Aj vy buďte pripravení!
Môj Bože neviem, kedy skonám
nie som na chvíľu bezpečný,
za dym, za tieň život pokladám,
raz nastane deň posledný.
Preto dopraj mi v časnoti,
pripravený byť k večnosti. Amen (ESP 678, 2)
Mt 24, 42 – 44:
“Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. (43) Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. (44) Preto aj vy buďte pripravení, lebo príde Syn človeka v hodinu, o ktorej sa nenazdáte”!”. Amen
Keď pred dvadsiatimi rokmi vstúpil do povedomia ľudí v Nemecku i celej EU nový ministerský predseda Gerhard Schröder, vyjadroval sa nielen k aktuálnym politickým otázkam, ale vyjadril sa verejne aj k otázke náboženstva. Pred novinármi povedal: ” Nie som cirkevným človekom”. Pritom si stále platil cirkevnú daň v CZ v Hanoveri. V tom istom roku povedal, že “na bohoslužbách ho ešte nevideli”. Súčasne však pán (súdruh) G. Schröder povedal, že “on si cirkvi veľmi váži, aj keď nie vždy súhlasí s ich vyhláseniami.” Napokon dodal:” Predsa som však z cirkvi nevystúpil a chcel by som s pomocou cirkvi dostať odpoveď na posledné veci”. Táto veta je iste pozoruhodná tým, že aj “necirkevný človek” hľadá odpoveď na otázky o posledných veciach, ktorými sa myslí: smrť, vzkriesenie, posledný súd a večný život.
Ako je to, milí bratia a sestry, s nami, ktorí do cirkvi patríme? Túžime na službách Božích nájsť z Božieho slova odpoveď na posledné veci? Mnohí evanjelici, podobne ako spomínaný pán Schröder na služby Božie nechodia, ale z cirkvi nevystúpili. (Zatiaľ) Tiež si platia cirkevnú daň (cirk.príspevok), ale či hľadajú aj odpoveď na posledné veci? Túžia správne spoznať zmysel svojho života a túžia po nádeji na večný život? Nevieme, lebo do srdca iných nevidíme.
Pre veriaceho kresťana sú to však otázky podstatné, bytostné a zásadné. I keď sa spomínané otázky týkajú “posledných vecí človeka”, iste nie sú posledné z pohľadu viery. Apoštol Pavel ich dôležitosť podčiarkol výrokom o tom, že “ak by sme mali nádej v Kristu iba v tomto časnom živote, boli by sme najbiednejší zo všetkých ľudí”. ( 1 Kor ) V našej odpovedi na zvesť Božieho slova spievame, alebo odriekame kresťanský chválospev viery a vyznanie cirkvi: “Verím – v spoločenstvo svätých, v hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný”.
Dnešné slovo z Matúšovho evanjelia prináša výzvu Krista Pána, ktorému Otec “všetko dal do rúk” a to znamená, že aj posledný súd. Možno to je tá naznepokojúcejšia otázka aj pre mocných ľudí zo sveta. So svetskými súdmi si obyčajne nerobia starosti. Ale, čo ak predsa platí zvesť evanjelia, v ktorej Ježiš hovorí o svojom druhom príchode na svet? O príchode ako Sudcu živých i mŕtvych? Každému je jasné, že Krista Pána skorumpovať nemožno. Mnohí si síce predstavujú súd tak, že na misku váh Kristovej spravodlivosti budú môcť postaviť nejaké svoje skutky, alebo aposň odpustky.
Pán Ježiš však jasne povedal, čo pri nás pri svojom súde bude hľadať. Čo to je a bude? Jeho odpoveď znie: ”Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?” To je to, čo Ježiš pri človeku vyhľadával a vyhľadáva a čo aj každému ponúka ako najpevnejšiu a najistejšiu nádej na večný život.
Už pri prvom príchode Krista Pána na svet Ho mnohí čakali nesprávne. Vtedy chceli mať Židia z neho mocného svetského Panovníka a nie bezmocné Dieťa. Nechceli Ho prijať ani ako trpiaceho Baránka Božieho, ale len ako slávneho a mocného potomka kráľa Dávida, ktorý obnoví svoju kedysi silnú a slávnu ríšu. Jeho kráľovstvo si predstavovali na spôsob mocných vládcov tejto zeme. Pre túto nesprávnu vieru Izrael “nepoznal čas svojho navštívenia a jeho dom zostal pustý.”
