Kristova pravda

                                                     Kristova pravda vyslobodzuje zo smrti

J 8,31-36:“I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, budete v pravde moji učeníci. (32) A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (33) Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu, akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? (34) Odpovedal im Ježiš: Veru, veru hovorím vám: Každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu. (35) Otrok však nezostáva v dome naveky, syn zostáva naveky.(36) Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“. Amen.

      Milí bratia a sestry, bohumilí kresťania evanjelickej cirkvi, milované Božie deti a vykúpenci Kristovi! 

     Blahoželám vám k dnešnému Pánovmu dňu a súčasne ku dňu pamätnému, pretože je dňom spomienky za začiatok reformačného diela Dr. M.Luthera.  

Dnešný 31.október je už 493.výročím Lutherovho vystúpenia a boja za obnovu cirkvi. Pripomeňme si, že podľa nášho zborového uznesenia i uznesenia Synody našej ECAV máme desaťročie pred okrúhlym 5OO ročným jubileom využiť k našej vlastnej duchovnej obnove čo najlepšie. Aby sa tak mohlo diať, potrebujeme vnímavo počúvať a s dôverou prijímať zvestované Božie Slovo. Bez neho nikto nemôže v skutočnosti v obnovu a v  duchovnú reformu dúfať a očakávať. Sám M.Luther je toho jasným dokladom. Denne svedomito čítal a študoval Písmo sväté. Konal tak s podporou svojho predstaveného, neskoršieho priateľa Jána Staupitca v erfurtskom kláštore augustínskych mníchov. Oproti jeho skromnej izbe bola kláštorná knižnica, čo dokonale využil. 

Aj nám dnes, tu v chráme Božom zhormaždeným, zaznelo už po tretíkrát Božie slovo. Najskôr zo SZ so Ž 46, ktorý inšpiroval neskôr M.Luthera k napísaniu textu našej evanjelickej hymny, ktorý doplnil aj „elektrizujúcou“ melódiou. Pravdivo hovorí básnik: „Každý evanjelik dneska sa raduje, hymnu Hrad prepevný, hrdo prespevuje“! 

Druhé slovo z listu ap.Pavla R 3, 21-28 nám pripomenulo hodnotu Božieho slova jednak v podobe Zákona Božieho, ako aj v slove evanjelia o našom vykúpení zdarma, z milosti, skrze vieru v Krista Ježiša. Jeho zásluhy sú rozhodujúce, aby sa nikto nechválil svojimi skutkami a dielami.

     Dnešné evanjelium nám pomáha poznať a pochopiť, že 

           Reformácia stojí na Božom slove, ktoré:

                  1. otroctvo hriechu odhaľuje a

                  2. vyslobodenie hriešnika zvestuje

.

     Milí bratia a sestry v Pánovi! 

     Je známe, že prvý smelý krok M.Luthera bolo jeho vystúpenie proti odpustkovej praxi vtedajšej Cirkvi. Luther sa najskôr obrátil na tých, ktorí mali v Cirkvi najvyššiu zodpovednosť za jej stav. Ten sa od čias Majstra Jána Husa iba zhoršoval. U predstaviteľov stredovekej Západnej cirkvi nenašiel pochopenie a podporu. Preto 31.októbra vystúpil s verejnou výzvou k diskusii. Viaceré dišputy sa ja odohrali. Obetným baránkom za najkrikľavejšie neporiadky v podobe odpustkovej praxi sa stal napokon ich hlavný predavač v Nemecku, dominikánsky mních Ján Tetzel. Tomuto odobrali benefity z predaja odpustkov a poslali ho do kláštora, kde čoskoro, sklamaný a zabudnutý zomrel. 

      Pri  zdĺhavom riešení problému a nespokojnosti mnohých v Nemecku, ale aj v iných častiach Európy sa však ukázali aj ďalšie  hriechy, ale aj omyly v „hlave i v údoch“, ktoré viedli Luthera k diskusiám a snahe o nápravu.

