho.
Ježiš sám nemal a nespáchal žiaden hriech. A predsa zomieral ako hriešny človek, pretože na vlastnom tele vyniesol na kríž naše hriechy. Pre hriech sveta a pre naše hriechy zomrel ako hriešnik potupnou smrťou. Aj Nikodém zrejme až tu pochopil Ježišove slová o možnosti duchovného znovuzrodenia človeka “z vody a z Ducha”, ktoré počul od Ježiša v nočnom rozhovore. Tak, ako život na zemi pri stvorení sa zrodil “z vody a z Ducha”, tak aj možnosť nového života skrze Krista začala na zemi, na Golgote a v záhrade pod Golgotou “skrze Ducha a vodu”. Moc Otcova ho spôsobila najskôr v Ježišovi, v novom Adamovi, a potom ho pôsobí v nás ostatných. Právom môžeme povedať, že udalosť Veľkého Piatku je generálnym krstom tohoto sveta. Sveta, ktorý náš nebeský Otec spolu s nami nezavrhol, ale zachránil, pretvoril, znovzrodil a oslávil. V tomto krste ponúkol všetkým ľuďom, i nám, účasť na novom živote v Kristu, Pánovi našom.
Všetci učeníci po udalostiach Golgoty postupne pochopili, že Ježišom ustanovený krst je “rozlúčkou” s hriechom a s minulým životom a súčasne začiatkom nového života. Života večného, ktorý už na zemi vedie k novote života a v konečnom dôsledku aj do slávy neba. Ježišova nádej a istota na kríži o Otcovej vernosti, spravodlivosti a milosti nebola sklamaná. Boh Ho v tretí deň vzkriesil z mŕtvych a potom Ho prijal do slávy. S toutou novou skutočnosťou môže počítať každý v Krista veriaci.
Po tomto krste nielen Peter a ostatní učeníci, ale aj neskôr obrátený Pavel, pôvodne Saul, vyznáva o krste, ktorý Ježiš ustanovil: “Či neviete, že ktoríkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Spolu ním sme teda skrze krst pohrobení v smrť, aby tak, ako Kristus vzkrisený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života”. ( R 6, 3- 4) Ak veríme svedectvu Jánovmu a slovu Kristovmu, nemôžeme neoslavovať s trvalou radosťou dar z Golgoty: vykúpenie skrze vodu a krv Kristovu z Jeho tela a srdca. Keďže spolu s vodou vyšla z Kristovho srdca aj krv Ježišova a stáva sa súčasťou nekonečne vzácneho pokrmu pokrstených, aby sme v prvotnom dare milosti zotrvali.
Zakončime túto zastávku pri jedinečnej vode z Golgoty slávospevom apoštola Pavla: ” Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti: práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia, vediac, že nás starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby zničené bolo hriešne telo, tak, aby sme neboli viac otrokmi hriechu. Ak sme umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť…Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristu Ježiši! Haleluja!
Ľubomír Batka st.
Slovak