Súčasne však ten istý Kristus hovoril o svojom druhom príchode na svet, ktorý však už nebude príchodom v bezmocnosti betlehemského Dieťa a trpiaceho Baránka Božieho, ale príchodom v moci a sláve.
Ale opäť sa aj tu stretol Ježiš s odmietnutím, zavrhnutím, alebo s výsmechom. Je to falošný uzáver, ak si niekto myslí, že sa o Krista a Jeho príchod nemusí zaujímať a naň sa pripravovať, hoci sa “Jeho moc v slabosti dokonáva”, hoci prišiel a prichádza s láskou.
Treba nám myslieť a pamätať na Pánove slová, keď povedal: “Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi…”. Preto Jeho druhý príchod bude v moci a sláve a každé koleno na zemi, či pod zemou sa bude musieť skloniť pred Jeho majestátom. Ak sa však pravá cirkev, Jeho nevesta na Jeho príchod pripravuje a žije vo viere, môže sa právom tešiť na príchod svojho nebeského Ženícha.
Bratia a sestry v Pánovi!
Často sa otázky o posledných veciach človeka sústreďujú iba na jednu jedinú otázku: Kedy príde? Aký je dátum tohoto príchodu a či ho môžno vypočítať? Z kresťanskej cirkvi sa vyčlenili väčšie – menšie skupiny ľudí, ktorých táto otázka a výpočet času najviac zaujíma. Na takúto snahu a falošnú vieru a nádej Pán Ježiš odpovedá aj v tých slovách, ktoré sme dnes vypočuli: “Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán”. Tento deň nepoznáme, ani ho nemôžeme vypočítavať.
Pán Ježiš však hovorí o dôležitosti stálej pripravenosti kresťana a o našom duchovnom bdení, ktoré je dostatočnou ochranou pred neverou i pred nerozumným, nemorálnym a nezodpovedným životom. Súčasne je to prejav dôvery v slovo a zasľúbenie Ježiša Krista.
Bratia a sestry v Pánovi!
Zvesť o druhom príchode Krista Pána k súde je hrozbou iba pre ľahostajných, alebo nezodpovedných ľudí, ktorí žijú “bez Boha na svete”, ktorí pohŕdajú Božím slovom a zasľúbeniami Krista Pána. Azda nikto lepšie nevyjadril správny vzťah dôvery v Krista ako Pána a Spasiteľa a súčasne správnosť činorodej viery ako náš reformátor Martin Luther. Jeho odpoveď na otázku, čo by urobil, keby vedel, že zajtra bude “koniec sveta”, odpovedal pamätným výrokom: “Ešte dnes by som zasadil jabloňku”. To je prejav viery, ktorá bez strachu a akéhokoľvek blúznenia očakáva naplnenie Kristových zasľúbení.
Švédsky evanjelický farár, s jedinenčým vzťahom k mladým ľuďom Bengt Playel, dáva vo svojej knihe Brána viery otvorená, takúto odpoveď na otázku o vernom očakávaní Pána: “Ktorý deň je zo všetkých dní pre človeka ten najdôležitejší? – Je to dnešný deň! Deň , ktorý nám dal Pán”. Dnes sa môžeme totiž vo viere povzbudiť a posilniť a dnes smieme urobiť čokoľvek, čo súhlasí s výrokom apoštola Pavla: “láska blížnemu zle nečiní”.
Je nebezpečné zostávať iba suchou ratolesťou na strome cirkvi. Živá viera v Toho, ktorý premohol diabla i smrť, ktorý “vstal z mŕtvych a viacej neumiera “ nás vedie k poznaniu, že všetci budeme svojím časom vydávať počet zo svojho šafárenia. Viera však bez strachu očakáva druhý príchod Kristov i Jeho súd, ak vieme, že sme už dnes ospravedlnení pred Bohom Otcom Jeho milosťou. Milosťou prejavenou zásluhami nášho Spasiteľa. S nábožným starocirkevným Otcom a pevcom Ambróziom vyznávame a spievame:
“V Teba dúfame a vieme,
zahanbení nebudeme. “ ( ESP185,5) Amen
Bukovec a Prietrž – 23.nedeľa po Sv.Trojici – 19. 11. 2017 – predposledná nedeľa cirkevného roku – Ľubomír Batka st.
Slovak