Už v prvej výpovedi o pokání a odpustkoch Luther dôvodil takto:“Keď náš Majster a Pán Ježiš Kristus hovorí: pokánie čiňte, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“! Tvrdo napádal najmä refrén Tezelovej „teológie“-“keď zazvoní pokladnička, duša letí do nebíčka“. Neskôr bolo „učenie“ o odpustkoch upresňované ako také, ktoré znamená najmä odpustenie očistcových trestov a pokút a nie hriechov, ale v živote cirkvi sa to chápalo inak. Luther na základe Božieho slova položil dôraz na úprimné, každodenné pokánie a zmenu zmýšľania u každého kresťana.To je vôľa nášho Pána Ježiša Krista.

Toto však je odporučením nielen pre stredovekú Cirkev a kresťanov, ale aj pre nás.Veď sám Ježiš Kristus začal svoju misiu a kázeň v tomto svete výrokom: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium“!

Bratia a sestry!

    V raji, človek stvorený na obraz Boží, ešte v stave nevinnosti, smel počuť Božie slovo najskôr ako dôverné oslovenie svojho nebeského Otca (teda ako evanjelium) a až potom mu znelo ako zákon. Ako pokyn, úloha a možnosť konať poverenie v „dielni svojho Otca“. Ale  človek po páde ho hriechu, ako hriešnik musí najskôr počuť slovo zákona Božieho. Tak ako aj Pán Ježiš najskôr hovorí: „Pokánie čiňte“!  

    Prirodzený človek je nielen stratený pre nebo, ale je aj zatvrdilý  vo svojom zlom konaní. Je duchovne slepý a neschopný rozoznať dobro od zla a naopak. Je neposlušný a arogatný. Nechce plniť Božie poverenie, Božie zákony a prikázania. Je neochotný spolupracovať s Pánom Bohom.

     Luther to spoznal z Písma ako reč nielen o iných, ale aj o sebe. Práve tak, ako to aj apoštol Pavel vyznal najprv o sebe samom, keď napísal: „Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu aby som to vykonal! Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“

     Z Božieho zákona ako pravého Slova Božieho môžeme my, hriešni ľudia hriech spoznať. V tom je význam zákona. Práve toto Pán Ježiš pripomenul Židom, ktorí uverili.“Ak vy zostanete v mojom slove, budete vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“. My všetci máme túto pravdu o nás poznať.Aj svojim učeníkom povedal Pán neskôr podobne: “Keď príde Radca, „poučí svet o hriechu a o spravodlivosti…“ (J 15,8). Darmo sa Židia hnevali a rozčuľovali, darmo sa škriepili a snažili sa sami ospravedlniť. Darmo mnohí siahali po obetiach a zápaloch. Ježiš im jasne hovorí, ako sme to mohli počuť: „Každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu“. Tak ako otrok, ani hriešnik nie je slobodný.Toto je poznanie o každom z nás. Ako Pán, tak aj ap.Pavel jasne svedčil: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“. Dôkazom tohto stavu duchovnej skorumpovanosti človeka je Boží súd nad človekom.“Odplata za hriech je smrť“!

  Túto pravdu o sebe Židia ťažko príjímali. Ani dnes sa netreba príliš diviť tomu, že ľudia neradi chodia do kostola, aby tu počuli a prijali Božie slovo. Najmä slovo zákona, ktoré ľudí usvedčuje z hriechu. Aj sami to iste jasne cítime, ako ťažko sa nám počúva slovo pravdy o nás a o ľuďoch okolo nás.  

     Mnohí, ktorí dnes profesionálne narábajú so slovom v masmédiach, pestujú a horúčkovite podporujú  povedomie o tom, že človek je dobrý. Čo sa len denne napočúvame, aký je človek „super“, aký je úžasný, dokonalý, „cool“. Aký je múdry a vzdelaný, aby vždy vedel čo má, alebo nemá konať. A aby hriechy a zlyhania ľudí príliš „nebili“ do očí, mnoho z toho, čo zákon Boží označuje a odhaľuje ako hriech, to sa jednoducho za hriech  nepovažuje. Násilie, arogancia, krádeže, korupcia, rozvody, interupcie, šírenie lží a poloprávd atď. To, čo je v skutočnosti kultúra smrti, je prejav vraj „moderny“. Pravda o zlom srdci človeka, z ktorého vychádzajú zlé myšlienky, túžby a skutky sa označuje vehementne a sústavne za úzkoprsosť, netolerantnosť a „farárske rečiky“. Aký že hriech? Aké otroctvo hriechu?- hovoria aj dnešní ľudia. Nechcú vidieť pravdu a jej dôsledky. Tým menej počuť slovo o večnom zatratení hriešnika. Kostol a zvesť Božieho Slova je pre moderných pohanov a spohanštelých kresťanov nepriateľ číslo jeden a preto ho  obchádzajú ho ako čert kríž…

