„Vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy“. (Mal 3,20)
Otázku, čo vskutku znamená báť sa Pána Boha, výstižne zodpovedal Martin Luther. Katechizmový výklad každého z 10. Božích prikázaní reformátor uvádza vetou: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať. Ctiť Ho nielen potrebnými vonkajšími prejavmi zbožnosti v kostole, ktoré však, žiaľ, niektorí odložia, hneď ako vyjdú za dvere chrámu. Čo znamená báť sa Božieho mena? Báť sa Boha, to neznamená triasť sa pred Ním, alebo utekať pred Ním, aby som sa skryl, zachránil. Báť sa Boha neznamená báť sa, že mi ublíži. Skutočne báť sa Pána Boha znamená báť sa Ho zarmútiť – sklamať, myšlienkami, slovami a skutkami v každodennom živote. Báť sa zarmútiť Pána Boha nech teda patrí medzi priority nášho života. My vieme, že Boh je láska, že Boh miluje každého človeka, miluje aj toho najväčšieho hriešnika, veď preto poslal na tento svet svojho Syna. Báť sa Boha preto znamená, uvedomovať si, že On o všetkom vie v mojom živote, pozná nielen moje skutky, pozná nielen moju minulosť, ale vie aj o čom premýšľam. Vie o všetkých mojich motívoch, o všetkom čo chcem konať, o čom premýšľam, prečo to aj robím, On tomu dokonale rozumie. Báť sa Pána Boha znamená brať vážne Jeho slovo, brať vážne Jeho príkazy. Báť sa Boha znamená skúmať Jeho vôľu a snažiť sa zo všetkých síl túto Jeho vôľu vyplniť. Rád poslúchať Pán Boha, rád plniť Jeho vôľu a netreba sa k tomu nútiť. Báť sa Boha ̶ to je životný štýl. Báť sa Boha, to nie je vyznanie ̶ ja som kresťan a ja verím v Boha, báť sa Boha to je úplná podradenosť Jemu. Báť sa Boha znamená nezaprieť Jeho Slovo. Ak by sme skúmali niektoré biblické postavy, prorok Jonáš sa nebál Boha, pretože sa vybral opačným smerom ako mu Pán Boh prikázal; farizeji sa nebáli Boha, hoci vyučovali o Ňom prostý ľud; zákonníci a kňazi sa nebáli Boha, keď sa postavili proti Štefanovi a postavili proti nemu falošných svedkov. A mohli by sme opisovať osudy ďalších svedkov viery z Písma, alebo z dejín a napokon aj nás samotných, keď konáme niečo v bázni pred Bohom, keď konáme niečo bojac sa Boha a nie bojac sa toho, čo povie naše okolie, aby sme neboli na posmech, alebo bojac sa toho, čo bude s nami ďalej. Luther aj iní reformátori sa nebáli človeka, ale sa báli Boha. A preto sa postavili pred predstaviteľov stredovekej cirkvi. Báli sa Boha, báli sa zaprieť Jeho slovo. Nepochybujme, nedajme sa oklamať tým, čo vidia naše oči. Ale hľaďme na všetko okolo nás očami viery. Nadovšetko bojme sa Boha, nie človeka, nie okolností, nie toho, že budeme vysmiaty, bojme sa zarmútiť Pána, pretože On je verný a On svoje slovo vždy dodrží. Na Neho sa môžeme spoľahnúť.
Kaz 12,13 „Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka.“
Pokoj Vám!!
Slovak