    Pán Ježiš však hovorí a Luther Jeho slovo počul a tlmočil verne ďalej: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete v pravde moji učeníci a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Hriech je otroctvom. Ježiš o ňom hovorí takto: “Otrok nezostáva v dome naveky, Syn zostáva naveky! Povedané inými slovami: otrok,hriešnik je vylúčený z domu Božieho, zo života večného. Toto jasne spoznal a počul aj M.Luther a pýtal sa, ako nájde milostivého Pána Boha, keď je hriešnik? Tak ako pred ním apoštolovia, a po nich mnohí iní sa pýtali a pýtajú: „Kto teda môže byť spasený“? Ako môže človek hrišnik obstáť pred Pánom Bohom a Jeho súdom?  Môže vôbec pomýšľať na večný život a návrat do raja Božieho? Tak sa právom môžeme pýtať aj my.

       2. Avšak tam, kde je poznanie hriechu a pravá ľútosť, tam kde je volanie o pomoc zhora: “Bože buď milostivý mne hriešnemu“, tam môže zaznieť  čistá, zvonivá a krásna zvesť evanjelia! Radostná zvesť pre srdce, ktoré nie je pyšné, namyslené, ktoré si nezakladá na sebe! Ktoré hľadá možnosť, ako žiť podľa Božieho zákona, hoci nie z vlastnej sily, ale s Božou pomocou! Ospravedlneného z Božej milosti zásluhami Kristovými zákon naučí, ako kráčať týmto svetom, ako nasledovať Toho, ktorý prešiel zo smrti do života!

   Reformačný objav, nanovo v Cirkvi odkrytý poklad evanjelia hlásal a hlása: „Vďaka za to nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi“! Jeho krížu a krvi! Jeho zásluhám.! Evanjelista Ján tlmočí slovo Pánovo: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodný“.

   Oslobodneie v podobe občianskych slobôd, občianskej spoločnosti, v ktorej vládnu a rozhodujú  ľudia nie je a nebude nikdy pravou a dokonalou slobodou. Z jednoduchého dôvodu: aj najlepší ľudskí nositelia slobody sú len ľudia a teda aj hriešnici. Skorumpovaní dedičnýcm hriechom a preto korumpovateľní… Bez hriechu je iba Syn Boží Ježiš Kristus, Pán. Preto k Nemu máme, ale aj môžeme ísť s dôverou, s prosbou a s poďakovaním. On nás vyslobodil a ponúka nám pravú slobodu.

Byť evanjelickým kresťanom, znamená mať istotu spasenia i radosť zo spasenia a vykúpenia! Znamená to nielen poznanie hriechu z Božieho zákona. On nie je niečo, čo je proti nám, hoci nás usvedčuje z hriechov a zlyhania, ale vedie k ľútosti a hľadaniu východiska – je „vychovávateľom ku Kristu“!

     Ale zároveň je odpoveďou na to, ako najlepšie odpovieme Pánu Bohu na jeho milosť a lásku v Pánovi Ježiovi Kristovi! Lebo nový kresťanský život, radostný a nesený novou poslušnosťou je vďačnou odpoveďou na konanie Toho, ktorý nám dáva spásu a večný život!

     O to išlo Lutherovi a reformačným otcom. O to má ísť aj nám dnes.Toto poznanie je založené a zakotvené v Božom slove SZ i NZ. Slove, ktoré vždy hriech zjavný i tajný odhaľuje, ale aj pomoc, spásu a vyslobodenie v pravý čas zvestuje, poskytuje a zaručuje.    

    Preto slávime aj dnes Pamiatku reformácie, ako dar svetla  a Božej pomoci pre nás i našich potomkov! Amen.

                 Kázeň- Pamiatka reformácie 31.X. 2010 – Sobotište a Rovensko

                                                                              Ľubomír Batka st. 

